Tieto problémy sú bežnejšie, než si možno myslíš.
Úzkosť je prirodzenou reakciu na stresovú situáciu a dokonca môže byť pre nás aj prospešná. Donúti ťa zbystriť pozornosť vo chvíľach, ktoré pre teba môžu predstavovať istú formu nebezpečenstva. Ak tvoje obavy pretrvávajú, stupňujú sa a ovplyvňujú každodenný život, môžu prejsť do úzkostnej poruchy a prejaviť sa panickými záchvatmi.
Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie trpí nejakou formou duševnej poruchy 1 z 8 ľudí. Medzi najčastejšie patrí úzkostná porucha, v roku 2019 ju evidovali u 310 miliónov ľudí na svete. Počas prvého roka pandémie sa počet ľudí s úzkosťou zvýšil o 26%. Česká štúdia z roku 2005 uvádza, že aspoň raz za svoj život prejde panickým záchvatom 16% ľudí. Úzkostná porucha sa môže prejaviť u 1,5 – 3,5% dospelých. Podľa Asociácie amerických psychiatrov tento typ duševnej poruchy postihuje častejšie ženy.
Prežívanie panických záchvatov je subjektívne a často sú reakciou na dlhodobo ignorované varovné signály nášho tela. „Najrizikovejším spúšťačom je, ako pri mnohých ďalších nielen psychických ochoreniach, chronický stres. Zároveň, pokiaľ je jedinec úzkostnejšie ladený a dostáva sa pravidelne do stresového vypätia, ktoré je na alebo za hranicou jeho možností zvládnutia, je možné, že sa u neho panický záchvat prejaví skôr,“ vysvetľuje terapeutka z platfomy Hedepy, Petra Vávrová.
Panickými záchvatmi trpia aj mladí
Do istej miery môžeš mať na panické záchvaty predispozíciu. „V psychológii stále trvá spor, či sme viac ovplyvnení dedičnosťou alebo prostredím, v ktorom vyrastáme a sme vychovávaní. Záleží to od osobností rodičov, detí ale aj na uplatňovaných výchovných štýloch. Nadmerne prísni rodičia môžu dlhodobo narušiť psychiku dieťaťa, ktoré potom môže byť náchylnejšie na duševné problémy,“ vysvetľuje Petra Vávrová.
Odborníčka dodáva, že vo všeobecnosti panické záchvaty trápia tínedžerov častejšie, než menšie deti, pretože prežívajú širšiu škálu problémov a emócií. Tiež sú vystavení vyššiemu tlaku z okolia – sú na nich kladené vysoké nároky na výsledky v škole alebo rodičia sú zástancami prísnej výchovy. Z dlhodobého hľadiska nemusia takéto napätie dobre zvládať.
Ako vyzerá život s úzkosťou
Medzi typické príznaky úzkosti a panických záchvatov patrí silný strach zo smrti a straty sebakontroly. Tieto pocity sprevádza aj niekoľko z uvedených symptómov:
- plytké dýchanie až dusenie sa,
- potenie sa,
- triaška,
- sucho v ústach
- závraty a točenie hlavy
- bolesti brucha a hrudníka
V praxi nie je zriedkavé, že ľudia prídu na urgentný príjem v domnienke, že majú infarkt. V skutočnosti však prežili panický záchvat. „Infarkt, rovnako ako panický záchvat môže mať rôznu intenzitu. Symptómy sú veľmi obdobné a pre laika je takmer nemožné tieto stavy pri prvej skúsenosti odlíšiť. Panický záchvat sa totiž skladá z časovo ohraničenej silnej úzkosti a individuálne variabilných somatických a psychických symptómov. Vzhľadom na ľahkú zameniteľnosť týchto stavov, by som rozhodne neodporúčala lekársku pomoc vynechať,“ ozrejmuje terapeutka.
Ak ťa sa s pocitmi úzkosti alebo panickými záchvatmi stretávaš pomerne často, je na mieste osloviť pomoc odborníka, aby tvoj problém neprešiel do panickej poruchy. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb je možné panickú poruchu definovať v momente, keď sa vyskytujú štyri ataky týždenne po dobu štyroch týždňov po sebe. Sprievodnými prejavmi je strach z ďalšieho záchvatu alebo strach zo situácií, o ktorých sa domnievame, že by mohli panický atak spustiť. To tvoje bežné nažívanie môže výrazne až úplne obmedziť.
Častým sprievodným javom najmä silných panických záchvatov je strach z ich opätovného opakovania. Podľa terapeutky Petry Vávrovej až dve tretiny pacientov zároveň trpí agorafóbiou. Tento typ fóbie sa môže objaviť aj u jednotlivcov, ktorí nespĺňajú kritéria pre potvrdenie panickej poruchy – ich záchvaty sú majú nízku frekvenciu.
Počas liečebného procesu sa snažíš s odborníkom zmierniť frekvenciu a intenzitu záchvatov a následne sa pokúšate o ich úplné odstránenie. Súčasťou procesu je aj je odstránenie pridružených fóbií a vyhýbavého správania. „Najefektívnejším sa javí úplný terapeutický prístup, teda psychoterapia, farmakoterapia a režimové opatrenia,“ dodáva Petra Vávrová.
Tieto techniky ti pomôžu upokojiť sa
Podľa odborníčky z Hedepy môžeš na upokojenie využiť niekoľko techník. Prvou je kontrola dýchania, pričom sa zameriavaš na jeho pravidelnosť a hĺbku nádychu. Aktívne rozdýchavanie záchvat nezmierni, preto sa vyskúšaj pomaly nadýchnuť a zadržať dych na 3 sekundy. Potom vydychuj pomaly 6 sekúnd a opäť zadrž dych na 3 sekundy. Tento postup opakuj 4 až 6-krát.
Ďalšou technikou, ktorú Petra Vávrová uvádza je snaha o odklonenie myšlienok. V duchu si pomenuj fakt, že ide o záchvat, ktorý za chvíľku odznie a prekonáš ho ako tie predošlé. Tiež ti môže pomôcť aktívne zatínanie a povoľovanie jednotlivých svalových skupín. Pri ľahšom priebehu sa vyskúšaj sústrediť na jednoduchú dobre známu činnosť – napríklad hranie sa s prstami na rukách alebo pozornosť presmeruj na hru či aplikáciu v mobile.
Po panickom záchvate je dôležité si dopriať odpočinok, pretože ide o mimoriadne vyčerpávajúcu skúsenosť.
Úzkosť môže občas pocitovať každý z nás. Ak s týmito nepríjemnými pocitmi a strachom z budúcnosti bojuješ často a pravidelne, neváhaj vyhľadať pomoc odborníka. Pri úzkosti presne nevieš, čoho sa obávaš. Úzkosť sa môže prejavovať miernym nepokojom alebo až panikou. Overení odborníci z Hedepy ti pomôžu vysporiadať sa problémami, ktoré nalomili tvoje duševné zdravie. Ak nevieš, ako si vybrať terapeuta, na webe Hedepy si môžeš vyplniť 5-minutový dotazník, ktorý ti odporučí troch najvhodnejších terapeutov pre teba.
