Na našom území čarodejnice takmer úplne vyhladila inkvizícia. To sa však nedá povedať o Mexiku či Argentíne, kde majú mágovia aj dnes oficiálne inštitúty. Pod jeden z nich spadá aj slovenská škola čarovania, ktorá je jediná svojho druhu v celej Európe.
Zatemnenú miestnosť, v ktorej sa nachádzam, osvetľujú len sviečky horiace na oltári čarodejnice. Všade navôkol sa vznáša hustý tabakový dym. Zahalený v ňom sa nechávam unášať v rytme rituálnych bubnov, keď ma čarodejnica Sonia Guerrera ponúkne cigarou a vyzve ma, aby som kopíroval jej pohyby.
Ochotne si čupnem na zafúľanú zem pokrytú popolom a koncentrujem svoj pohľad na plameň sviečky uprostred oltára. Čarodejka ráznym a hlasným tónom odrieka zaklínadlo v španielčine a naznačí mi, aby som si cigaru vložil do úst. Nie klasicky – ale horiacou stranou tak, aby som z nej mohol vyfukovať ďalšie kúdele dymu. Aj keď mi nie je úplne komfortné premeniť svoje ústa na popolník a mám strach, že skončím s popáleným ďasnom, čarodejnici dôverujem a jej pokyn splním.
„Keď budete fúkať na plný dych, roztočí sa vám hlava. Každý šaman vyzerá pri čarovaní ako opitý, ale nie je. Práve naopak, tento stav zlepšuje naše vnútorné vnímanie. Keď sa v ňom zahľadíme do sviečky, budeme vidieť patrónov, ako vyháňajú zblúdilé duše,“ vysvetlí mi Sonia Guerrera.
Prezrádza mi, že rituál, ktorý práve vykonávame, sa nazýva vela bomba a slúži na prelomenie kliatby. Čarodejnice ho používajú aj vtedy, keď chcú odvrátiť útok čierneho mága či odohnať zlé entity. O to viac ma znepokojí, keď z hrubej rituálnej sviece, v ktorej sú pozapichované ďalšie menšie sviečky, začnú šľahať obrovské plamene. „Máme tu zlú energiu a nie je jej málo. Máme tu nejakú negatívnu entitu,“ zhodnotí plameň čarodejkina pomocníčka.
Rituálna hudba, ťažký dym a pachuť tabaku sa mi vrývajú pod kožu. Čarodejnica mi podá akúsi hrkálku, aby som s ňou triasol v rytme hudby a súbežne vyfukoval oblaky dymu na rituálnu sviečku symbolizujúcu kliatbu. Opäť začne odriekať zaklínadlá v španielčine.
Hrkám čoraz intenzívnejšie a vyfukujem oblaky dymu. Cítim sa ako v tranze. Dianie okolo seba vnímam len ako divák filmu natočeného rozostrenou kamerou. „V mene Santa Barbary, v mene San Cypriána eliminujeme a extrahujeme všetky kliatby, všetko zlo! Tento priestor opustia všetky bludné duše,“ odrieka zaklínadlá čarodejnica, kým sa sviečka neprelomí spolu s kliatbou.
Chvíľku ticha, počas ktorej sa všetci koncentrujeme na roztopený vosk, preruší čarodejkina pomocníčka, aby mi ukázala fotografie dymu z iných rituálov. V dyme je zreteľne vidno rôzne strašidelné tváre. „Démoni, proti ktorým počas rituálu bojujeme, sa vždy zjavia v dyme. Nie je to výmysel. Na fotografiách ich evidentne vidno,“ priblíži mi a ja nahlas nenamietam, i keď v kútiku duše som skeptický, či nejde o fotomontáž.
Keď píšem tieto riadky, po chrbte mi prechádza mráz už po druhýkrát. Moja skepsa sa mi vypomstila. Pri prezeraní fotografií, ktoré vznikli počas môjho rituálu, natrafím aj na túto. „Asi to nebude len dobre zohrané divadlo,“ pomyslím si.
Za múrmi školy čarodejov
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako to vyzerá za múrmi školy mágie.
- Či sa môže stať čarodejom každý človek alebo na to musíš mať vrodené nadanie a schopnosti.
- Ako prebieha vyučovanie mágie.
- Prečo sa profesorky mágie boja ostatní slovenskí čarodejníci.
- Na akom princípe funguje čarovanie.
- Od čoho závisí, či sa magický rituál podarí.
