Hoci je právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu mužov a žien už viac ako polstoročie zakotvené v medzinárodných zmluvách, Slovenky musia stále čeliť platovej nerovnosti a rodovým stereotypom v práci aj v spoločnosti.
Hoci je právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu mužov a žien už viac ako polstoročie zakotvené v medzinárodných zmluvách, Slovenky musia stále čeliť rodovej nerovnosti a rodovým stereotypom v práci aj v spoločnosti. Nerovnosti zažívajú aj v oblasti peňazí: slovenské ženy zarábajú menej ako muži, takže majú aj nižšie úspory, a navyše robia väčšinu neplatenej práce.
365.bank, ktorá pri príležitosti nadchádzajúceho Medzinárodného dňa žien zverejnila výsledky svojho prieskumu, zdôrazňuje, že nižšie mzdy Sloveniek sa podpisujú pod nižšiu výšku ich finančnej rezervy, horšiu ekonomickú nezávislosť, nižšie dôchodky či dokonca môžu ovplyvňovať aj dostupnosť financovania v bankách.
Ženy majú byť doma a pracovať zadarmo
Viac ako polovica opýtaných si podľa reprezentatívneho prieskumu 365.bank myslí, že ženy sa majú primárne starať o deti a domácnosť a muži sú zodpovední za finančné zabezpečenie rodiny. Tieto rodové stereotypy vedú aj k tomu, že ženy vykonávajú celkovo až tri štvrtiny neplatenej práce v domácnosti. Medzi tieto úlohy pritom nepatrí len upratovanie a varenie, ale aj starostlivosť o deti (od hygieny cez domáce úlohy až po odvoz do školy a krúžky) či plánovanie jedál a rozpočtu.
Neplatenou prácou je aj starostlivosť o rastliny, udržiavanie poriadku, organizovanie rodinných osláv či rande, príprava detí na špeciálne príležitosti, duševná a emocionálna opora detí, vymýšľanie výletov a dovoleniek a ďalšie aktivity, ktoré častejšie vykonávajú ženy.
Podľa zistení prieskumnej agentúry EUROFOUND z roku 2016 boli do starostlivosti a vzdelávania svojich detí na Slovensku ženy zapojené priemerne 28,6 hodiny a muži 14,6 hodiny týždenne. Novší, no menej reprezentatívny prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny ukázal, že tej práci ženy venujú dokonca až 38 hodín týždenne. V blogu o tom informujú analytik IVPR a analytičky z Univerzity Mateja Bela.
V rámci neplatenej práce navyše muži venujú skôr čas „sezónnym“ prácam (opravy, starostlivosť o zvieratá a záhradu), zatiaľ čo ženy vykonávajú úlohy nevyhnutné na chod domácnosti (varenie, upratovanie). Takéto nerovné rozdelenie môže viesť až k tomu, že ženy prestanú mať chuť na sex s takýmto nenápomocným partnerom.
Stereotypy sa však ukazujú aj v práci a vo výškach odmien, ktoré ženy zarobia. Rozdiel v priemernej hrubej hodinovej mzde medzi ženami a mužmi je na úrovni takmer 20 %. Podľa posledných zverejnených dát v Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti je mzda žien zhruba 10 % pod celoslovenským priemerom, zatiaľ čo mzda mužov ho o viac ako 9 % prevyšuje. V dôsledku platovej nerovnosti majú ženy následne nižšie dôchodky než muži a takisto horšiu východiskovú situáciu pri budovaní vlastnej finančnej stability.
„Podľa dát Štatistického úradu pripadá v hrubej mesačnej mzde na jedno euro, ktoré zarobí muž, len okolo 80 centov, ktoré zarobí žena. Toto takzvané ženské euro je ukážkou nerovnosti platového ohodnotenia mužov a žien na Slovensku. Výška mzdy má pritom vplyv nielen na ekonomickú stabilitu, ale môže zohrávať úlohu pri posudzovaní bonity klienta pri žiadaní o úver či ovplyvňovať výšku starobného dôchodku,“ vysvetlila Linda Valko Gáliková, head of PR v 365.bank.
V prieskume 365.bank pritom viac ako 60 % Sloveniek skonštatovalo, že je pre ne z dôvodu nižších príjmov náročnejšie splácať úver alebo hypotéku a musia omnoho dôkladnejšie zvažovať, či si požičajú peniaze.
Ženy majú pre nerovnosť aj nižšie rezervy
Keďže Slovenky zarobia menej, navyše robia viac neplatenej práce, ťažšie si vytvárajú aj finančnú rezervu. Až 35 % slovenských žien nemá žiadne úspory (na porovnanie, podobný problém má 20 % mužov). Pätina respondentiek v prieskume uviedla, že disponuje finančnou rezervou len do výšky 500 eur.
Finančnú rezervu vo výške 10-tisíc eur má len 5 % žien, no až 20 % mužov. „Až 35 % žien uvádza, že by malo problém samostatne fungovať v prípade rozvodu. Finančná rezerva je pritom pre ženy kľúčová aj v prípade odchodu na materskú a rodičovskú dovolenku,“ dodáva Linda Valko Gáliková.
Rodová rovnosť je globálny problém, netýka sa len našej krajiny. No za európskymi susedmi riadne zaostávame. V európskom Indexe rodovej rovnosti za rok 2021 skončilo Slovensko na chvoste rebríčka, na 24. mieste, čo je pod priemerom Európskej únie. Za nami sa umiestnilo už len Rumunsko, Maďarsko a Grécko. V minulom roku pracovali ženy de facto zadarmo už od začiatku novembra.
