Spolupráca s Rihannou nie je nemožná, ale neviem si predstaviť, ktorému interpretovi na Slovensku by prospela, vysvetľuje Yaksha v rozhovore.
„Sociálne siete považujem za výkladnú skriňu. Je to ako predajňa, v ktorej ponúkaš seba, svoju prácu, tvorbu a v podstate mienku o sebe samom. Keby si predával topánky, tiež nedáš do výkladu tie najškaredšie, ktoré tam máš, však? Preto tam prezentujem hlavne svoje úspechy a nie zlyhania,“ hovorí Yaksha.
Michal Novotný, ako znie jeho civilné meno, je podľa svojich slov v prvom rade kreatívec. V minulosti začínal ako obchodník so streetwear módou a DJ, neskôr zastrešoval prestížne hudobné vydavateľstvo s miliardou videní na Youtube, stál pri začiatkoch americkej rapovej hviezdy Tekashiho 6ix9inena, ale aj zrode mnohých známych slovenských hudobníkov.
Bývalý CEO prestížneho vydavateľstva Def Jam Recordings pre Slovensko a Česko a aktuálny Muž roka v kategórii biznis podľa magazínu Esquire sa dnes venuje hlavne marketingovým kampaniam pre tie najväčšie značky a mená v biznise.
V rozhovore nám prezradil aj to, v akom štádiu je aktuálne vydavateľstvo F*CK THEM, ako reaguje na „diss“ v novej skladbe Porshe Boya, či je možné, že by niekedy došlo k spolupráci slovenského interpreta s Rihannou, ako až v dospelosti spoznal svoju rodinu vo Vietname, čo plánuje so svojimi piatimi bytmi alebo akou náhodou kúpil apartmán v Martine, ktorý bol lacnejší ako interiér jeho súčasného bytu v Bratislave.
Ak by ťa niekto nepoznal a chcel by zistiť, kto si a čomu sa venuješ, asi by veľmi záviselo od obdobia, kedy sa pýta. Kým je teda Yaksha aktuálne?
Sám seba by som nazval kreatívcom. Už od samého počiatku svojich pracovných aktivít som niečo tvoril a nikdy som nesústredil svoju pozornosť len jedným smerom. Aj keď som zakladal Queens, jeden z prvých hiphopových obchodov na Slovensku, som súbežne s tým organizoval koncerty a zároveň hrával ako DJ. Vždy som robil viacero aktivít a rovnako je to tak aj dnes.
A čo ťa teraz zamestnáva najviac?
Aktuálne hlavne projekty pre mojich klientov v rámci produkcií LoveThemWorks. Pripravujeme napríklad veľkú kampaň pre fotografku Máriu Švarbovú a jej výstavu v Danubiane, kvôli čomu som na 48 hodín odletel do New Yorku. Okrem toho sa zameriavame na výrobu eventov, rôznych kampaní, log a brandingu atď.
Skrz LoveThemWorks posledný čas čoraz aktívnejšie spolupracuješ aj s televíziou. Začalo to markizáckym seriálom Pán profesor a aktuálne to je Let's Dance. Akú rolu ste s tvojím tímom zohrali pri novej sérii tanečnej šou?
Spravili sme im finálne aftervideo z výroby Let's Dance a z jeho backastagu, pripravili sme fotky a k nim aj vernisáž, ktorá bola odprezentovaná počas oficiálneho press dňa a bude vystavená v Inchebe počas celého priebehu až do finálového kola.
Taktiež sme pre nich robili unikátny merch v podobe customizovaných tričiek pre každý jeden tanečný pár, pre porotcov a pre moderátorov. Sú robené na štýl vintage tričiek, ktoré nosia kapely počas turné. V neposlednom rade sme pre nich robili aj samostatný singel, ktorý naspievala Natália Hulejová. Ten síce ešte oficiálne nevyšiel, no okrem toho, že časť z neho zaznela v rámci titulného videa z backstagu, je v pláne, že z refrénu sa budú robiť tiktokové tance.
Čo pre teba ako odchovanca niekdajšej undergroundovej hiphopovej scény predstavuje toto komerčné mediálne prostredie? Keby ti pred 10 rokmi zavolala slovenská telka, že chce s tebou spolupracovať, predpokladám, že by si asi odmietol.
Ja som sa nikdy nebil do hrude za to, že som zástancom undergroundu. Svoju prácu som nerozlišoval podľa toho, či je alebo nie je komerčná, ale či je alebo nie je úspešná. Pretože veľa ľudí z hiphopovej komunity sa len schovávali za pózu undergroundu a bola to ich výhovorka pre neúspech. Ja si myslím, že sme robili komerciu už aj v zlatej ére rapu.
Okrem televízie LoveThemWorks aktívne produkuješ práve aj rapové videoklipy. Naposledy napríklad so Separom a newyorským raperom Fleegom, ktorého si spoločne s jeho crew priniesol na Slovensko práve ty. Čo bolo cieľom tejto návštevy?
Prišiel primárne kvôli spolupráci so Separom, ale chcel tiež navnímať Slovensko, keďže dobre pozná 6ix9inenov príbeh a jeho začiatky na Slovensku. Býval aj v tom istom byte ako 6ix9ine, keď tu bol. Veľmi vníma celý jeho príbeh, ktorý odštartoval spoločne s F*CK THEM.
A čo z tejto návštevy ešte vyjde, sa ukáže časom. Podobne ako keď sem chodil Tekashi, ani s Fleegom sme nemali žiadne plány, vždy to je veľký freestyle a z toho vznikajú tie najlepšie a najprirodzenejšie veci. V Bratislave napríklad odohral aj krátku šou počas krstu Pil C-ho nového albumu a dozvedel sa to dva dni pred akciou.
Spomenul si hudobné vydavateľstvo F*CK THEM. V akom štádiu je tento tvoj projekt?
F*CK THEM nie je zoskupenie interpretov, ale pomenovanie činností okolo hudby, za ktorou stojíme a aktuálne ju robíme predovšetkým v New Yorku. Veľmi aktívne spolupracujeme s ASAP Illzom, ktorý je spoločne s ASAP Rockym spoluzakladateľom ASAP Mobu. Práve Fleego je pod „ochrannými krídlami“ Illza a vďaka nemu sme sa aj spoznali.
Znie to ako úlet, ale vzhľadom na to, že máš takto blízko k ASAP Mobu, je niekedy v budúcnosti reálna spolupráca nejakého slovenského interpreta s ASAP Rockym alebo dokonca Rihannou?
Vo svojom živote som už zažil toľko vecí, ktoré sa zdali nemožné, že pre mňa nič nie je úletom, ani takáto spolupráca. Hoci plánovať niečo také je zbytočné, ale tie cesty nie sú až také vzdialené, keďže kontakt tam je pomerne úzky. Už asi trikrát po sebe sa mi stalo, že keď som prišiel do NYC, tak sme skončili na byte medzi 20 ľuďmi, kde bol Rocky a Rihanna. Ale tieto hviezdy majú za sebou také prísne zmluvy od vydavateľstiev, že s nimi sa skrátka nerobia spontánne featy niekde na byte.
Ty ako niekdajší CEO Def Jamu pre Česko a Slovensko by si v takom prípade nemal väčšie slovo?
Väčšie slovo pri takýchto spoluprácach sú len peniaze. (smiech) Ale otázka znie, či by sa to oplatilo. Čo by takáto veľká investícia do spolupráce nejakého Slováka so svetovou megastar priniesla obom stranám? Dajme tomu, že by som vybavil featuring Tine s Rihannou. Naozaj by Tina potrebovala investovať taký veľký balík do spolupráce, ktorá by jej aj tak väčšiu slávu na Slovensku a v Česku, kde je už dávno známa, nepriniesla? Dávalo by to zmysel maximálne pri nejakom Čechovi alebo Slovákovi, ktorý má globálne plány na svetovom trhu.
Aktivity F*CK THEM sa sústreďujú najmä na Spojené štáty, do ktorých chodíš pravidelne hľadať nové talenty. Môžeme očakávať nejakého ďalšieho Tekashiho?
Vtedy nebolo a ani teraz nie je mojím cieľom ísť do USA a nájsť si tam hviezdu, s ktorou budeme spolupracovať. Je to len o tom, že som v úzkom kontakte s nejakými interpretmi, spolupracujeme spolu a niekomu z nich sa podarí presadiť, niekomu nie.
Ťažko povedať, či príde ďalší 6ix9ine, pretože pri ňom som od samého začiatku videl, že má veľmi jedinečný prejav, ktorý na scéne nemal absolútne žiadnu obdobu. Nebol s ničím porovnateľný, a či už ho niekto mal rád, alebo ho nenávidel, tú originalitu musel uznať úplne každý. Ale myslím si, že aj Fleego má veľký potenciál, tiež svoj jedinečný prejav a hlavne obrovský drive, čo je pre interpreta veľmi dôležité.
Okrem New Yorku pravidelne cestuješ aj do Vietnamu za svojou rodinou, za ktorou si bol aj začiatkom tohto roka. Aké to je, lietať za nimi cez polku sveta?
Časovo je to veľmi podobné, ako keď ide niekto z Prahy za babkou do Košíc a chytí zápchu pod Strečnom. (smiech) Cesta tam mi trvá 16 hodín. Rozdiel je však v tom, že ja sa s nimi neviem plnohodnotne porozprávať, keďže neviem po vietnamsky. Aj napriek tomu je to však neopísateľný pocit vždy, keď sa s nimi môžem stretnúť a tráviť s nimi čas. Čaro je aj v tom, že ja som svoju babku spoločne s ostatnými členmi rodiny vo Vietname objavil len pred siedmimi rokmi.
Prečo až tak neskoro?
Ide o rodinu z otcovej strany, ktorý s nami nežil. Cestu k tejto časti rodiny som si musel nájsť sám. Vždy som ju však chcel objaviť, ale keď som bol tínedžer, tak som na to nemal peniaze. A v tom čase stáli letenky do Vietnamu cca 90 000 slovenských korún, čo bolo na tú dobu viac ako jazdené auto. Už aj keď sa mi začalo dariť podnikať s Queensom, tak som chodil pravidelne do cestovky pozerať, koľko práve stoja letenky, ale aj tak to pre mňa stále bolo veľa.
Vedel si, ako nájsť svoju vietnamskú rodinu, keď si nežil s otcom a prakticky si o nej nič nevedel?
Dostal som na nich kontakt až po tom, čo mi otec zomrel vo Švédsku, kde žil s úplne inou identitou pre nejaké prúsery. Ja ako syn, ktorý sa mal postarať o jeho pozostatky, som podľa ich úradov papierovo ani neexistoval. Musel som preto podniknúť niekoľko komplikovaných krokov, aby som vôbec vedel jeho pozostatky dostať na Slovensko. A navyše som si musel kúpiť hrob na svoje meno, pretože na Slovensku nemôžeš pochovať človeka inej štátnej príslušnosti.
Takže môj otec v podstate leží v mojom vlastnom hrobe. Chcel som mať však svoje povinnosti a záväzky ako syn voči otcovi splnené aj napriek tomu, že on sa na nás vykašľal. A práve vtedy som začal pátrať po mojej vietnamskej rodine, aby som im mohol oznámiť, že otec zomrel. Našťastie sa mi to podarilo vďaka kontaktom z vietnamskej komunity, z ktorej niektorí prišli na Slovensko v podobnom čase a z rovnakého mesta ako môj otec. Je to príbeh ako z telenovely.
Ako reagovali, keď si za nimi prvýkrát prišiel?
Okamžite ma medzi seba prijali. Sám som pritom nevedel, čo čakať. Prvýkrát, keď som sa s nimi stretol v roku 2016, som si povedal, že ak ma medzi seba neprijmú a nebude tam chémia, tak si aspoň urobím dovolenku vo Vietname.
A vedeli vôbec predtým, než si za nimi prišiel, že niekde v strednej Európe na Slovensku majú vlastného potomka?
To áno. Celkovo rodina a vzťahy sú pre Vietnamcov veľmi dôležité a ja som navyše prvorodený syn ich najstaršieho syna, čo je pre nich o to významnejšie. Vedeli o tom celý život, lenže rovnako ako otec nebol s nami, tak veľmi neudržiaval kontakt ani so svojou rodinou vo Vietname. Boli preto veľmi radi, že som ich našiel, a vždy majú obrovskú radosť, keď ich prídem navštíviť.
Ako tam spolu s rodinou trávite čas?
Vždy je to jedna veľká oslava, cez víkend ma brali na rôzne výlety po vnútrozemí Vietnamu, na loď a trávili sme spolu celý voľný čas. Ale vzhľadom na to, že oni sú veľmi pracovití, tak cez týždeň som ich nezaťažoval a vždy som odišiel na ostrovy, kde som klasicky dovolenkoval buď s priateľkou, alebo kamarátmi, a vrátil sa za nimi do Saigonu až ten ďalší víkend.
Čo pre teba znamená Vietnam?
Hoci tam mám rodinu, neviem o ňom povedať, že je to môj druhý domov, keďže som tam bol zatiaľ len 6-krát v živote. Omnoho väčšie zázemie mám napríklad v New Yorku. Som však veľmi rád, že tam mám svoju rodinu, ktorá mi je už teraz veľmi blízka, a celkovo milujem tú krajinu, ich kultúru, jedlo a ľudí. A som rád, že je súčasťou môjho života a možno to bude mať ešte nejaký vplyv na môj budúci život.
Vedel by si si tam predstaviť život? Že by si sa tam na staré kolená presťahoval za svojou rodinou?
Bola to istý čas moja predstava, že jedného dňa predám všetky majetky, ktoré som za život nadobudol, a odsťahujem sa dožiť niekde do prímorskej časti Vietnamu. A stále tá predstava platí, len už si nie som úplne istý, či to bude Ázia. Je to pre mňa iná mentalita a neviem, či by som si na ňu vedel zvyknúť. Síce mám odtiaľ polovicu rodiny, ale ja som Európan.
A asi sa na staré kolená vidím skôr niekde v Taliansku, kde budem mať malú kaviareň s tromi stolmi a budem otravovať hostí so svojimi príbehmi o tom, ako som kedysi vydával tracky najväčším rapovým menám na svete. (smiech)
Aké to vlastne bolo vyrastať so svojimi vietnamskými koreňmi v Martine v 90. rokoch?
Túto otázku dostávam počas svojho života často, pretože každý automaticky očakáva, že to muselo byť niečo strašné, plné rasizmu a diskriminácie. Ale mne sa na sídlisku žilo úplne rovnako ako môjmu kamarátovi, ktorý bol Róm, alebo ďalšiemu kamarátovi, ktorý mal nadváhu. V detstve dostávaš šikanu za hocičo, v čom sa odlišuješ od „normálu“. A rovnako som šikanoval aj ja spolužiakov, ktorí boli iní.
Ja som to síce schytával, ale nikdy som to nebral ako rasizmus, ale len ako detskú šikanu, ktorá sa deje bežne. Pamätám si dokonca, ako medzi kamošmi prišla do módy skinhead kultúra a ja som bol smutný, že do nej nemôžem patriť tiež, a to len preto, lebo som žltý. (smiech) Hoci mne sa nepáčila ich filozofia, ale páčilo sa mi, že prišlo niečo, čo má svoju vlastnú kultúru a módu.
„Žltý skinhead“ je silný paradox.
Mne sa skrátka páčili tie bombery a ani som sa nezamýšľal nad tým, že to so sebou nesie aj rasizmus. Ale ako hovorím, ja som tie 90. roky v Martine prežil bez nejakej ujmy a stretu s rasizmom. Bol som šikanovaný, ale nie pre nenávisť voči Aziatom. Deti si skrátka vždy niečo nájdu. Rovnako ako som aj ja šikanoval svojich kamarátov.
V rodnom Martine si si nedávno kúpil apartmán. Aké s ním máš plány? Je to investičný byt, alebo si si ho kúpil pre seba na pobyt, keď si v Turci?
Vtipné je, že všetky svoje nákupy nehnuteľností robím veľmi pocitovo a spontánne. Aj keď by sa to asi nemalo, ale zatiaľ mi to vychádza. Čistou náhodou som sa pri jednej debate dostal k tomu, že jeden známy kúpil byt v Priekope, čo je sídlisko v Martine, kde som vyrastal. A zaujalo ma, že to bude taký lepší komplex aj s vlastnou reštauráciou, kaviarňou a stavajú ho rovno pri škole, do ktorej som chodil.
Len tak zo srandy som povedal, že keby som to vedel, tak si tam kúpim byt aj ja. A on sa ma ani neopýtal, či to myslím vážne, len zrazu vytiahol telefón a zavolal realiťákovi, či tam je ešte niečo voľné, a on na to, že sa mu akurát jeden uvoľnil. Tak som rovno poslal zálohu, hoci polhodinu predtým som ešte ani nevedel, že tam chcem nejaký byt. (smiech)
Tiež v ňom plánuješ interiér za 250 000 eur ako vo svojom aktuálnom mezonete v Bratislave?
Už si asi až tak neuletím, aj z toho dôvodu, že tam budú chodiť aj cudzí ľudia, ale určite to bude tiež veľmi pekný a originálny interiér. Ale vtipné je, že len interiér v bratislavskom byte bol drahší ako celý byt v novostavbe v Martine.
Máš už päť nehnuteľností, ak sa nemýlim. Čo s nimi teda plánuješ?
Áno, toto je piata. Plánujem spustiť projekt Love Them Places, v rámci ktorého budem ľuďom ponúkať možnosť prenajať si moje nehnuteľnosti, v ktorých aj ja sám žijem. Konkrétne tento martinský byt budem cieliť na športovcov, ktorí tam chodia lyžovať, bicyklovať či na turistiku. Takže tomu prispôsobím aj samotný interiér. A keďže sa do Martina rád vraciam, bude občas slúžiť aj mne.
Na Instagrame to vyzerá tak, že ti vychádza všetko, do čoho sa pustíš. Máš v živote aj nejaké zlyhania, o ktorých na sociálnych sieťach nehovoríš?
Sociálne siete považujem za výkladnú skriňu. Je to ako predajňa, v ktorej ponúkaš seba, svoju prácu, tvorbu a v podstate mienku o sebe samom. Keby si predával topánky, tiež nedáš do výkladu tie najškaredšie, ktoré tam máš, však? Zároveň si treba uvedomiť zodpovednosť za dosah, ktorý človek má a mal by sa snažiť zdielať čo najinšpiratívnejší obsah.
To že na oslave piješ a zdielaš to, tak to nie je známka toho, že si real, ale posielaš do sveta priepustku deťom a mládeži, ktorá ťa sleduje. Preto sa snažím narábať s mojím dosahom zodpovedne a zdieľať hlavne pozitívny obsah, kde prezentujem svoje úspechy a nie zlyhania.
Na záver mi nedá neopýtať sa, ako vnímaš novú skladbu Lowkey, v ktorej sa Porsche Boy tak trochu obul do tvojho vydavateľstva a naznačil, že tvoji interpreti s tebou mohli mať uzatvorené nevýhodné zmluvy. Citujem: „Som rád, že som nepodpísal F*CK THEM, môj cash by bol v novom Yakshovom aute.“
S Porshe Boyom nemám osobne žiadny problém. Bol som jeden z prvých ľudí s dosahom, ktorí ho podporovali už od jeho trackov na Soundcloude. Taktiež som mu vydal track na mojom Youtube, aby som mu pomohol dostať jeho tvorbu medzi ľudí. Hral na tour, ktorú sme organizovali, a tiež som ho pozval do videa F*CK THEM & friends. Verejne som sa ho zastával, keď ho dissovali, bez toho, aby sme spolu mali nejaký pracovný vzťah.
Pred troma rokmi som mu dal ponuku vydávať pod F*CK THEM, ktorú neprijal. Odvtedy sme sa viackrát videli a vždy sa ku mne správal priateľsky. Na dôvod, prečo mňa a moje auto spomína v tracku, sa musíš opýtať jeho. Ja ostávam jeho fanúšikom a prajem mu, nech sa mu darí.
