Nivy si obľúbili partie tínedžerov, ktoré tu trávia voľný čas po škole aj cez víkendy. Priestranný a klimatizovaný obchoďák ich v zime chráni pred chladom a v lete pred horúčavami.
Bratislavčania sa môžu sťažovať na mnohé, rozhodne však nie na nedostatok nákupných centier. Jedno obrovské nosí ako pancier na „chrbte“ aj centrálna autobusová stanica. Dovedna 7 poschodí Nív ponúka zdanlivo nekonečné množstvo butikov a stravovacích zariadení.
OC Nivy si mimoriadne obľúbili aj partie tínedžerov, ktoré tu trávia voľný čas po škole či cez víkendy. Klimatizovaný obchoďák ich chráni pred zimou aj horúčavami. Mnohých pritom vôbec nezaujímajú obchody ani prikrčená autobuska v podzemí.
Narazíme na nich skôr v rozsiahlom parku na streche a priľahlom food courte. Práve v ňom prišlo v januári k fyzickému konfliktu, ktorý sa skončil zlomeným nosom a zadržaním 14-ročného Juraja, ktorému podľa polície hrozia až 3 roky obmedzenia slobody.
Obchodný dom, ktorý pri otvorení sľuboval moderný mestský priestor, do ktorého „zájdeš po mrkvu a odídeš s kabelkou“, sa tak stal aj miestom, kam prídeš „kapriť“ a odídeš so zlomeným nosom.
Vydali sme sa na prechádzku Nivami a zaujímalo nás, prečo sem chodia tínedžeri tak hojne a či sa tu cítia bezpečne.
„Musíš byť pripravený na všetko. Aj na týpkov s mačetou“
Patrik, Samuel a Mišo pokojne diskutujú s kamošmi vo food courte. O zadržaní Juraja počuli, no prípad ich vôbec neprekvapil. „To sú skrátka Nivy. Mnohí nemajú problém sem doniesť ani zbraň. Musíš byť pripravený na všetko. Aj na týpkov s mačetou, minule nás tu s nimi naháňali. Boli ich desiatky a vtedy sme pred nimi zdrhali. Nivy sú lifestyle,“ hovorí pobavene Mišo.
Chlapci sa zhodujú na tom, že Nivy lákajú rôzne indivíduá. Dodávajú, že konflikty vznikajú akosi z dlhej chvíle, keď si provokatéri hľadajú zámienky. „Stačí, že sa niekto na niekoho zadíva, a už to ide: ‚Čo sa na mňa pozeráš? Zabijem ťa...‘ a už sa idú biť,“ opisujú modelovú situáciu. Konfliktné situácie na Nivách ich však neodrádzajú od častých návštev. Dochádza k nim totiž všade. „Deje sa to aj v Starom Meste, je to proste Bratislava,“ upozorňuje Patrik.
Nivy, ktoré na čele ich hierarchie nahradili Euroveu, pre nich predstavujú predovšetkým miesto, kde si môžu sadnúť a diskutovať, najesť sa či stretnúť nových kamarátov. „Porovnal by som to s Tinderom. Je tu kopec miest na sedenie, a tak je tu celkom intimita. Dnes sme si hore sadli do boxu a prišli nás pozdraviť nejaké baby, prisadli si a zoznámili sme sa,“ približuje Samuel dôvody, prečo na Nivy nezanevrieť.
„Daj mi hlavičku“
Počet tínedžerov v skupinke pred východom z food courtu dynamicky stúpa. Priamoúmerne narastá aj znôška po filter vyfajčených cigariet v popolníkoch. Podľa členov skupinky sú dnes Nivy najlepšie miesto na stretávanie sa v meste. Mnohí sa poznajú práve odtiaľto, keďže pochádzajú z rôznych kútov okolia Bratislavy a navštevujú odlišné školy. Zhodujú sa, že v ich obciach „zdochol pes“.
Vládne medzi nimi priateľská atmosféra, čo sa však vraj nedá povedať o nálade medzi rôznymi skupinkami navzájom. Pýtame sa na to, čo majú dnes v pláne, a dočkáme sa priamočiarej odpovede. „Nahúliť sa, na**bať sa, po**bať sa,“ po ktorej nasleduje zvolanie: „Nový deň, nový začiatok. Treba si užiť pubertu.“
Asi 15 fajčiacich, mimovoľne odpľuvajúcich a hrešiacich kamarátov popri hašterení o cukríky rozoberá aj trestnoprávne náležitosti Jurajovho činu. „Má 14. Určite mu nehrozia tri roky, to je blbosť. Veď aj keď niekoho zabiješ, tak dostaneš menej...“ rozčuľuje sa jeden z nich.
Na otázku, či dochádza na Nivách ku konfliktom, dostávame odpoveď vo forme kolektívneho smiechu a odpovede „Sem-tam.“ Viac o potýčkach vraj budú vedieť chlapci sediaci v kapucniach pri stolíkoch – slovanisti. „Tí robia najväčšie problémy. Všetci sú tu z nich doj**aní, len my nie. Sme kamoši.“
Máme šťastie, chlapci s nášivkami ŠK Slovan Bratislava sa v sprievode dievčat (na ročné obdobie aj ich vek s odvážnymi výstrihmi) ako na zavolanie pridávajú ku skupinke. „Žiadne konflikty sa tu nedejú... Nevyvoláš nejaký ty? Daj mi hlavičku...“ doberá si žartovne jeden z chlapcov najmenšie dievča v partii.
Keď sa pýtame na Jurajov príbeh, dočkáme sa hnevu. „To je taká hovadina! Polícia píše samé s**čky. Na stránku napíšu niečo, no niečo úplne iné je pravda. Moc si vymýšľajú. Veď Juraj sa ani biť nevie... Neviem však, čo sa stalo. A aj keby som to vedel, tak vám to nepoviem...“ uzatvára rezolútne slovanista.
„My sme v chille“
Aj skupinka kamarátov slniaca sa v lúčoch ostrého marcového slnka je v školopovinnom veku a pochádza z rôznych kútov Slovenska. Bývajú na stredoškolskom internáte a do Nív chodia po škole, odkiaľ to majú len 5 minút chôdze. Predtým ako vyšli na strechu, sa ešte ako mnohí rovesníci zastavili aj v McDonalde na prízemí.
„Naposledy chcel odo mňa týpek cigeretu a vravel, že ak mu nedám, tak si to so mnou vybaví mimo kamier. Nefajčím, tak som radšej odišiel. Občas niekto vyrýva, ale sú to skôr ‚frajeri za sklom‘,“ povie Peter, ktorý sa okrem prítomnosti kamier v najhoršom prípade spolieha aj na sebaobranu.
V prípade provokácie odporúča skrátka neodpovedať. Dodáva však, že niektorých provokatérov neodradí ani to. „Kedykoľvek tu behajú trinásťročné decká s fľaškami a začnú sa medzi sebou biť. Sú to často tí istí. Ale nevyberiete si, kopec ich nájdete aj pri Eurovei či na vlakovej stanici, kde ma chcel minule 40-ročný týpek dobodať nožíkom,“ konštatuje fatalisticky, no s úsmevom Peter.
Pokojne pôsobí aj Tomáš s kamarátom. Hoci sú v Bratislave zatiaľ len dva týždne, na terase Nív sú častými návštevníkmi. Trávia tu každé druhé popoludnie a s fyzickým konfliktom sa zatiaľ nestretli. „Sme v chille, prinajhoršiom si niekto vyskakuje, ale ignorujeme to,“ povie Tomáš.
Ach, tá dnešná mládež...
Hneď za rohom tróni na dizajnovom stolíku asi 6 plechoviek energeťákov Tiger a Hell. Kamarátom zoskupených okolo evidentne chutia. Najväčší fanúšik z partie sa pochváli, že ich vraj denne vypije 10 a „nič mu to nerobí“.
Richard tvrdí, že provokácie na Nivách sú celkom bežné. Najčastejšie vraj vyrývajú deti okolo 15 rokov. „Bol som tu so spolužiakom, ktorý má problémy s rukou. Od nejakých deciek si hneď vypočul, že je „postihnutý ko**t. Ignorovali sme to,“ rozčuľuje sa.
Najťažšie srdce má na esbéeskárov, ktorí sú tu podľa neho zbytoční. „Nikto z nich nechce riskovať a svaly majú asi len na ozdobu. Prechádzajú sa, akoby boli na okrasu. Minule jeden nereagoval, ani keď videl, ako dal jeden chalan na eskalátore dievčaťu facku. Viem, že nemajú bohvieaké právomoci, ale mohli ho aspoň zadržať a zavolať políciu.“
O bitke, ktorá viedla k zatknutiu, sa partička dozvedela z médií. Richard má vo veci jasno. „Viete, dneska je dementná doba. Chodia tu kadejakí gangstri a konflikty sú úplne bežné, chlastá sa tu a fajčí sa tu aj marihuana,“ tvrdí, pričom na celom incidente mu nesedí najmä jedna vec: „Ako mohol 14-ročný chalan rozbiť 17-ročného?“
22-ročný Richard vraj cíti aj generačný rozdiel. „Agresívnych deciek predtým nebolo toľko ako dnes. Keď som bol malý, tak sa nám rodičia venovali oveľa viac. Nechápem, ako im nemôže vadiť, že ich decko príde večer domov ožraté alebo sfajčené...“
Táto terasa nie je pre starých
Ako vo zvyšku Bratislavy, aj na Nivách dnes stretávame čoraz viac Ukrajincov. Oleksij žije na Slovensku už tri roky a všíma si, že aj masový príchod jeho krajanov čiastočne prispieva ku konfliktom.
„Počul som už o troch bitkách. Väčšinou ide o viacero ľudí, dvaja na troch alebo tak. Keď otvorili Nivy, chodilo sem veľa ľudí a bolo to tu pokojné. Po začiatku vojny prišlo veľa Ukrajincov a začali sa biť medzi sebou alebo aj so Slovákmi,“ naznačuje, no rýchlo upresní, že za konfliktmi nevidí xenofóbiu, ale len detinské hlúpe zámienky a provokácie. Sám sa označuje za nekonfliktného.
Rovnako sa charakterizujú aj neďaleko sediaci kamaráti Martina, Matúš, Kristína a Reťo. Zaväzujúc si novú bandanu, svorne tvrdia, že na Nivách oceňujú množstvo obchodov, pocit slobody aj to, že je to tu skrátka nové. Reťo dopĺňa, že mnohí „sopláci“ nákupné centrum navštevujú výhradne preto, aby tu mohli beztrestne piť a fajčiť. „Keď nás niekto provokuje, tak jednoducho odídeme preč. Nie sme takí, že by sme sa do niečoho púšťali. Radšej sa presunieme vedľa.“
„Ak by tu neboli esbéeskári...“
V súvislosti s incidentom s policajnou dohrou prekvapí, že počas hodiny a pol strávenej na Nivách nestretávame ani jedného pracovníka bezpečnostnej služby. Pri informačnom pulte sa dozvedáme, že na každom poschodí je maximálne dvojica esbéeskárov. Ich dohľad nad návštevníkmi pritom komplikuje aj fakt, že „decká“ sa často zdržiavajú aj mimo obchodov a hlavných chodieb, v priestoroch vyhradených pre personál či v garážach.
Informátorka je preto zmierlivá. „SBS je v tomto fakt nevinne. Personálne sa to nedá ustriehnuť. Nemôžu byť všade. Veď sa len choďte pozrieť nad tržnicu, aké tam sú gangy... Keby tu neboli esbéeskári, tak to tu vyzerá celkom ako na divokom západe,“ konštatuje.
Podľa návštevníkov začali poddimenzovanej SBS pred niekoľkými týždňami, najmä počas víkendových večerov, vypomáhať aj policajti, ktorí vraj dokonca dávajú neplnoletým návštevníkom fúkať.
O stanovisko sme požiadali aj zástupcov OC Nivy.
