Vo veku 84 rokov zomrel v Prahe krátko pred polnocou v noci z piatka na sobotu slovenský filmový režisér Juraj Jakubisko.
Ako režisér sa Jakubisko vyznačoval aj výrazným výtvarným cítením, ktoré je prítomné vo všetkých jeho filmoch a tvorí jednu zo základných charakteristík jeho filmovej tvorby.
Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 vo východoslovenskej obci Kojšov. V roku 1957 absolvoval štúdium fotografie na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave a v rokoch 1959 – 1966 študoval v Česku na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akademie múzických umení (FAMU).
Po absolutóriu režijne debutoval filmom Kristove roky (1967). Nasledovali filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončená 1990), ktoré zakázali v 70. rokoch minulého storočia a Jakubisko sa mohol venovať len dokumentárnej tvorbe.
Jeho film Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil po niekoľkoročnej odmlke, bol majstrovským dielom. Nasledovala komédia Nevera po slovensky (1980). Vrcholom jeho tvorby 80. rokov 20. storočia je historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala množstvo ocenení, podobne ako filmová rozprávka Perinbaba (1985). Predrevolučné obdobie uzavrel filmom Sedím na konári a je mi dobre (1989), v ktorom si jednu z hlavných úloh zahral Bolek Polívka.
V roku 1990 natočil pre televíziu film Takmer ružový príbeh, dokončil a uviedol do kín tragikomédiu Dovidenia v pekle, priatelia a začal pracovať na filme Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, ktorý mal premiéru v roku 1992. Od roku 1993 žil Juraj Jakubisko spolu s manželkou, herečkou a producentkou Deanou Horváthovou a rodinou v českej metropole Prahe.
Z roku 1997 je jeho film Nejasná správa o konci světa a z roku 2004 film Post coitum v hlavnej úlohe s talianskym hercom Francom Nerom. Veľmi úspešným projektom Jakubiska bol film Bathory, historický veľkofilm o čachtickej panej, ktorá sa podľa legendy kúpala v krvi panien a ktorú prezentujú ako najväčšiu vrahyňu všetkých čias. Film vo svetovej premiére uviedli na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v českých Karlových Varoch v roku 2008. Slovenská speváčka Katarína Knechtová k nemu naspievala hit Môj Bože, ktorý sa stal najhranejšou skladbou na Slovensku v roku 2008. V roku 2012 sa Jakubisko stal zrejme najstarším pacientom, ktorému v Česku lekári dali nové srdce.
V roku 2013 sa v rámci projektu Košice 2013 – EHMK Juraj Jakubisko predstavil na festivale Jakubiskove dni, a to nielen cez svoje filmy, ale aj výtvarnou tvorbou. Jakubisko vtedy v Košiciach vystavoval cyklus serigrafií, autorské filmové plagáty a olejomaľby. Pri tejto príležitosti mu vtedajší primátor Košíc Richard Raši odovzdal Plaketu mesta Košice.
V nakladateľstve XYZ vyšla 20. júna 2013 pri príležitosti 75. narodenín Juraja Jakubiska jeho autobiografia Živé striebro, v ktorej zachytil prvých tridsaťtri rokov svojho života.
Za svoju tvorbu získal Jakubisko množstvo domácich i zahraničných ocenení. Získal napríklad cenu československej kritiky za najlepší československý film roku 1967. V júni 2002 si prevzal cenu Zlatá kamera, ktorú tradične udeľujú osobnostiam domácej i zahraničnej kinematografie za podiel na rozvoji filmového umenia na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach. Od januára 2003 bol tiež nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti slovenskej kinematografie. Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si Jakubisko prevzal 16. apríla 2016.
Jeho filmy ocenili aj na Grand Prix Unicef, na MFF v Moskve a na MFF v Karlových Varoch. Výročnú cenu Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev mu udelili 1. marca 2003. Sošku leva získal za dlhodobý umelecký prínos pre český film. Českého leva získal aj v roku 2008 za divácky najúspešnejší film Bathory a takisto za výtvarný počin filmu Bathory. Dňa 9. júna 2009 si prevzal Cenu Elsy Morante pre zahraničného režiséra. Za účasti talianskej veľvyslankyne na Slovensku Brunelly Borzi Cornacchia mu ju odovzdala Teresa Triscani, riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave. Medailu za zásluhy I. stupňa v oblasti umenia mu v roku 2016 udelil aj vtedajší český prezident Miloš Zeman.
Juraj Jakubisko bol známy dlhoročnou spoluprácou s talianskou kinematografiou a jej predstaviteľmi, aj preto si vyslúžil pomenovanie „slovenský Fellini“, čo on sám považoval za poctu. Posledným Jakubiskovým filmom je pokračovanie kultovej filmovej rozprávky Perinbaba s názvom Perinbaba a dva svety, ktorej premiéra bola pôvodne plánovaná ešte pred Vianocami v roku 2019, no pre odklady z dôvodu pandémie koronavírusu sa dosiaľ do kín nedostala. Dej novej Perinbaby nadväzuje na pôvodnú rozprávku.
Ako režisér spolupracoval Jakubisko vo veľkej miere aj s divadlom. Úspech malo v roku 2018 napríklad nové naštudovanie opery – Suchoňovho Svätopluka – pod jeho vedením.
