Žiaden alkohol ani zahraničie. Juraj Hossu je na slobode, na krku má však 7-ročnú prísnu podmienku.
Juraj Hossu v roku 2018 zabil na Obchodnej ulici v Bratislave Filipínca Henryho Acordu, za čo ho súd poslal na 9 rokov do väzenia. V prípade odsedenia celého trestu by sa dostal von až v roku 2027. Dnes ho však súd po necelých 3 rokoch za mrežami podmienečne prepustil na slobodu.
Prečo je to tak, pre Refresher vysvetlila odborníčka na trestné právo a rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská.
„Pri zločine je všeobecne možné požiadať o podmienečné prepustenie po dvoch tretinách trestu. Ale existuje ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že pri zločine možno požiadať o prepustenie aj po polovici odpykania trestu, a to vtedy, ak osoba nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,“ povedala Kurilovská. Dodala pritom, že Hossu si časť trestu odpykal už predtým, keď bol vo väzbe.
Podľa rozhodnutia súdu z 22. februára 2023 bude musieť Juraj Hossu nosiť monitorovací náramok a zdržiavať sa na adrese svojho bydliska medzi 21.00 až 5.00 h. Na súde povedal, že bude bývať u svojej sestry v bratislavskej Vrakuni, v neslávne známej bytovke prezývanej ako Pentagon.
V najbližších troch rokoch bude podliehať dozoru probačného pracovníka a zároveň nesmie piť alkohol ani vycestovať do zahraničia. Probačný úradník ho môže kedykoľvek skontrolovať a overiť, či zákaz neporušil. V prípade porušenia pravidiel by sa vrátil do väzenia. Okrem pôvodného trestu by sa mu v prípade porušenia zákona započítal aj nový.
Ide o spravodlivý trest?
Trest pre Juraja Hossua sa môže zdať v porovnaní s inými prípadmi nespravodlivý, myslí si rektorka Akadémie Policajného zboru. Sudcovia však postupovali podľa zákona. Otázkou zostáva, či sú sadzby v Trestnom zákone aktuálne a nemali by sa reformovať.
„Na základe toho, ako sa to stalo, a v porovnaní s inými trestnými činmi sa zdá tento trest veľmi neprimeraný. Je to neprimerané aj v porovnaní s inými mediálne známymi kauzami, keď sme videli oveľa vyššie tresty za trestné činy, pri ktorých nenastala smrť. A tu navyše išlo o smrť nevinného človeka, ktorý konal dobro. Ale na Slovensku máme nestranných a nezávislých sudcov, ktorí rozhodujú v súvislosti s konkrétnym prípadom a hodnotia jednotlivé dôkazy podľa stanovených zákonov,“ vyjadrila sa rektorka Kurilovská.
Lukáš Turay z Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK považuje rozhodnutie súdu zo zákonného hľadiska za primerané. Poukazuje pritom okrem iného na fakt, že Hossu zrejme podľa súdu spĺňal náležitosti na podmienečné prepustenie.
„Treba si uvedomiť, že ho prepustili po viac ako 4 rokoch, keďže sedel vo väzbe, a to sa zarátava do trestu. Prešla tak polovica času. Navyše mu dali skúšobné obdobie na 7 rokov, čo je maximum, ktoré mohol dostať. Neviem síce, ako presne sa správal vo výkone trestu, ale predpokladám, že keď mu súd umožnil podmienečné prepustenie, musel plniť program resocializácie. Návrh na jeho prepustenie navyše podal riaditeľ väznice, ktorý musel byť s týmto rozhodnutím stotožnený,“ objasňuje Turay.
Trestné sadzby potrebujú reformu, zhodli sa odborníci na trestné právo
Tresty za zabitie z nedbanlivosti, z ktorých súd vychádzal pri Jurajovi Hossuovi a pri podobných prípadoch, sú na Slovensku vymedzené v paragrafoch 147 až 148 Trestného zákona. „Kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov,“ uvádza sa v §147. Ďalšie odseky a paragrafy určujú sadzby podľa rôznych situácií.
Lukáš Turay z Právnickej fakulty UK si však myslí, že Trestný zákon na Slovensku by sa mal v mnohých ohľadoch razantne zmeniť. „Určite by mal prejsť reformou, s tým sa absolútne stotožňujem. Úprimne povedané, náš Trestný zákon je zlý. Trestné sadzby sa v podmienkach Slovenska strieľajú. V prvom odseku máte trest až na 2 roky, v druhom 1 až 5, v treťom 3 až 8. Vôbec sa pritom nezohľadňuje, čo pomôže k prevýchove páchateľa,“ tvrdí.
Rovnaký názor na reformu Trestného zákona má aj rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská. „Trestné sadzby by mali prejsť jednou veľkou reformou. Nemáme úplne najsprávnejšie stanovené napríklad sadzby za drogové trestné činy a ekonomické trestné činy. Nie je možné, aby niekto, kto spôsobil smrť inému človeku, dostal menší trest ako človek, ktorý spácha ekonomickú trestnú činnosť. O tom som presvedčená,“ dodala k téme Kurilovská.
Prípad nemožno porovnávať so Zochovou
Juraj Hossu 26. mája 2018 krátko po 4. hodine nadránom brutálne zaútočil na 36-ročného Henryho Acordu za to, že sa zastal dvojice žien, ktoré Hossu obťažoval. Muži sa najprv na diaľku hádali, no Hossu onedlho nato Acordu napadol.
Keď už Filipínec Acorda ležal na zemi, Hossu ho ešte kopol do hlavy. Následne si na neho vyložil nohu a záber si odfotil. Podľa svedkyne údajne dodal: „Tak mu treba.“ Celý incident zaznamenala kamera.
Hossu na súde povedal, že konal pod vplyvom množstva alkoholu a po užití liekov. Prípad pre opis hrozivého incidentu svedkami a pre zverejnený videozáznam vyvolal množstvo negatívnych reakcií. Vlna nespokojnosti tak, pochopiteľne, prišla aj po jeho dnešnom prepustení.
Sociálne siete ihneď zaplavili pohoršené komentáre ľudí, ktorí poukazovali na slovenskú legislatívu. Prípad porovnávali napríklad aj s obvineným Dušanom Dědečkom, ktorému pre zabitie 5 ľudí pri autonehode na Zochovej ulici hrozí doživotie.
Ten je však obvinený zo všeobecného ohrozenia, ktoré Trestný zákon definuje v paragrafoch 284 a 285. „V prípade Dušana Dědečka išlo o 5 mŕtvych osôb. Pri všeobecnom ohrození je možné, aby dostal páchateľ aj trest doživotia. Otázka je, ako bude ďalej v tomto prípade prebiehať dokazovanie,“ vysvetlila Kurilovská.
