Ako to vyzeralo na prvom občianskom paneli Európskej komisie?
V Európskej únii ročne vyprodukujeme 57 miliónov ton potravinového odpadu v celkovej hodnote 130 miliárd eur. Keďže si súčasne 36 miliónov Európanov nemôže každý druhý deň dovoliť kvalitné jedlo, členské krajiny sa zaviazali znížiť plytvanie potravinami do roku 2030 o polovicu.
Nastúpené tempo je však nedostatočné a v Bruseli preto dumajú, ako ďalej. Zatiaľ čo predstavitelia členských štátov pracujú na právne záväzných cieľoch, Európska komisia zorganizovala na tému plytvania potravín aj historicky prvý experiment v „priamej demokracii“.
„Do panelu sme náhodným vytáčaním čísel vybrali 150 ľudí z 500 miliónov Európanov. To skôr vyhráte v lotérii! Jednému chalanovi sme volali 6-krát: skladal nám telefón s tým, že je to určite prank,“ hovorí Španiel Manex Rekarte, ktorý pre komisiu panel spoluorganizoval.
Náhodne vybratí občania sa počas dvoch víkendov v Bruseli a jednom doma za počítačom zaoberali dovtedy celkom neznámymi témami, akými sú podpora farmárov, osveta o sezónnosti potravín, harmonizácia maloobchodných nariadení, zriaďovanie potravinových bánk či zmena definície dátumu spotreby.
Experiment v podobe občianskeho panelu 150 ľudí o plytvaní potravín má byť len prvou kapitolou dlhodobého procesu. Už čoskoro zazvonia telefóny ďalším stovkám Európanov, ktorých pozvú na účasť na paneloch o virtuálnom svete a vzdelávacej mobilite.
Refresher sa v Bruseli zúčastnil na prezentácii výsledkov troch víkendových panelov vrátane záverečného emotívneho hlasovania, pričom vyspovedal aj novopečených ambasádorov boja proti plytvaniu potravín z Česka a zo Slovenska.
Slováci a Česi v Bruseli: „Chceli laikov. To sa im aj podarilo.“
Nápad na občiansky panel vznikol po minuloročnej konferencii o budúcnosti Európy, po ktorej si komisia povedala, že symbolicky rozbije bariéru medzi byrokratmi a diplomatmi na jednej a občanmi na druhej strane. Sedenia v medzinárodných skupinách mali simulovať legislatívny proces a priblížiť procesy „odťažitého“ Bruselu bežným obyvateľom.
Účastníkov vyberala komisia na základe kľúča, podľa ktorého mali najväčšie krajiny najpočetnejšie zastúpenie, pričom najmenšie reprezentovali vždy aspoň dvaja zástupcovia. Výber občanov odrážal aj princíp tretinového zastúpenia mladých vo veku od 16 do 25 rokov. Ďalšie sociodemografické charakteristiky, ktoré brali do úvahy, sa týkali úrovne vzdelania, miesta bydliska a povolania.
Všetci účastníci okrem uhradenia nákladov dostali aj diéty v dennej výške 90 eur. Slovensko sa dočkalo trojčlennej reprezentácie, ktorá sa prvýkrát stretla až na viedenskom letisku a v Bruseli svorne pôsobila v skupine, ktorá navrhovala legislatívne rámce na lepšie prepojenie poľnohospodárstva a maloobchodného predaja.
Keď bolo po všetkom a ich návrh prešiel úspešným hlasovaním, zhodli sa na tom, že v ich skupine brali experiment všetci vážne. Neopomenuli však ani nedostatky cateringu. „Samé sendviče... Chýbal mi poriadny rezeň so zemiakovým šalátom,“ konštatuje Adriána.
20-ročný Matej z Trebišova spomína, že z komisie mu volali ako náhradníkovi až dva dni pred odletom, keďže pôvodne plánovaná zástupkyňa ochorela. „Hovor trval asi polhodinu. Vysvetlili mi, o čo ide, čo ma čaká a že nevadí, ak sa vôbec nevyznám v téme.“
Päťdesiatnik Ľuboslav ho dopĺňa. „Vybrali si nás úplne náhodne. Chceli laikov a to sa im aj podarilo. My sme totiž ozaj úplne mimo témy.“
Dodržiavajúc metodiku komisie, doplnila slovenskú reprezentáciu bývalá zamestnankyňa potravín Adriána. „Sme tu dvaja z dediny a jeden z mesta, aj keď Maťo je z Trebišova, takže ani to úplne neplatí,“ predostrie s dávkou irónie.
Česi sa dočkali 7 zástupcov. Vysokoškoláčku Michaelu z Krkonôš nebolo potrebné veľmi presviedčať. „Potešila som sa, bola to skvelá príležitosť pozrieť sa do Bruselu. Takáto možnosť sa predsa neodmieta.“
Pražan Jakub súhlasí. „Kamaráti mi neverili a pýtali sa, ako sa mi sem podarilo dostať. Som rád, že môžem pomôcť vzdelávať mladšiu generáciu, aby vedela, ako a čo nakupovať, ale aj rozmýšľala nad tým, ako veci uvariť.“
Od prvého stretnutia panelu v decembri zmenil spôsob, akým nakupuje. „Keď som býval hladný, zvykol som si brávať všetko. Dnes si dávam vždy pozor na to, čo vložím do košíka. Ak by to robili všetci, malo by to dosah.“
Plytvanie ako symptóm globalizovaného kapitalizmu?
Ľuboslav je fanúšik cirkulárnej ekonomiky v duchu hesla „z farmy na stôl“ a netají sa pronárodnou orientáciou. „Európska únia spôsobila dnešný stav a ona ho musí aj zlepšiť, cítim však isté pokrytectvo zákonodarcov. Dnešná konzumná spoločnosť nemôže ísť dohromady so šetrením potravín, veď má plytvanie už v názve. V Európe sme dosiahli vrchol produkcie aj pestrosti a nemôžeme sa čudovať, že plytváme,“ konštatuje.
Ľuboslav sa teší z príležitosti, že môže pre Slovensko sám aspoň takto symbolicky niečo spraviť. Okrem tohto pocitu naplnenia „z prvej a zároveň poslednej politickej participácie“ si však odnáša aj skepsu z toho, že hlas občanov nebude počuť, keďže „neprekričí“ vábenie lobistov zastupujúcich záujmy nadnárodných korporácií.
S témou plytvania potravinami je podľa neho bytostne spojená aj potravinová sebestačnosť. „Na Slovensku spôsobili politici naprieč spektrom za 30 rokov pokles sebestačnosti Slovenska na 40 %. Pre mňa ako národovca je to neprijateľné. Nemôžeme dovážať jedlo z Holandska alebo zo Španielska, keď si ho môžeme vypestovať u nás.“
Je sklamaný aj z toho, ako podľa neho o téme informujú štandardné médiá. „Nikde v mainstreame vám nepovedia, aké nerozumné je pestovanie repky olejnej ani to, že európske farmy zatvárajú pre drahé energie, či to, že pomaly nie je z čoho vyrábať hnojivá,“ myslí si.
Česi aj Slováci vraj neplytvajú aj preto, že majú šetrenie v krvi
Za vyše polovicu odpadu sú dnes v Únii zodpovedné domácnosti. Českí aj slovenskí reprezentanti sú pritom presvedčení, že ich krajiny plytvajú tradične menej ako západnejšie.
„V mojej domácnosti je nás sedem, no nikdy sme neplytvali. Veď máme často minimálne mzdy. Aj preto naša skupina navrhla podrobnejší monitoring domácich odpadov. Musíme zistiť, kto a koľko skutočne plytvá,“ hovorí Adriána za prikyvovania kolegov.
Podobný názor na regionálne rozdiely presadzuje aj Čech Martin. „V Česku sme zvyknutí nič nevyhadzovať. Starý chlieb nevyhodíme ako Nemci či Dáni a spravíme z neho radšej hrianku. Ak máme prebytok ovocia či zeleniny, automaticky ich zavaríme, kompótujeme alebo zamrazíme. Občas sme museli riešiť veci, ktoré sa nám doma zdajú úplne normálne.“
Marie pritaká. Tvrdí, že sa u nej neplytvá vôbec a zo zvyškov dokonca varí už aj jej 10-ročný vnuk. „Plytvanie sú predsa vyhodené peniaze,“ glosuje.
Skupina, v ktorej figurovali najmladší Česi Michaela a Jakub, riešila, ako znížiť a využiť prebytky vznikajúce na strane producentov. „Bola to ťažká téma. Keď sme navrhovali legislatívu, experti nám často povedali, že to už funguje alebo, naopak, nemôže fungovať. Na vlastnej koži som si skúsila, aká komplikovaná je dohoda medzi rôznorodými ľuďmi. Už viem, prečo to trvá tak dlho, keďže každý má inú mentalitu a nemôžete nikoho vynechať,“ hovorí Michaela.
„Plytvaniu rozumieme, prirodzene, na úrovni spotrebiteľa, aj preto sme sa ťažšie vžívali do pozície reštaurácií, obchodov či farmárov,“ reaguje Jakub.
Martin s Mariou pre zmenu spolupracovali na návrhoch týždňov osvety v supermarketoch a na školách. „Inšpirovali ma Dáni, ktorí už niečo podobné majú. Som v obecnom zastupiteľstve, tak tam azda niečo skúsim presadiť. Rozmýšľam, že obídem aj obchody a pekáreň a niečo s nimivymyslíme,“ načrtáva päťdesiatnik.
Čo teraz?
Simulovaný legislatívny proces vyvrcholil predložením 23 odporúčaní o tom, ako by mohla Únia podporiť a presadiť predchádzanie plytvaniu potravinami v troch oblastiach: posilnenie spolupráce v potravinovom reťazci, podpora obchodných iniciatív a podpora zmeny správania spotrebiteľov.
Hlasovaním 150-členného pléna prešli za burácajúceho potlesku a občasných objatí všetky. Najjednoznačnejšiu podporu si v hlasovaní získali témy vzdelávania a šírenia osvety.
23 konečných návrhov znie, samozrejme, trocha vágne a kompromisne. Zahŕňajú právne rámce týkajúce sa zaznamenávania a nahlasovania vzniknutého potravinového odpadu, informačných kampaní, vzdelávacích opatrení v školách či investícií do mobilných platforiem, ktoré by ponúkali prebytočné potraviny.
Dnes, bohužiaľ, neexistuje istota, do akej miery sa nimi budú európski diplomati skutočne zaoberať. Občanom musí stačiť prísľub, že sa s výsledkami ich práce oboznámia, a zdôraznenie, že budú „extrémne užitočné počas procesu implementácie“ do legislatív konkrétnych členských štátov. Výsledky panelu budú takisto figurovať ako príloha novej spoločnej európskej legislatívy o spoločných záväzných cieľoch, ktorú predstaví komisia už v júni.
150 občanov si okrem tohto prísľubu a jedinečnej skúsenosti odnáša aj vôľu vplývať na zmeny v bezprostrednom okolí. „V práci mi neverili, keď som im povedal, čo tu robím. Bolo to však skvelé. Keď sa teraz každý z nás doma stretne s 30 ľuďmi, dosah bude citeľný. Navyše sa v téme už vyznáme a vieme im fundovane odpovedať,“ hovorí Martin.
Učenie sa angažovanosti
Na poslednom „slávnostnom“ plenárnom zasadaní bolo zrejmé, že obyvatelia západných krajín sú zreteľne vokálnejší. Podľa Jakuba ide o obyvateľov krajín, ktoré vo vzdelávaní podporujú individuálny prístup. „Nemci či Škandinávci sú v pléne aktívnejší a neboja sa prezentovať názory pred kolektívom. Bude to aj tým, že v našich školách skôr memorujeme a bojíme sa vyjadriť,“ usudzuje Jakub.
Michaela v tejto súvislosti dúfa, že experiment bude mať dosah na jej osobný život. „Odnášam si chuť apelovať na ľudí v okolí. Rada by som šla aj za starostom, ale neviem, či nazbieram odvahu. V každom prípade však poviem ľuďom o tom, čo sa v Bruseli rieši. Načasovanie je dobré, keďže žiť bez odpadkov sa dnes stalo cool životným štýlom.“
