Iniciatíva Čierne diery chcela pôvodne iba upriamiť pozornosť verejnosti na dobové industriálne stavby. Vďaka obrovskému úspechu ich dnes dokážu rekonštruovať.
Iniciatíva Čierne diery vznikla s cieľom priblížiť ľuďom industriálne pamiatky a iné druhy prehliadanej architektúry. Z ich kníh a grafík sa postupom času stali ikonické zberateľské kúsky, ktoré sa vypredajú za pár minút.
Združeniu sa z nich darí získať dostatok financií na to, aby na pamiatky nielen upriamovali pozornosť, ale dokázali ich aj rekonštruovať. „Ľudia, ktorí nás podporovali od začiatku, s nami zostali a postupne k nim pribudli ďalší. Až sa stalo, že na nás na Dobrom trhu v roku 2019 čakalo v rade asi tritisíc ľudí,“ hovorí v rozhovore spoluzakladateľ projektu Martin Lipták.
Ako a kedy vznikol projekt Čierne diery?
Začali sme v roku 2014. V pôvodnej trojici architekt a dvaja novinári sme cestovali po Slovensku a sami pre seba sme objavovali industriálnu architektúru, čím myslím bývalé továrne, robotnícke kolónie alebo bane. Niektoré z týchto miest sú zapísané ako chránené pamiatky, ale málokedy by ste sa dopátrali k informáciám o ich vzniku.
Stavby sme si najskôr fotili len na telefón. Ani sa nám nechcelo vyťahovať fotoaparát, keďže sme nemali žiadne veľké ambície. Fotky sme zverejňovali na našom blogu a sociálnych sieťach spolu s informáciami, ktoré sa nám o nich podarilo nájsť.
Ako sme získavali čoraz viac čitateľov a pribúdali nám aktivity, rozhodli sme sa vydať naše zápisky knižne a začali sme aj s tvorbou grafík. Hoci to boli spočiatku len spontánne nápady, raketovo vyrástli a dnes už sme schopní niektoré pamiatky aj rekonštruovať alebo pomáhať iným združeniam s ich udržiavaním. Takisto už nevydávame len svoje knihy, ale spolupracujeme s viacerými inštitúciami.
Prečo ste sa rozhodli pre tento názov?
Názov Čierne diery sme si vybrali ako obdobu „bielych miest na mape“. Venujeme sa architektúre, ktorú majú ľudia dennodenne pred očami, ale dlho si nevšímali jej pamiatkové hodnoty. Preto nám napadlo prirovnanie k vesmírnym čiernym dieram.
Snažíme sa motivovať ľudí, aby sa o pamiatky viac zaujímali a starali sa o ne. Štátna ochrana kultúrneho dedičstva je jedna vec, ale mnoho závisí práve od záujmu majiteľov kultivovať svoje okolie.
Začal s popularitou vašich grafík priamoúmerne rásť aj záujem o architektúru?
Grafiky neboli spočiatku ničím prelomovým, boli len obyčajnou aktivitou, vďaka ktorej sme mohli prezentovať industriálnu architektúru na kultúrnych podujatiach. Chce to určitú predstavivosť vidieť hodnoty na stavbách s vybitými oknami a ošarpanými omietkami – voľná tvorba túto predstavivosť stimuluje.
Nápad vznikol okolo roku 2015, keď si grafický dizajnér Michal Tornyai, dnes už hlavný dizajnér Čiernych dier, kúpil spolu s bývalými kolegami v grafickom štúdiu KAT japonskú risografickú tlačiareň. Je to v podstate kancelárska kopírka, ktorej tlač sójovými a ryžovými farbami má zároveň určitú výtvarnú kvalitu. Zastaraná technológia tlače sa prepojila so stavbami, ktoré sú takisto za zenitom.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Akú zberateľskú hodnotu majú dnes grafiky Čiernych dier.
- Ktoré stavby sa podarilo zakladateľom projektu zrekonštruovať.
- Ako bojujú proti priekupníkom s ich dielami na čiernom trhu.
- Prečo Slováci nemajú dobrý vzťah k industriálnym stavbám.
- Za akú sumu sa podarilo vydražiť staršie grafiky Čiernych dier.
