Bol to môj prvý Štedrý deň, ktorý som nestrávila s rodinou. Služba mi vyšla rovno na tri vianočné dni, a tak som 24. decembra presedela v newsroome.

Padajúca vláda, cesta na Ukrajinu, choroby. Čím viac sa december chýlil k Vianociam – tým častejšie som počula, ako niekto želá pekné sviatky. V lepšom prípade som zamrmlala „podobne“, v horšom som to ignorovala, v tom najhoršom som tuším niekomu ukázala aj fakera.

Novinári, zdravotníci, hasiči, ZVJS, polícia, predavačky, smetiari, kuriéri, pumpári – množstvo ľudí má iný vianočný príbeh než lúpanie pistácií pri Popoluške.

V týchto stĺpčekoch často píšem, aké to je, keď nám spoločnosť nastaví nereálne ciele a tlačí nás do nich tým, že ich idealizuje. Šťastné a veselé Vianoce sú podľa mňa jedným z takýchto mýtov. Nechápte ma zle, Vianoce sú fajn, ale my sme z nich spravili modlu.

Ak chcete v decembri predať majonézu, potrebujete do reklamy šťastnú rodinku, ktorá sa stíska za štedrovečerným stolom a z neho preteká zemiakový šalát. To isté platí pre akýkoľvek iný produkt. Starí rodičia hladkajú vnúčikov, ktorí im kúpili doplnok na zdravé kĺby, a bez novej práčky akoby to ani neboli Vianoce. Sype sa cukor, svietia svetielka, sneží a všade vládne láska. Otvoríte sociálne siete a tam prehliadka dokonalých životov.

Vyzdvihuje sa, ako majú byť rodiny spolu a v harmónii. Realita však býva iná. Mnohí ľudia sú na Vianoce sami alebo žijú v rodine plnej hádok a násilia, sú to ich prvé Vianoce bez zosnulého rodiča, rozpadol sa im vzťah, našli im rakovinu alebo majú depresie. Celý december sú bombardovaní výjavmi radostných sviatkov. Je ťažké byť nešťastný, ak sa všetci naokolo tvária, že všetko je idylka.

Hovorím to znova, Vianoce sú super. Ešte viac by boli super, ak by sme z nich nevyrábali fejk.

Mne sa napríklad Vianoce spájali najmä s tradíciou, že má byť upratané. December sa niesol v znamení umývania bytu, triedenia skríň a opulentného pečenia. Štedrý deň vyvrcholil tepovaním, opakovaným vysávaním smietok, zdobením a žehlením. O siedmej večer sme si potom sadli vystresovaní a vyhladovaní za dokonale pripravený sviatočný stôl, kde sme sa stihli pohádať ešte pred hádzaním orieškov do rohu. Vianoce by sme si pritom užili viac s nepovysávaným ihličím a trochou relaxu.

Toto bol môj prvý Štedrý deň s frajerom a od začiatku decembra sme si hovorili, že budú hlavne pokojné a podľa našich predstáv. Množstvo decembrovej práce však prešvihlo únosnú mieru a moje predstavy postupne uschýnali spolu s naším riedkym nedozdobeným stromčekom.

Ani jeden z nás na Štedrý deň nestíhal. Večeru sme začali variť o siedmej, losos nám na grile zhorel, o polievke a koláči sme mohli len snívať. Sotva sme stihli povysávať.

Čítaj tiež

Stĺpček Gabriely Kajtárovej: O tom, ako žiť lepšieStĺpček Gabriely Kajtárovej: O tom, ako žiť lepšie

Bola som sklamaná a naštvaná. Na seba, na prácu, na december a na všetky tieto ideály, ktoré mnohí často nedokážeme splniť, hoci sa o to veľmi snažíme. Pritom ani nedávajú zmysel. Sme spolu super šťastní, či je Štedrý deň alebo august, alebo či sa nám usmaží dajaká narýchlo rozmrazená ryba.

Povedali sme si, že sa tradíciami nenecháme viazať. Že budeme robiť len to, čo sami chceme, nie to, čo sa patrí. Podľa mňa sa totiž patrí žiť celý rok tak, aby bolo úplne jedno, čo robíš na Štedrý deň. Nemá to byť výstavná skriňa našich životov, netreba sa fotiť s prskavkami. Nemusí to byť ani výnimočný deň, pretože výnimočné momenty nemajú v kalendári stanovený dátum. V živote príde množstvo nevydarených Vianoc. No a čo!

Ak milujete Vianoce, milujte ich ďalej. Ak sú pre vás spojené so samotou, stresom či s úzkosťami, nájdite odvahu odmietnuť vianočný fejk. Spravte si ich po svojom – tak, aby priniesli čo najviac vnútorného pokoja vám. Nie ste nikomu dlžný/-á žiadnu idylku.