Pred 30 rokmi prehradili Dunaj a spustili elektráreň Gabčíkovo.
Pred 30 rokmi prehradili Dunaj a spustili elektráreň Gabčíkovo. Spočiatku malo ísť o spoločné slovensko-maďarské vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros, Maďarsko však od zmluvy odstúpilo. Vodná elektráreň má dnes osem hydroagregátov.
Neúspešný plán s južnými susedmi
Už začiatkom 50. rokov minulého storočia sa s myšlienkou vybudovať na Dunaji vodné dielo zaoberal profesor Peter Danišovič. Vypracoval dve alternatívy. Riečny stupeň prehradenia Dunaja v hlavnom toku alebo vybudovanie derivačného kanála s elektrárňou.
Reálne kontúry nadobudol projekt vodného diela až v roku 1977, keď 16. septembra predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky podpísali v Budapešti medzištátnu zmluvu. Zmluvu neskôr ratifikovali parlamenty a podpísali prezidenti Gustáv Husák a János Kádár.
Vybudovanie plánovaného vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros malo za cieľ nielen vyrábať elektrinu, ale aj zvýšiť prevenciu proti záplavám, ktoré sa pri toku Dunaja pravidelne opakovali napríklad v rokoch 1954 či 1965, no takisto zlepšiť plavebné podmienky na Dunaji.
V roku 1989 Maďarsko od projektu odstúpilo. Maďarská vláda pozastavila stavebné práce, pričom v tom čase bolo už 85 až 90 percent prác na československej, resp. slovenskej strane ukončených. Slovensko sa tak v roku 1991 rozhodlo pre dokončenie projektu podľa variantu C, ktorý už nerátal s účasťou Maďarska.
Stavebné práce sa rozbehli v novembri v tom istom roku. Zmluvu z roku 1977 maďarská vláda ešte vypovedala v roku 1992. Slovenská aj československá federálna vláda to však označili za právne neúčinný krok, pretože zmluva neobsahovala ustanovenia o jednostrannom vypovedaní.
Protestovali ekoaktivisti aj samotné Maďarsko
Kľúčovým momentom bolo prehradenie prirodzeného koryta Dunaja, ktoré sa začalo 24. októbra 1992 v predpoludňajších hodinách. Prehradenie Dunaja de facto uviedlo stupeň Gabčíkovo do prevádzky. Udalosť sprevádzali protesty ochranárskych organizácií z Maďarska, Slovenska a okolitých krajín a aj značný záujem médií aj zo zahraničia. Ekologickí aktivisti sa obávali vážnych a nezvratných zásahov do prírody.
Proti prehradeniu Dunaja a aj proti spusteniu vodnej elektrárne na medzinárodnej pôde protestovalo Maďarsko. Spor sa dostal pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Ten v rozsudku z 25. septembra 1997 potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977 a vyhlásil za oprávnené vybudovanie náhradného riešenia, variantu C.
Všetkých osem turbín VEG slávnostne spustili do trvalej prevádzky 17. mája 1996. Súčasťou vodného diela je aj menšia elektráreň v Čunove so štyrmi turbínami a ročnou produkciou cca 147 GWh. Samotná Vodná elektráreň Gabčíkovo vyrába približne 2 200 GWh elektrickej energie ročne, čo predstavuje okolo osem až desať percent spotreby elektriny na Slovensku.