Zosnulá kráľovná Alžbeta II. sa na trón dostala vďaka vzácnej zhode okolností v kráľovskej rodine.
Zomrela britská kráľovná Alžbeta II. Narodila sa v roku 1926, počas druhej svetovej vojny slúžila v britskej armáde ako mechanička, na trón napokon zasadla v roku 1953. Napriek všetkým pochybnostiam vládla Veľkej Británii viac ako 70 rokov.
Nikdy nechodila do školy ako bežné detiMalá princezná Alžbeta sa narodila 21. apríla 1926 v Londýne. Od svojho narodenia si užívala pompézny život členky kráľovskej rodiny, ktorá zvládla nástrahy prvej svetovej vojny a pokračovala vo vládnutí vo Veľkej Británii.
Lilibet, ako znela kráľovnina prezývka, nikdy nechodila do štátnej školy, ale spoločne so svojou mladšou sestrou Margaret dostávala vzdelanie od najlepších dostupných lektorov v krajine. V mladosti si obľúbila matematiku či dejepis, ale jej rodičia princ Albert (budúci kráľ Juraj VI.) a Elizabeth Bowes-Lyon trvali na tom, aby sa mladá Alžbeta učila aj o umení, tanci či hudbe.
Vyrastala síce v uzavretom prostredí kráľovskej rodiny, no odmalička na ňu nebol vyvíjaný tlak verejnosti, ktorá by pozorovala každý jej krok. Alžbeta sa totiž nemala stať kráľovnou a život si užívala v úzadí.
Všetko sa zmenilo, keď sa jej strýko Eduard rozhodol v roku 1936 abdikovať na trón, pretože si chcel za manželku vziať dvakrát rozvedenú Američanku Wallis Simpsonovú.
Toto pre kráľovskú rodinu a britských ústavných činiteľov neprichádzalo do úvahy, a tak prišla abdikácia, ktorá znamenala, že na trón nastúpil Eduardov brat Albert ako Juraj VI. – otec vtedy ešte stále len princeznej Alžbety.
Dlho čelila rodovej diskriminácii v nástupníckej línii
Odkedy sa kráľom stal Alžbetin otec, mladá princezná pochopila, že z nepredpokladanej nástupníčky sa rýchlo stala prvou nástupníčkou trónu. Začala sa viac venovať oficiálnym povinnostiam, objavovať sa na spoločenských udalostiach a stáť po boku svojho otca, ktorý sa ju snažil pripraviť na budúci život v stredobode pozornosti britskej aj svetovej verejnosti.
Ani on sám zrejme nečakal, že Alžbeta na trón nastúpi tak skoro. Od abdikácie kráľa Eduarda pritom princezná Alžbeta nebola heir apparent, ale iba heir presumptive. V praxi to podľa BBC znamenalo, že verejnosť ju síce považovala za pravdepodobnú nástupníčku trónu, no v prípade, ak by jej rodičia splodili mužského potomka, jej nárok na trón by prevzal on.
V prvej polovici 20. storočia platilo v britskej kráľovskej rodine pravidlo, že mužský nárok na trón prvorodeného syna má naďalej väčšiu váhu ako nárok dcéry, a tak Alžbeta sama nevedela, či jej trón nevyfúkne potenciálny súrodenec. Nevyfúkol.
Mechanička v britskej armáde za druhej svetovej vojny
Po vypuknutí druhej svetovej vojny stála Alžbeta po boku svojho otca, ktorý spoločne s britskou vládou na čele s premiérom Winstonom Churchillom viedol Veľkú Britániu do boja o budúcnosť Európy proti nacistickému Nemecku. Alžbeta sa čoraz viac venovala štátnickým povinnostiam.
V roku 1940 prehovorila k britskému ľudu z kráľovského sídla vo Windsore, odkiaľ v prejave vo veku 14 rokov ubezpečovala ľudí, že sa vojny nemusia báť, pretože Briti vyhrajú. „Na konci bude všetko v poriadku, pretože Boh sa o nás postará a prinesie nám víťazstvo aj mier,“vyhlásila v prejave.
Od roku 1942 princezná šéfovala vojenskej jednotke Granátová garda, čo je peší pluk britskej armády. Táto pozícia bola do veľkej miery iba symbolická, no Alžbeta skutočne navštevovala vojakov a informovala sa o tom, ako sa pluku darí.
Krátko pred koncom vojny vstúpila do Ženských pomocných pozemných zborov britskej armády, kde sa ako dobrovoľníčka vyučila za šoférku a mechaničku. Alžbeta po celý svoj život rada šoférovala, keďže paparazzovia ju mnohokrát aj v pokročilom veku zastihli za volantom auta na pozemkoch kráľovskej rodiny.
Britská kráľovná v 25 rokoch po smrti otca
Zážitky, ktoré si princezná Alžbeta odniesla z dobrovoľníckej služby v armáde, ale aj z kontaktov s bežnými ľuďmi v posledných mesiacoch vojny jej podľa vlastných slov poskytli nový pohľad na to, ako britská spoločnosť funguje. Aj keď mala v čase svojho korunovania za kráľovnú iba 25 rokov, jej životná cesta z nej spravila vyzretú mladú ženu.
Tesne po vojne, keď sa Británia len veľmi pomaly spamätávala z jej následkov, sa princezná Alžbeta vydala za Philipa Mountbattena. Ten sa pred svadbou vzdal svojich titulov gréckeho a dánskeho princa, aby si mohol za manželku vziať Alžbetu, ktorá bola, mimochodom, jeho vzdialená sesternica. Svadbou získal titul vojvoda z Edinburghu.
Na trón nastúpila v roku 1952 po smrti svojho otca. Kráľ Juraj VI. hrdinsky inšpiroval Britov k víťazstvu vo vojne, no ako informuje Yahoo, dostihlo ho intenzívne fajčenie, rakovina a trombóza, ktorá ho pripravila o život. O niekoľko mesiacov neskôr, 2. júna 1953, sa už z Alžbety oficiálne stala kráľovná Alžbeta II., keď ju korunovali vo Westminsterskom opátstve.
Odkedy Alžbeta nastúpila na trón, Veľkú Britániu viedla pevnou rukou, dbala na svoju rodinu a dlhodobo si udržiavala vysokú popularitu medzi bežnými ľuďmi. Netrvalo jej dlho, kým si na svoju stranu získala aj najväčších pochybovačov a čoskoro sa z nej začínala stávať ikona Veľkej Británie.
Symbol monarchie, ktorú naštrbili rozvody a hádky
Nasledujúce desaťročia sa niesli v duchu panovníčky, ktorá každým rokom stráca svoj politický význam a moc, no napriek tomu si zachováva dôležitú úlohu na čele štátu. Spoločne s manželom Philipom sa v roku 1957 prvýkrát vybrali do Spojených štátov amerických, kde kráľovná prehovorila ku krajinám sveta na Valnom zhromaždení OSN.
S Philipom postupne splodili štyroch potomkov – Charles sa narodil už v roku 1948, Anne prišla na svet v roku 1950 a po desaťročnej pauze sa narodili synovia Andrew v roku 1960 a Edward o štyri roky neskôr. Princ Charles sa stal oficiálnym následníkom trónu v roku 1969, keď mu Alžbeta II. udelila titul princ z Walesu.
Rovnako ako korunováciu samotnej kráľovnej, aj tento akt vysielala britská televízia, a tak zábery z Londýna obleteli celý svet. Udelenie titulu princ z Walesu synovi Charlesovi prostredníctvom televízie sledovali stovky miliónov divákov.
Inak to nebolo ani v roku 1981, keď si Charles vzal za manželku Dianu Spencerovú, ktorá sa preslávila ako princezná Diana. Vtedy 32-ročný princ sa oženil s 19-ročnou Dianou. Zväzok o niekoľko rokov stroskotal a Diana tragicky zahynula pri autonehode v Paríži v roku 1997.
Na svojich návštevách nevynechala ani Slovensko
Kráľovná sa za dlhé desaťročia svojho vládnutia stala inšpiráciou a symbolom monarchie pre milióny ľudí. V roku 1993 prvýkrát sprístupnila Buckinghamský palác verejnosti a v roku 1998 oznámila, že britská monarchia ukončí rodovú diskrimináciu v nástupníctve na trón a muži viac nebudú mať automaticky prednosť pred ženami.
Navštívila desiatky krajín po celom svete, v roku 2008 zavítala aj na Slovensko, kde pobudla v Bratislave a vo Vysokých Tatrách. V roku 2011 sa stala prvou britskou panovníčkou, ktorá navštívila Írsku republiku, a v roku 2015 získala titul najdlhšie vládnucej britskej kráľovnej v histórii.
Počas pandémie koronavírusu vystúpila kráľovná v zriedkavom prejave pred celým národom, aby Britom podľa CNN odkázala, že „tentoraz sa spojíme s národmi po celom svete v spoločnom cieli, používajúc pokroky vedy a náš inštinktívny súcit na hojenie a liečbu“.
Zhoršenie zdravotného stavu
V septembri 2022 na verejnosť prenikli správy, že kráľovná Alžbeta II. bojuje so zdravotnými problémami, informuje BBC.
Od júla tohto roka trávila kráľovná svoje dni v škótskom sídle Balmoral. Bolo nezvyčajné, že práve tam poverila novú britskú premiérku Liz Trussovú, aby zložila novú britskú vládu. Truss nastúpila po tom, čo Boris Johnson podal demisiu a ona zvíťazila v interných voľbách Konzervatívnej strany.
Poverenie kráľovná udeľovala budúcim premiérom priamo v londýnskom Buckhinghamskom paláci, lenže tentoraz jej zdravotný stav neumožnil vycestovať naspäť do Londýna, a tak akt prebehol v Škótsku.
Kráľovná Alžbeta II. skonala 8. septembra vo veku 96 rokov, rok aj štyri mesiace po smrti svojho manžela princa Philipa, vojvodu z Edinburghu. Podľa súčasnej nástupníckej línie by mal na trón nastúpiť jej najstarší syn princ Charles.
