V Rusku si možno zarobia viac, stojí to však za pocit, že vás platí krajina, ktorá vedie nezmyselnú agresiu proti nášmu susedovi?
Vojna na Ukrajine trvá vyše pol roka. Svetoví politici reagovali na Putinov útok takmer okamžite a voči Rusku zaviedli viaceré sankcie. Reagoval aj svet športu – UEFA odobrala Petrohradu možnosť organizovať finále Ligy majstrov, ruské a bieloruské futbalové kluby na čele s reprezentáciami dostali zákaz účinkovania na medzinárodnej úrovni. Sankcie zasiahli ruský šport vo všetkých smeroch.
Netrvalo dlho a „nie vojne“ vyjadrili aj vyspelé hokejové krajiny. Druhého mája zakázalo Fínsko a Švédsko hráčom, ktorí obliekajú dres účastníka ruskej KHL, reprezentovať svoju krajinu. Pred vyše dvoma týždňami sa pridalo aj Česko a rovnako reagovalo aj Lotyšsko s Francúzskom.
Slovenský zväz ľadového hokeja mesiace mlčal a k téme nezaujal žiadne stanovisko. Nakoniec rozhodol 8. septembra, teda pol roka po začiatku invázie na Ukrajinu, že slovenským hokejistom hrajúcim v Rusku nebude nijako brániť v reprezentovaní krajiny. „Máme za to, že hráči, ktorí aktuálne hrajú v Rusku, neporušujú ako medzinárodné dohody, tak naše zákony. Budeme sa teda opierať o Olympijskú chartu, podľa ktorej má byť šport nástrojom spájania. Útoky a nevraživosť voči športovcom sú neakceptovateľné rovnako, ako je neprijateľný akýkoľvek vojnový konflikt. Z tohto dôvodu budeme aj naďalej vyberať hráčov do reprezentácie podľa ich aktuálnej formy a nie ligy, v ktorej pôsobia,“ doplnil zväz.
Mali by teda slovenskí hokejisti hrajúci v KHL mať možnosť reprezentovať svoju krajinu alebo nie? Mali by túto možnosť mať aspoň tí, ktorí v KHL hrali ešte pred začiatkom invázie? Prečo SZĽH tak dlho mlčal?
Skôr než ti ponúkneme odpovede na tieto otázky, chceme ťa upozorniť na to, že tvorbu aj tohto obsahu môžeš podporiť ako člen klubu REFRESHER+. Získaš aj neobmedzený prístup k prémiovému obsahu a takisto množstvo ďalších výhod.
Krvavé peniaze?
Nesporným faktom je, že Česko, Fínsko a Švédsko sú krajiny, ktoré si v prípade reprezentačných turnajov spomedzi hokejistov môžu rádovo vyberať. Slovensko aj vzhľadom na svoju veľkosť túto možnosť nemá.
Otázkou zostáva, či je to dostatočne relevantný a silný argument na to, aby odbil otázku morálneho hľadiska. Akým smerom v tejto téme možno uvažovať, naznačuje štátny tajomník ministerstva školstva, pod ktoré športové zväzy patria, Ivan Husár: „Fíni a Švédi sa usilovali o vstup do NATO a aj skrz toto gesto dali najavo, aký majú k tomu prístup. Ja sa snažím z mojej pozície plne rešpektovať autonómiu športových zväzov,“ konštatuje.
V KHL pôsobí k dnešnému dňu osem Slovákov. Menovite sú to Adam Líška z Čerepovca, Patrik Rybár zo Spartaka Moskvy, Adam Húska z tímu Nižnij Novgorod, Christián Jaroš z Avangardu Omsk, Samuel Buček z Nižnekamska, Michal Čajkovský zo Sibiru Novosibirsk, Tomáš Jurčo z kazašského Barysu Nur-Sultan a Michal Krištof z Vladivostoku.
Do Ruska prestúpili po vypuknutí vojny až piati hráči – Patrik Rybár (ten v júni prestúpil v rámci ligy), Adam Húska, Christián Jaroš, Samuel Buček a Michal Krištof.
Práve postupne zvyšujúci sa počet angažmánov slovenských hráčov v ruskej lige podnietil štátneho tajomníka Ivana Husára vyjadriť sa k téme. „Ja nepolemizujem, že potrebujú zarábať pre živobytie. Ja som tých hráčov nijako neodsúdil ani im tie peniaze nezávidím a nechcem im ich blokovať. Ja som napísal, že toto sú krvavé zárobky a že je to bezcitné vo vzťahu k našim obyvateľom, plynu a tak ďalej.“
Husár pritom vidí rozdiel medzi hráčmi, ktorí sa upísali klubu ešte pred inváziou, a tými, ktorí sa vybrali zarábať v Rusku po nej. „Určite sú tie karty rozdané inak.“ Hráč podľa neho mohol napríklad v januári podpísať zmluvu na dva roky, čo môže byť vnímané ako obchodný záväzok. „Ja však neviem, aká je sila zmluvy v KHL, či ju môže vypovedať alebo sa vystaví pokute napríklad milión eur.“
Ďakujem, neprosím…
Okrem Michala Krištofa sme priamo oslovili všetkých sedem Slovákov v KHL. Položili sme im viacero otázok týkajúcich sa ich postoja k pôsobeniu v Rusku či možnému zákazu reprezentovať Slovensko.
Samuel Buček, 23-ročný pravý krídelník Nižnekamska, bol nečakane stručný: „Dobrý deň, stačilo mi prečítať si prvú otázku. Nemám záujem. Prajem pekný deň.“ Ani takmer dvojmetrový brankár so skúsenosťami v NHL Adam Húska nemal k téme čo povedať: „Ďakujem za oslovenie, ale musím odmietnuť. Na túto tému som rozhovory už dával a necítim za potrebu sa k tomu ešte vyjadrovať. Za pochopenie ďakujem.“
Práve Adam Húska pre Markízu povedal, že jeho prvou voľbou bola NHL. No s čím väčším počtom klubov komunikoval, tým viac si uvedomoval, že sa bude musieť obzrieť aj po Európe, a v nej napokon vyhral Nižnij Novgorod. „Sledujem, čo sa deje vo svete, vnímam dianie a vidím aj, čo ľudia píšu, ale som v situácii, v akej som, a takto som sa rozhodol. Ja nezmením názory ľudí a ani sa o to nejdem pokúšať… Uvidíme, ako to nakoniec bude, ale ja vždy s radosťou prídem reprezentovať, keď budem mať tú možnosť.“
Skúpy na slovo bol aj 22-ročný ľavý krídelník ruského klubu Severstaľ Čerepovec Adam Líška. Spomenul len „posledné skúsenosti“, po ktorých nechce dávať rozhovor. „Veľa vecí sa v dnešnej dobe prezentuje na sociálnych sieťach inak, ako boli povedané a myslené. Vážim si túto ponuku a verím, že akceptuješ moje rozhodnutie.“
Zvyšok oslovených hráčov na otázky nereagoval. Rovnaké ticho prišlo ako odpoveď zo strany funkcionárov Slovenského zväzu ľadového hokeja.
Peniaze vs. morálka?
Nie je žiadnym tajomstvom, že ruská KHL platí spomedzi európskych súťaží najlepšie. Viaceré zdroje nám potvrdili, že jeden zo slovenských hráčov mal v českej lige ponuku na kontrakt v hodnote 500-tisíc eur ročne. V Rusku, kam napokon odišiel, dostal o 400-tisíc viac. Ide teda o prestíž alebo rolu hrajú hlavne peniaze?
„Ide to ruka v ruke. KHL je druhá liga v rozpočte po NHL. Súťaž je rovnako vysokokvalitná, hoci bude liga bez Švédov a Fínov. Ale opýtam sa protiotázkou: podpíše napríklad Lúčnica koncert na Kryme, keby dostala šesťnásobok peňazí? Ja neviem, ale asi nie,“ vysvetľuje Ivan Husár.
