Vedci skúmajú to, ako sa náš mozog vyvíja za prvých 30 rokov života.
Dospelosť začína podľa našich zákonov vo veku 18 rokov. Od pätnástky nosíš v peňaženke občiansky preukaz, ale ako 18-ročný si už dospelý človek, ktorého nikto nebude vodiť za ručičku, keď bude potrebovať vyriešiť svoje komplikované životné situácie. Napriek tomu na sebe zrejme väčšina mladých ľudí pozoruje, že po osemnástke sa ani zďaleka necítia ako plnohodnotní dospeláci, čo teraz potvrdzujú aj vedci.
Profesor Peter Jones z Cambridgskej univerzity opisuje prechod z detstva, puberty a mladosti do skutočnej dospelosti ako dlhodobý proces trvajúc pokojne viac než 30 rokov. Naše vzdelávacie či právne systémy si v histórii vytvorili vlastné definície dospelosti, bez ktorých by štáty neboli schopné po byrokratickej a formálnej stránke fungovať, avšak náš mozog sa vyvíja bez ohľadu na zákony či nariadenia.
Jones zdôrazňuje, že v životoch nie je aplikovateľná metafora premeny larvy na prekrásneho motýľa. Namiesto detstva a náhlej dospelosti prechádzame procesom, dlhým chodníkom, ktorý nás pomocou zážitkov a skúseností vedie až do stavu, keď sa náš mozog už nemusí vyvíjať.
Úloha zohráva aj fakt, že ľudia vo veku 18 rokov sú podľa vedcov náchylnejší na vznik psychických problémov, pretože nemajú takú celistvú myseľ ako dospeláci vo veku nad 30 rokov.
Odborníci prízvukujú, že selektívne hodnotenie dospelých ľudí sa môžeme vidieť na súdoch. Zatiaľ čo po právnej stránke je 18-ročný páchateľ rovnako dospelý ako 30-ročný zločinec, sudcovia musia vnímať aj rozdielne osobnostné vývoje takýchto ľudí, pričom pri čerstvých dospelákoch sa samozrejme berú do úvahy aj potenciálne následky na budúcnosť. Myseľ mladších ľudí je skrátka krehkejšie, keďže sa stále viac či menej vyvíja.
