Hells Angels je motorkársky klub spájaný s organizovaným zločinom. Boli sme na ich bratislavskom zraze

Hells Angels je notoricky známy motorkársky klub, ktorý bol založený 17. marca 1948 v San Bernardine v Kalifornii. Klub má členov po celom svete, vrátane Slovenska, a členovia väčšinou jazdia na Harley Davidson motorkách. 

Členovia klubu boli aspoň do roku 2000 exkluzívne iba bieli muži, avšak pravdepodobne to platí aj pre dnešok, aspoň ohľadom príjmania černochov. Sonny Berger, zakladateľ oaklandského odvetvia Hells Angels, sa vyjadril, že i keď samotná organizácia nie je rasistická, pravdepodobne má dostatočne veľa rasistických členov na to, aby sa žiadny černoch do klubu nedostal.

Každý medzinárodný klub patriaci pod Hells Angels v rôznych častiach sveta má však podľa tvrdení vlastnú autonómnu zmluvu a pravidlá, ktoré sú odvodené z hlavnej zmluvy, čiže niektoré kluby môžu byť v dnešnej dobe k rasovej otázke tolerantnejšie

Klub je často spájaný s kriminálnou aktivitou a niektorí nosia nášivky, kde majú napísané 1%, čo referuje ku komentáru americkej asociácie motorkárov, ktorí sa vyjadrili, že 99% motorkárov sú ľudia, čo dodržujú zákony, pričom 1% sú zločincami (outlaws). 

Mnoho policajných zložiek a inštitúcií, najmä v Amerike, ich kategorizuje do syndikátu organizovaného zločinu. Počas rokov existencie boli zapletení v mnohých kontroverzných kauzách, vrátane vydierania, násilia, obchodovania s drogami či prostitúciou.  

Toto však samozrejme neplatí o každom členovi Hells Angels a veľa z nich sa snaží dištancovať od obrazu kriminálnika. V tomto článku ti teraz prinášame tie najzaujímavejšie informácie o tomto klube a taktiež to, čo sme sa o klube dozvedeli na motorkárskom zraze v Bratislave. 

História Hells Angels

Klub bol založený v roku 1948 veteránmi, ktorí sa zúčastnili druhej svetovej vojny. Podľa Hells Angels stránky bolo meno navrhnuté Arvidom Olsenom, ktorý vo vojne slúžil v letke s názvom Hell's Angels. Tá pôsobila v Číne a bola známa pre svoje špeciálne a nebezpečné spôsoby lietania. 

Skorá história klubu však naďalej ostáva nejasná a výpovede členov o vzniku sa líšia. Na začiatku sa klub týkal exkluzívne územia Kalifornie, ale v roku 1961 sa začal šíriť aj do zahraničia. Do Európy sa dostali prvýkrát v roku 1969, keď bola podpísaná prvá licenčná zmluva o klube v Londýne. 

Dnes je týchto zmluvných klubov v Európe viac ako 275. Existujú však po celom svete, vrátane Južnej Afriky, Austrálie a Južnej Ameriky. Turecko bola prvá moslimská krajina, ktorá sa pridala do klubu Hells Angels v roku 2009. 

Opis členov patriacich do klubu je takmer mýtický. Niektorí o nich hovoria ako o nespútaných, ikonických jazdcoch, ktorí sú viazaní lojalitou a bratstvom. Iní ich zas opisujú ako násilných nihilistov, ktorí sú viacej kriminálnym gangom než klubom motorkárov. 

Ako sa stať členom klubu

Samozrejme, presné pravidlá vedia len tí zasvätení. Napriek tomu je samozrejmé, že musíš mať platný vodičský preukaz na motorku, ktorá má nad 750cc. Hovorí sa, že klub neprijme nikoho, kto bol usvedčený alebo upodozrievaný zo zneužívania detí, alebo takých, čo sa niekedy uchádzali o pozíciu policajta či strážnika vo väzení.

Taktiež je známe, že väčšina Hells Angels členov si sama vyberá toho, koho chce, aby patril do ich klubu a nefunguje to tak, že fanúšik klubu zaklope na dvere a prosí o to, aby sa stal členom. Takže v prvom rade si človek musí medzi členmi spraviť nejaké meno, získať dôveryhodnosť a vybudovať rešpekt vo svete motorkárov. 

To sa väčšinou deje tak, že nádejný člen už pozná niekoho, kto do klubu patrí a pár rokov sa pravidelne zúčastňuje na akciách organizovaných klubom. Ďalším spôsobom je, že sa pridá do klubu podporovateľov a vyšliape si cestu až do jedného z prestížnych motorkárskych klubov.

Určite sa ich však nespýtaš, že sa chceš stať členom, až kým ich nepoznáš dostatočne dlhú dobu. Hells Angels si väčšinou vyberajú ľudí, ktorých považujú za vhodných členstva zo svojho klubu podporovateľov. Inak povedané, Hells Angels si ťa nájde samo, ak si nádejný uchádzač.  

Hells Angels nie je len záľubou. Je aj známou spoločnosťou a motorkári si musia najprv vybudovať dôveryhodnú reputáciu a mať dokázanú históriu, že vedia platiť poplatky svojim sponzorom načas. Každý zmluvný klub musí byť schopný prenajať si vlastný klubový dom na akciu a zúčastniť sa na všetkých povinných jazdách.

Ako klub jazdia každoročne tisíce a tisíce kilometrov, buď vo svojej vlastnej krajine, alebo v iných členských štátoch. Robia to, aby si udržali reputáciu a ukázali privilégium, že sú členmi takéhoto prestížneho klubu ako Hells Angels.

Ty musíš preto dokázať, že si dostatočne oddaný a cenný na to, aby si sa tiež stal členom. Samozrejme, pre vstup do klubu musíš splniť oveľa viac kritérií a podmienok, než samotnej účasti na klubových akciách, ale to už každý klub podľa vlastnej zmluvy určuje sám. 

Ak sa to už niekomu naozaj podarí, po vstupnej ceremónii je každý nový člen označený nášivkami. Tie však ostávajú oficiálnym majetkom klubu. Ak ťa teda z nejakého dôvodu vyhodia, všetky nášivky a odznaky budeš musieť vrátiť naspäť do klubu. 

Problémy so zákonom 

Ako sme už stihli spomenúť, Hells Angels sú jednopercentný klub, ktorý sa v minulosti často dostával do problémov so zákonom. Patrí do jedného zo štyroch najväčších motorkárskych gangov sveta spoločne s klubmi Pagans, Outlaws a Bandidos. 

Veľa medzinárodných bezpečnostných organizácií ich vyhlásilo za súčasť syndikátu organizovaného zločinu, no veľmi veľa členov sa proti tomuto tvrdeniu stihlo ohradiť. Tí tvrdia, že sú iba moto nadšenci, ktorí si užívajú atmosféru, keď spoločne jazdia naprieč krajinou. 

Členovia klubu tvrdia, že nelegálne aktivity sa vyskytujú len zriedkavo a celkovo ako klub nie sú kriminálnou organizáciou. Často sa prirovnávajú k policajným jednotkám a hovoria, že jeden zlý policajt predsa nespraví z celého oddelenia kriminálnu organizáciu.

Hells Angels sa tiež zúčastnili mnohých charitatívnych jázd a taktiež zasponzorovali udalosti ako Toys for Tots (Hračky pre batoľatá), aby si napravili zlú reputáciu. Niektorí štátni agenti sa k tomuto však vyjadrili, že sa podobnými aktivitami iba snažia zakryť svoje kriminálne činnosti. Motív je však otvorený k diskusii, keďže každý má vlastné dôvody, prečo sa do charitatívnych jázd zapája a nedá sa preto jednoznačne povedať, že väčšina berie tieto jazdy iba ako spôsob, s ktorým zlepší reputáciu klubu. 

Zraz v Bratislave

Hells Angels v Bratislave organizuje stretnutia pre členov a fanúšikov klubu každý mesiac. My sme sa na jedno stretnutie vybrali, pretože sme chceli zistiť niečo viac o tomto legendárnom klube a či je pravda, čo sa o nich hovorí. 

Vošli sme do baru a prvé čo sme si všimli bol priemerný vek účastníkov okolo 45 rokov. Dá sa povedať, že sme z davu celkom vytŕčali. Tiež sme si všimli, že aj napriek tomu, že v bare bolo vyše 40 ľudí, boli tu dokopy iba tri ženy, vrátane redaktorky Refresheru. 

Keď sme sa začali rozprávať s hosťami, jeden z pánov v koženej bunde nám povedal, že veľa žien sa na takéto akcie bojí chodiť. Jeho partnerka sa dokonca do baru bála vkročiť, a tak po celý čas čakala v aute, kým sa on porozpráva so starými priateľmi. Pravdepodobne to zapríčinila reputácia klubu alebo fakt, že všetci páni okolo nás boli obrovskí chlapi v kožených bundách a s tetovaniami, ktorí hneď na prvý pohľad budili rešpekt.

Čo sme sa však dozvedeli neskôr je, že ženy sa nemajú v klube čoho obávať. Jedno z pravidiel pre zúčastnených je, že človek zo žiadneho klubu nemôže na ženu iného motorkára nič skúšať. Tým pádom sú ženy chránené ako jedna z najcennejších vecí a keby sa nedajbože niečo udialo, dotyčnému hrozí vylúčenie z klubu.

Stretli sme sa tam aj s ďalším nádejným budúcim členom klubu. Ten bol už členom iného motorkárskeho klubu, ale stať sa členom Hells Angels bolo jeho dlhoročným snom.

Povedal nám, že presné pravidlá vedia iba členovia, on môže len hádať, a preto sa stále snaží zaujať niekoho, kto má v rozhodovaní nejakú moc. Na tieto stretnutia chodí preto už celkom dlhú dobu, aby získal dostatočnú pozornosť, nech je po čase vybratý. S nami sa o informáciách ohľadom klubu deliť nechcel, aby to neohrozilo jeho šancu dostať sa do klubu. 

Na poznámku, že však každý si môže zakúpiť takú nášivku a predstierať, že je členom, nám povedal, nech na také niečo ani radšej nemyslíme. Vraj členom sa takéto niečo nepáči a vstup do klubu je naozaj exkluzívny, iba pre vybraných jedincov, a preto takéto predstieranie môže skutočných členov nahnevať.

My sme sa v tú noc zarozprávali s troma plnohodnotnými členmi Hells Angels, ktorí nám na naše prekvapenie odpovedali na niektoré otázky. O tom, ako sa dostať do klubu nám síce neboli ochotní porozprávať, ale s inými detailami sa podelili.

Napríklad prvý zmluvný klub Hells Angels na Slovensku vznikol v roku 2013 v Nových Zámkoch a Bratislava nasledovala o rok neskôr, v roku 2014. Aj napriek tomu, že sa v úvode článku spomínalo, že niektoré podmienky klubov sú tolerantnejšie, ani na Slovensku do Hells Angels nemôžu vstúpiť ženy. 

Tie vraj majú svoje vlastné kluby a Hells Angels je jednoducho klub pre chlapov a každý chce, aby to tak aj ostalo. Všetci ľudia, s ktorými sme sa zarozprávali, nemali problém odpovedať nám na otázky, aj keď sa ich pýtala žena, ktorá v podstate nemá žiadnu šancu dostať sa do klubu. Pri niektorých otázkach, ktoré boli príliš dotieravé, sa len pousmiali a nasmerovali nás k niekomu inému. 

Po čase sa z toho stal patent a nič svetoborné sme sa nedozvedeli. Neoficiálnymi členmi sme boli párkrát upozornení, že veľa otázok sa na takomto mieste nemusí vždy vyplatiť, ale my sme okrem zriedkavých pohľadov nič nezažili. Všetci sa k sebe správali s rešpektom a bratská atmosféra bola cítiť z celého podniku. 

Samozrejme, my sme túto atmosféru pozorovali len zvonka a neboli sme jej súčasťou, lebo bolo vysoko pravdepodobné, že sme boli jediní nováčikovia na takomto stretnutí. A určite nepreháňame, ak budeme tvrdiť, že to na nás bolo jednoznačne vidno. 

Každý fanúšik/člen sa pri odchode zastavil pri ostatných stoloch, aby potriasol ruku ďalším mužom a aj tým, ktorých predtým nepoznali, ako napríklad nám. Niektorí dokonca potriasli ruku aj našej redaktorke, i keď väčšina sa len usmiala a odišla. 

Na stretnutí sme strávili viac ako tri hodiny a určite bolo fascinujúce zúčastniť sa na ňom. Aj keď sme pred príchodom dostali mnoho varovaní o tom, ako tam nemáme chodiť a ako nemajú radi očividných outsiderov ako sme my, osobne sme nič také nepocítili. Všetci z nich boli úctiví a starali sa len o to, aby po mesiaci dobehli čas so svojimi kamarátmi, klubovými parťákmi a motorkárskymi nadšencami.