Pohode prialo aj počasie - spŕchlo len minimálne a väčšinu festivalu si návštevníci užívali príjemné teplo.
Zábavu na 22. ročník festivalu Pohoda priniesli mená ako The Chemical Brothers, LP, Sophie, BadBadNotGood či Danny Brown a mnohí ďalší. Tento ročník bol však výnimočne silným - a to nie len vďaka týmto menám, ale aj vďaka fanúšikom. O fotografie sa postarala Welin, o iné zasa ja.
Prvý deň Pohody (štvrtok 5.7.) začal skromne - štyrmi koncertmi. Na štátny sviatok sa pobralo do Trenčína viac ľudí ako obyčajne, a preto sa tvorili rady (nie len) na vstupných bránach. Festival odštartoval koncert Slovenského komorného orchestra. Malo to špeciálny dôvod - Pohoda si pripomínala smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Išlo o jeden z koncertov, ktoré mali presne rovnaký nádych ako tie špeciálne, ktoré Pohoda organizovala po Slovensku. Vyše tristo umelcov nastúpilo na hlavné pódium a zmenilo tento priestor na pietne miesto s atmosférou, ktorú by ste doteraz nenašli nikde inde.
V rámci jedného večera potom vystúpili na ďalších pódiách aj Billy Barman s dievčatami zo SĽUKu. Tí pokrstili svoj nový album Potichu, ktorý je vlastne záznamom zo živého vystúpenia z bratislavskej Starej tržnice. Vystúpil aj syn reggae legendy Ziggy Marley či Polemic, no veľký úspech zožali The Chemical Brothers. Zvláštne vizuály obohatené o prierez tvorby kapely (čiže vynikajúci live set) mali za následok vskutku podarenú show. Tú efektne dopĺňali aj roboti či balóny, ktoré si ľudia pohadzovali počas samotného vystúpenia.
Piatok, teda druhý deň Pohody (6.7.), začal pre nás koncertom Nvmeri, ktorí v tak trochu obmenenom playliste roztancovali akurát naplnenú Arénu Slovenskej sporiteľne. Po nich nasledoval koncert Tolstoys na Budiš stagei, kde údajne podľa kapely prišlo niečo cez 2000 fanúšikov. Nás ale viac zaujímali Coals, teda poľská dreampopová kapela, ktorá už mala tú česť hrať napríklad aj v známom rádiu KEXP. Jeden by ich porovnával so spomínanými Tolstoys - no kým oni sú viac popoví, Poliaci hrajú viac elektroniku a neboja sa ísť do experimentov. Určite ich skontrolujte na streamovacích platformách. Oplatí sa.
Hoci v piatok mala prísť búrka, všetky temné mračná obišli areál trenčianskeho letiska a dočkali sme sa tak príjemnej letnej sprchy, ktorá odštartovala koncert Jessie Ware. Veľmi pohľadná a pôvabná žena, pri ktorej som sa nechal prekvapiť priamo živým vystúpením miesto toho, aby som si ju vôbec napočúval, si strihla spolupráce aj s Disclosure, SBTRKT či Samphom. Jessie sa na nič nehrala a predviedla skvelú soul-electronicu, nijako neprekombinovanú, ktorá pohladila dušu nejedného poslucháča.
V tom istom čase však odohral svoj koncert na Európa stagei aj austrálsky Miki Vareha alias Donny Benét. Ten si svojím chytľavým 80s disco soundom získal VŠETKÝCH fanúšikov, ktorí sa naňho prišli pozrieť. Dokonca mu stihli spraviť fanklub. Donny vystúpil dokonca druhýkrát a to na miesto kapely Bukahara na Orange stagei. Pohoda sľúbila, že pracuje na jeho skorom návrate na Slovensko.
Na to sme sa presunuli do Mazagrande (dosť zvláštne slovíčko) stageu, kde sa po niekoľkých rokoch vrátili Noisecut, tentokrát s Norou Ibsenovou z kapely Fallgrapp. Bol to jedinečný koncert a krásny návrat o niekoľko rokov dozadu. Naozaj plný stan si vychutnal skladby, ako Mariena či Ako ďalej či Svitá, kde si refrén prišiel zaspievať aj Juraj Podmanický z Billy Barman. Verím, že členovia kapely, ako ani my, na toto vystúpenie tak skoro nezabudneme. Najmä preto, že išlo (najskôr) o prvý a naozaj posledný koncert Noisecutu v blízkej dobe. Hoci stále existuje nádej, aby sa vrátili na dlhšie...
Zážitok z Dannyho Browna veľmi opísať nedokážem. Bolo to nekonečné pogovanie v strede publika, typický škriekajúci Danny a bordel. Sme radi, že aj tento rok sa našiel skvelý adept na vytvorenie divokej atmosféry, kedy človek vylieza od stageu takmer po štyroch. BADBADNOTGOOD sme uprednostnili miesto St. Vincent, ktorí zahrali perfektný jazzfunkový jam. Druhý deň Pohody sme zavŕšili nekompromisnou Helenou Hauff, ktorá nás všetkých dorazila dvojhodinovým vinyl-only technosetom. A bola skvelá! Nie nadarmo dostala ocenenie od BBC Radio 1 za najlepší Essential Mix roku 2017.
Po tom, čo sme sa dali dokopy z posledného gigu druhej noci (teda z Heleny), sme sa pobrali v posledný deň Pohody (sobota, 7.7.) na Reykjavíkurdætur o druhej poobede - teda výsostne dámsku záležitosť z Islandu. 16-členná kapela pomiešaná z rôznych dvojíc či trojíc sa postarala o masívnu rapovú nálož v Aréne SLSP a to aj napriek tomu, že im nebolo rozumieť ani slovo z ich skladieb.
Po nich sme sa o hodinu neskôr dočkali kórejských Idiotape, ktorí boli skôr ázijskou verziou LCD Soundsystemu. Poriadne naložený inštrumentálny dancepunk nenechal nikoho chladným až do samého záveru. Za popovými Everything Everything zavítali na hlavný stage Little Dragon, pri ktorých si človek príjemne oddýchol. Po jedenástej večer sme počuli LP pre istotu až z hlavného runwayu a nás čakal o polnoci GusGus na Orange stagei.
Islandské duo GusGus vytvorilo perfektnú atmosféru mixom rôznych žánrov. Podmanili si každého, kto počúva hip-hop, synth-pop, house či techno. Poslednými dvoma predstaveniami boli divoká SOPHIE a Ross from Friends, ktorý síce mal hrať live set, no stratila sa mu batožina počas letu na Slovensko. Tak či onak, nič to nemení na jeho šikovnosti, keď aj s playermi miesto svojich nástrojov dokázal spraviť skvelú zábavu. Ďakujeme za skvelú atmosféru Pohoda a veríme, že sa vidíme aj o 364 dní na 23. ročníku!
