Sú rozľahlé, jedinečné a sú viditeľné z vesmíru. Môžu pripomínať vejár, rozvetvený strom alebo sústavu žíl. Reč je o riečnych deltách.
V jednom z predošlých článkov sme vám priniesli zopár očarujúcich sútokov riek po celom svete. Tentokrát sme sa zamerali na ústia riek do morí.
Delty vznikajú v dôsledku jednoduchého deja. Pri ústí riek do mora (oceánu, jazera...) sa ich vody zmiešavajú, kvôli čomu častokrát klesá rýchlosť riečneho toku. Následkom spomalenia sa pevné častice nesené prúdom vody postupne usádzajú na dne. Spočiatku sa usadia tie najväčšie ako štrk a piesok, zatiaľ čo najmenšie (íl) odnesie aj ten pomalší prúd často až hlboko do mora.
Nánosy sedimentov sa kopia a postupne vystupujú nad hladinu vody, čím vytvárajú prekážky pre samotnú rieku. Tá ich musí obtekať, a tak sa tvoria nové ramená a kanály. Na spomínaných naplaveninách sa po čase usídľuje vegetácia, ktorá upevňuje brehy novovzniknutej pevniny. A tak ďalej a tak ďalej. To spôsobuje, že riečne delty žijú svojím vlastným životom a naprieč časom menia svoj tvar a veľkosť.
Vývoj delty Dunaja - kvôli neustálemu predlžovaniu severného ramena sa posledné roky po malých kúskoch zvyšuje celková dĺžka tohto veľtoku.
Vďaka pomalému toku a množstve ostrovov sa v deltách riek často vytvoria jedinečné ekosystémy a nejedna takáto delta sa preto stala národným parkom.
Fotografia z plavby národným parkom v delte Dunaja.
Delta rieky však nemusí byť iba na konci jej toku – môže byť aj vnútrozemská. A pekný príklad práve takéhoto typu delty máme u nás. Z Dunaja sa v Bratislave odpájajú dve veľké ramená, jedno ľavostranné (Malý Dunaj) a jedno pravostranné (Mošonský Dunaj). Niekoľko kilometrov juhovýchodne sa ich vody znovu spájajú. Zrejme ste teda ani netušili, že náš Žitný ostrov je v podstate súčasťou vnútrozemskej delty.
Žitný ostrov – príklad vnútrozemskej delty na našom území.
A aké veľké sú tie najväčšie delty sveta? Väčšie ako Slovensko! Ich celková veľkosť sa však len veľmi ťažko meria. Je totiž zložité určiť presné rozhranie medzi morom a pomyselným brehom. Do toho všetkého navyše môže vstúpiť obdobie dažďov či príliv a odliv, ktorý môže jej veľkosti pridať alebo odobrať.
Najrozľahlejšia delta Európy je tá volžská. Najdlhšia rieka starého kontinentu ústi do Kaspického mora, kde vytvorila deltu s veľkosťou vyše 27 tisíc km2 (nám bližšia dunajská má iba niečo vyše 4 tisíc km2). Čo ale stojí za zmienku je, že pred cca 140 rokmi mala delta Volgy iba niečo vyše 3 tisíc km2. To je len dôkaz, že sú to živé ekosystémy, ktoré sú schopné vývoja.
Delta Volgy.
Okrem volžskej patria medzi najväčšie delty na svete aj tie na riekach: Mekong (zdroje uvádzajú údaje v rozpätí 40-93 tisíc km2), Orinoko (22 tisíc km2), Indus (30 tisíc km2), Níl (22 tisíc km2), Lena (43 tisíc km2) či tzv. Bengálska delta, čiže spojené ústie riek Ganga a Brahmaputra (105 tisíc km2).
Porovnanie veľkosti - delta rieky Lena vs. Slovensko.
Družicový snímok najväčšej delty sveta - Bengálskej
Ďalšou zaujímavou v našom zozname je rieka Okavango v južnej Afrike. Tá vytvára mohutnú deltu v Botswane a špeciálna je v tom, že jej tok nikdy nedosiahne oceánske vody. Miesto toho vytvára močiar v púšti Kalahari. Delta ústiaca do jedného z najväčších močiarov sveta mení svoju rozlohu v závislosti od obdobia. V období sucha 6-8 tisíc kilometrov štvorcových, zatiaľ čo v období dažďov takmer 16 tisíc.
Delta na rieke Okavango
Na záver textu tu máme pre vás lahôdku – deltu, ktorá ani nie je na našej planéte. Počas skúmania Marsu narazili vedci na niečo, čo sa nápadne podobá na rozkonárený strom pripomínajúci ústie rieky do mora. Presvedčenie, že na červenej planéte bola kedysi tečúca voda, nie je žiadna novinka a nasledujúci družicový snímok iba podčiarkuje toto tvrdenie.
Delta na Marse
A ešte pár najrôznejších snímkov z celého sveta:
Yukon
Delta menšej nemeckej rieky Grossache
Nočný záber delty Nílu
Jedna z najpodivuhodnejších delt - na rieke Mississippi
Ešte jeden parádny záber najväčšej delty sveta
Rieka Ural
Braided river na Aljaške
Delta po vyschnutej rieke Colorado
Amazonka
Čarokrásne zábery rieky Betsiboka na Madagaskare. Po naplavení červených sedimentov radikálne mení svoj odtieň.
