Bratislavský Prístavný most či cesta z Košíc na Ukrajinu rozhodne nesmú chýbať.
V minulom roku sme na slovenských cestách mali 13 507 evidovaných dopravných nehôd. Zomrelo pri nich 242 ľudí, čo je o 32 menej než v roku 2015, teda pomerne solídny posun. Aj napriek tomu sú však na Slovensku stále veľmi nebezpečné úseky, na ktoré treba dávať naozaj veľký pozor. Začnime hneď Bratislavou a tamojším Prístavným mostom, ktorý je v Bratislavskom kraji najnehodovejším úsekom. Problémy sa však paradoxne nedejú v rannej či poobedňajšej špičke, no predovšetkým v nedeľné poobedie. Nedeľa je pritom zákerná aj pre iné časti bratislavského obchvatu.
Samotný Trnavský kraj patrí medzi tie najuvoľnenejšie a na svedomí má asi "len" desatinu všetkých smrtí plynúcich z dopravných nehôd. Približne päť za rok sa ich stane na úplne rovnej ceste medzi Trnavou a Šelpicami, ktorý je zároveň jediným nehodovým úsekom v oblasti. Cesta je síce rovná, no úzka, rušná a láka na rýchlu jazdu spojenú s predbiehaním, pričom sa komunikácii číslo I/51 nevyhýba ani nákladná doprava.
Podobný počet nehôd, teda za rok okolo 1 200, sa udeje i v Trenčianskom kraji. Jednoznačne najnebezpečnejším je tu 60 kilometrov dlhá komunikácia nazývaná tiež ako cesta smrti medzi Trenčínom a Prievidzou. Cesta I/9 je mimoriadne preťažená, prechádza mestami ako Nováky či Bánovce nad Bebravou (aj keď tie už majú obchvat). Po trase z Prievidze do Trenčína navyše leží plno dedín. Za nehodové úseky sú však považované i niektoré hlavné ťahy v Prievidzi či v Bánovciach, pričom rozhodne nesmieme vynechať ani úsek diaľnice D1 obchádzajúci Trenčín.
Nitriansky kraj medziročne dosahuje 1 600 až 1 700 dopravných nehôd a nepochybne najproblematickejším úsekom je cesta I/64 z Nových Zámkov do centra Nitry. Obchvat mesta síce dopravnú situáciu výrazne odľahčil, no napomáha predovšetkým smerom z Trnavy či Banskej Bystrice, pričom autá prichádzajúce z juhu či zo severu sa musia mať stále na pozore.
Žilinský kraj sa číslami približuje až k dvom tisícom. Vrásky na čele tvorí záchrankám, hasičom a dopravným policajtom cesta I/11 vedúca z hraničného priechodu Svrčinovec do okresného mesta Čadca. Práve v tomto meste je situácia najmenej priaznivá, cesta I/11 totiž tvorí hlavný ťah a navyše je popretkávaná semaformi a obrovským množstvom účelových križovatiek vedúcich do priľahlých tovární. Navyše, hneď za Čadcou leží tunel Horelica, ktorý býva často uzatváraný, čím sa vždy postará o značnú dávku chaosu. Pozornosť však treba zvýšiť i v centrách najväčších miest ako Žilina či Liptovský Mikuláš.
Banskobystrický kraj ročne eviduje len okolo 1 400 dopravných nehôd. Práve krajské mesto však nebýva ich hlavným dejiskom aj napriek krkolomnému obchvatu či masívnej križovatke v strede mesta alebo pri autobusovej stanici. Problémy sa dejú predovšetkým v meste Lučenec, kde je veľká časť dopravy vedená cez centrum mesta dvojprúdovkami cesty I/50. Za rok sa v samotnom centre stane aj dvanásť dopravných nehôd.
Košický kraj spolu s Trnavským sú jedinými na Slovensku, kde sa nenachádza žiaden nehodový úsek. Okrem vyťaženej cesty zo Zvolena do Košíc cez Lučenec, Rožňavu a Rimavskú Sobotu sa však problémy často dejú na výpadovke z Košíc smerom na Ukrajinu. Cesta I/19 je kľúčovou pre dopravu do miest ako Michalovce, Trebišov, Sobrance či Užhorod a samozrejme je plná i kamiónovej dopravy kvôli hraničnému priechodu Vyšné Nemecké na jej samom konci.
Pri Prešovskom kraji sa však čísla nehodovosti opäť blížia k dvom tisícom za rok. Ako je tomu i v iných krajoch, problémy sa dejú v centrách väčších miest. V tomto prípade ide o Kežmarok a Starú Ľubovňu. Nehodové sú však i výpadovky z Prešova smerom na Svidník alebo Starú Ľubovňu. Obe cesty sú rovné, úzke a lákajú na rýchlu jazdu spojenú s nebezpečným predbiehaním. Prvenstvo si však, ako inak, drží centrum Prešova a tamojšia cesta I/18, kde dosahujú pondelňajšia ranná a piatková poobedná špička naozaj nebezpečných rozmerov a počet nehôd za rok sa zvykne pohybovať v desiatkách.
