Niektoré vznikli prekladom zo zahraničia, iné názvy zasa z krvilačného boja o kontrolu nad územím.
Takmer každý z nás žije na Slovensku, no len veľmi zbežne tuší históriu svojho mesta či obce. Meno svojho bydliska hovoríme na dennej báze, no často ani nemáme poňatia, ako vzniklo. Pritom sa za týmto kúskom histórie skrývajú viac než zaujímavé príbehy. Kým Bratislava bola pomenovaná aj po americkom prezidentovi, názov Žilina sa zasa vyvinul z boja národov o kontrolu nad obchodnými cestami a okolitým územím.
Bratislava
Aj keď je Bratislava hlavným mestom našej krajiny, pôvod jej mena je pomerne zapeklitý. Meno Bratislava sa vykľulo z rôznych pomenovaní, ktoré spomínali historické dokumenty. Všetko to začalo s pomenovaním Uratislaburgium z roku 805, doteraz sa však nevie, či toto meno v skutočnosti patrilo dnešnej Bratislave. O niečo jasnejšie je to s pomenovaním Brezalauspurch uvádzané v soľnohradských letopisoch z roku 907. Neskôr sa však meno vyskytovalo v rôznych iných formách, či už Brezezburg, Preslavvaspurch alebo názor Bresburg z roku 1108, ktoré sa vyvinulo do nemeckého Pressburg. Všetky tieto názvy v sebe nesú meno zakladateľa hradiska nad Dunajom, ktorý sa má volať Braslav, nemecky Preslav. O ňom sa však veľa nevie, predpokladá sa len, že bol členom významnej staroslovenskej rodiny.
Postupne si hlavné mesto prešlo cez názvy Istropolis (po grécky "Mesto na Dunaji"), Pavol Jozef Šafárik zasa mesto nazval Břetislav vo svojom diele Slovanské starožitnosti. Po kodifikácii slovenčiny v roku 1843 však získala meno Braťislava. Koncom roku 1918 však Bratislava získala názov Wilsonovo mesto na počesť amerického prezidenta, reálne využitie však bolo len na mapách. V marci a februári sa vrátilo k predchádzajúcemu názvu Bratislav (mäkčeň sa z ť stratil kvôli Hattalovej reforme slovenčiny) a od marca 1919 získalo dnešné hlavné mesto pomenovanie Bratislava.
Trnava
História Trnavy siaha až do 1. storočia, kde na danom meste stál kostol. Prvá písomná zmienka však pochádza až z 9. storočia, kedy vznikla osada na križovatke obchodných ciest. Mestom sa stala v roku 1238 a jeho pôvodné meno bola Sobota podľa dňa, kedy sa v meste konali trhy (podobne vznikli napríklad i Dunajská Streda, Rimavská Sobota či Plavecký Štvrtok). V iných jazykoch však mala Sobota iné názvy, smerodajným bola nemčina, v ktorej sa Sobota povedala Tyrnau. Odtiaľ sa odvodili názvy ako Torna, Tierna, latinská Tyrnavia či poľská Tornowa. Z nich sa rôznym komolením dopracovalo až k názvu Trnava.
Nitra
Najstaršie a šieste najväčšie mesto na Slovensku má meno viazané k riečke Nitra, ktorá krajským mestom preteká. Nie je jednoznačne jasné, odkiaľ názov Nitra pochádza, no máme približne predstavu o vývoji názvu. Názov mesta pravdepodobne nie je slovanský. Najstaršie meno mesta je Nitraua a pochádza z roku 826. Historici sa domnievajú, že vzniklo z kombinácie nemeckých slov nit a aar, čiže stiesnená rieka.
Trenčín
Učenci odvodzujú meno Trenčín od historických názvov Trisson-Tritson. V minulosti sa tiež usudzovalo, že názov môže pochádzať z rímskeho Terencia. Historický zborník z roku 1947 však uvádza, že už samotný latinský názov mesta Laugaricio bol odvodený zo slovanského slova, pretože autor predpokladal, že tu pred usídlením Markomanov a Kvádov žili Slovania. Názov Trenčín je s najväčšou pravdepodobnosťou naozaj slovanského pôvodu a ako ukazujú rozbory historických zápisov, tento názov bol zrejme odvodený z miestneho mena Trnka/Trenka. Ide o najpravdepodobnejší výklad, no nemožno to tvrdiť s istotou.
Banská Bystrica
S hlavným mestom stredného Slovenska je to veľmi jednoduché. Banská Bystrica bola založená v 13. storočí, keď jej históriu začali písať saskí kolonisti, ktorí tu tiež založili rôzne hospodárske, správne a remeselnícke základne banskej výroby. Osada bola známa len ako Bystrica, no v roku 1255 ju kráľ Belo IV. povýšil na mesto a predpokladá sa, že aj práve jeho vplyvom na banskú výrobu v oblasti si Bystrica získala aj prívlastok Banská.
Žilina
Prvá zmienka o názve mesta pochádza z roku 1208, keď cestu do nej popísal nitriansky župan Tomáš ako terra de Selinan. Nie je jasné, od čoho má názov Selinan byť odvodený, no zrejme ide o zlátaninu slov z viacero jazykov, keďže si na mesto robilo nároky viacero národov. V tom istom storočí sa mesto spomína aj ako Sylna a neskôr sa názov ustálil na slove Zilna, z čoho sa vyvinulo dnešné meno Žilina.
Košice
Slovenskí historici na na pôvode mesta Košice jednoznačne zhodujú. Všetko to začalo názvom osada ľudu Košových, teda pravdepodobne nejakého vládcu či zakladateľa Košu, ktorého však história nepozná. Neskôr sa všetko ukotvilo práve na mene Koša, ktoré si Maďari prevzali vo formách Kassa, Kossa a Cossa. Latinčina a nemčina si zasa preložili maďarské názvy do foriem Cassa/Cassovia a Kaschau. Poľskí kronikári zapisovali metropolu východu ako Cosszicze, čo po vyslovení znie presne ako Košice.
Prešov
Prešov je však omnoho menej jednoznačnejší než Košice. Predpokladá sa, že meno Prešov sa akýmsi zázrakom vyvinulo z maďarského názvu mesta Eperjes. Eper po maďarsky znamená jahody, ktoré sa nachádzali aj v prvom z mestských erbov, vytvorenom v roku 1453 a posunutím tretieho písmena "e" už dostávame pomerne solídny základ dnešného názvu tretieho najväčšieho slovenského mesta.
