Obsah vznikol v spolupráci s adidas
foto1

WHO:
Spunkey

WHAT:
Dancer

WHERE:
Bratislava

“Niekedy sa učím od mojich žiakov, inokedy od svetových hviezd. Všetko sa snažím odovzdať ďalej. Viem, že iba tak dokážeme veľké veci.“

Spunkey. Výrazná osobnosť tanečnej scény, ktorého meno sa dostáva aj za hranice Slovenska. Začínal v tanečnej škole u mamy, tento rok už reprezentoval vo finále na najväčšej tanečnej súťaži na svete Juste Debout v Paríži, kde sa dostal do top 8. Je členom známej tanečnej skupiny The Pastels. Spolupracuje s poprednými slovenskými hudobníkmi. Tanec tvorí len časť jeho kreatívnej činnosti. Prečítajte si rozhovor so Spunkym.

Ako si sa vlastne dostal k tancu? Spomenieš si na moment, keď si si povedal „budem tanečník“? Čo ťa ovplyvnilo?

Moja mama má tanečnú školu, takže už keď som sa narodil tak som to mal ,,zrátané.” Budem tanečník som si ale povedal, až keď som si po svojej fáze odporu našiel cestu k tancu sám, a keď som začal počúvať hip-hop, a vlastne aj začal tancovať streetové štýly. Vtedy som si k tomu urobil vlastný vzťah- prestalo to byť hobby a stalo sa to mojim lifestyle-om.

Keď vravíš, že sa učíš tanec, myslíš tým len nové pohyby, alebo je za tým niečo viacej?

Na začiatku to boli hlavne pohyby, a nejaká symetria, ktorá je pre každý streetový štýl trošku odlišná. Nechcem tým povedať, že by som sa dnes neučil nové pohyby, ale ak chce akýkoľvek umelec rásť, myslím že musí prehlbovať aj svoje vedomosti, rásť ako osobnosť a charakter a hľadať spôsob, akým dokáže vyjadriť všetky svoje pravé črty a život tými pohybmi, ktoré sa na začiatku učil len ako ,,kroky.”

Od koho si sa najviac naučil, resp. sa učíš?

Komunita. Ďakujem celej tanečnej komunite za to, že je to (podľa mňa) najviac real komunita zo všetkých hip-hopových elementov.
Okrem toho sú tu moje crews, ktoré ma učili od začiatku dodnes. Kedysi Hip-Hop Fakulta, teraz The Pastels a hlavne BKP.
V celom tom proceste rastu bol zásadný moment, keď som sa spoznal s Wahem Akopjanom, mojím mentorom a bratom, vďaka komu som kto som.

Z tvojich sociálnych sietí sa dá vyčítať, že spolu s ostatnými tanečníkmi sa pravidelne stretávate na jednom mieste, kde spolu tancujete. Ako to celé prebieha, čo vás inšpirovalo, takéto niečo organizovať?

Sessions boli zásadné pri hudbe a tanci od pradávna. Pri freestyle-ovom tancovaní je jammovanie asi najväčšia ,,škola” a preto to robíme stále. Toto leto sme spolu s Otcom Mircom dali dokopy Thursday Out Sessions a spolu s ďalšími tanečníkmi z Bratislavy sme sa stretávali vonku, kde sme si pustili mixtape a tancovali sme.

Všetci máme síce k dispozícii sály v školách, v ktorých učíme, no čerstvý vzduch a ulica sú o niečom inom. Najlepšie na tom je, že vonku hlava rozmýšla inak. V sále je to rutina, prezlečieš sa, pred zrkadlom predrilluješ čo vieš, poskúšaš nové veci, potom rýchly jam a domov. Vonku je to uvoľnenejšíe, a o to kreatívnejšie. Všetci sú dobre nahodení, dáme si niečo dobré na pitie, žartujeme, hrá dobrá hudba, a z tréningu sa stáva oslava.

Máš pocit, že na Slovensku existuje niečo, čo by sme mohli nazvať tanečnou komunitou? A dokázal by si ju porovnať napríklad so zahraničím?

Samozrejme, bez nej by to celé asi ani neexistovalo. Od čias Milionového tanca je tu celkom dobrá základňa pre tanečníkov. (salute Fredy Aysi, Johnny, Laci, Mel,…) Naša aktuálna komunita je trošku menšia ako kedysi, ale ak by som ju mal porovnať s blízkym okolím, tak slováci majú najviac temperamentu a štýlu. Máme srdce a všetci naokolo to vidia. Treba sa len viac pustiť a byť odvážnejší, aby to cítil aj svet.

Tvoje fotky z kampane pre novú kolekciu adidas EQT sú zo školy. Prečo si sa rozhodol pre takéto priestory?

Lebo si myslím, že knowledge je základ. Ak by sa všetci učili o veciach, ktoré majú radi a na ktorých im zaleží, tak by v nich boli schopný dvíhať latku. Keď niekto nemá knowledge, nevie si vybrať ani svoj idol. Ako v hip-hope tak v bežnom živote.

foto2
foto3

Je to podľa teba tak pri všetkom? Keď chceš byť v niečom fakt dobrý, tak chce to viac ako len tréning?

Možno sú oblasti, kde záleží len na výkone. Ale v umení ide hlavne o to, čo sa snažíš povedať a ako to robíš. A ak chceš o niečom hovoriť, musíš o tom aj vedieť. Práve knowledge podľa mňa boostuje kreativitu. Vieš, čo môžeš búrať a zároveň čoho sa ,,nesmieš” dotknúť.

Primárne si známy hlavne ako tanečník, venuješ sa však aj iným veciam, kde využívaš svoju kreativitu, však?

Yessiiir. Ide to ruka v ruke, tanec mi vybudoval vkus, aký mám. Ľudia ktorých stretávam, hudba ktorú počúvame atď. A tak aj fotím, robím grafiku, sem-tam nejaké video, motáme sa okolo fashion. Všetky tie veci, čo patria k nášmu lifestyle-u, všetky, ktorými sa vyjadrujeme a zároveň vyčleňujeme :))

Toto som ja – ako by si to napasoval na seba? Čo ťa vystihuje, patrí k tebe?

Pimpin on this culture (haha). Klobúk, dobré sneakers a žiadna zlá hudba. Na to som a chcem byť veľmi prísny.

Si úspešný tanečník. Čo považuješ za svoj najväčší tanečný úspech doteraz?

Najväčší osobný úspech je, že nie som všade, kde by chceli aby som bol, ale vpodstate len tam, kde chcem. Ďalší je ten, že dnes robím s ľuďmi, ktorých roky obdivujem, a oni mi vracajú rovnaký rešpekt späť.
Vrámci súťažných úspechov sme sa s Wahem dostali tento rok do top 8 na svetovom finále najväčšej tanečnej súťaže na svete Juste Debout v Paríži. 17k ľudí nás v Bercy nakoplo na ďalšie roky tvrdého tréningu dopredu.

Máš pocit, že tanec na Slovensku dostáva dostatok priestoru alebo by to mohlo byť aj lepšie. Pokojne buď konkrétny, čo sa ti páči a čo naopak vôbec nie.

Myslím si, že tanec má na Slovenku svoj priestor. Problém je často aj v tanečníkoch, že nedokážu byť dostatočne profesionálni a tak nevyužívajú ani priestor, ktorý dostávajú.
Pravdou je však ale aj to, že nás často organizátori a umelci berú len za ,,background”. Tým odkazujem, aby skúsili trafiť aspoň beat, a sami na sebe zistia, že to, čo robíme nevie každý.
Tanečníkom zase, že nie sme iba dekorácia, a je dôležité robiť veci, za ktorými si aj stojíme. Ak sami nebudeme mať hrdosť a charakter, ako môžeme chcieť aby nás niekto rešpektoval ako ,,osobnosti?”

A aké sú tvoje ambície s tancom? Kedy si povieš, že už sa nemáš ako ďalej posunúť?

Taký moment nebude, a dúfam že si to nikdy nepoviem. Ak áno, tak to bude deň, kedy som vlastne aj skončil :)) Chcel by som stále tanečne rásť, zdieľať to s ľuďmi, ktorí o to majú záujem a ostať fresh ako napr. Tony Gogo, Jimmy Scoo B Doo, Poppin Pete a pod. Sú to ľudia, ktorí stáli na zrode naších tanečných štýlov, dnes majú dávno po 50tke, a tancujú stále ako 20 roční.

Čo ti do života priniesol tanec?

Priateľov, disciplínu, zábavu, názor a vkus.

Na záver nám ešte prosím prezraď tvoje plány v blízkej aj vzdialenej budúcnosti

Cez leto sme dotočili prvý slovenský tanečný film Backstage, kde hráme spolu s chalanmi z The Pastels a priateľmi, takže by sme mali v marci 2018 premiérovať, S Igorom Kmeťom chystáme funkové ,,kilá”, v priebehu roka by som chcel zorganizovať medzinárodný tanečný battle zameraný na funkové štýly tu na Slovensku a v októbri by som chcel ísť do Paríža na Pay The Cost To Be The Boss, čo je veľká svetová súťaž zameraná na locking. A mnoho iného príde za jazdy. Peace

ZDIELAŤ
Pridať komentár
Diskusia
Diskusia je len pre prihlásených