Opäť sa ukazuje, že spánok je pre nás veľmi dôležitý.
Mozog patrí medzi najzložitejšie orgány ľudského tela a novými zisteniami o jeho fungovaní sa stále dokážeme prekvapiť. V mnohých smeroch tomu napomáha neuroveda, pre ktorú tento orgán predstavuje jedno z hlavných polí pôsobnosti v rámci výskumov. Najnovšie zistenia ukazujú na to, že mozog dokáže v spánku vytvárať nové spomienky. Ak ste nadobudli pocit, že túto informáciu ste už niekde počuli, nie ste úplne vedľa. S touto teóriou veda koketovala už pred 90 rokmi, keď sa popularizovala myšlienka tzv. hypnopédie.
Išlo o špecifickú metódu výučby, ktorá prebiehala v hypnotickom spánku na základe sugestívneho pôsobenia a s obľubou ju využívali napríklad lektori v niektorých jazykových kurzoch. Využíva princíp toho, že ľudský mozog produkuje niekoľko typov vĺn rôznej vlnovej dĺžky, pričom to, ktorá z nich prevláda, závisí, okrem iného, aj na tom, či človek bdie alebo spí. Čím je frekvencia nižšia, tým mozog dokáže ľahšie prijímať okolité podnety, napríklad učivo prednášané lektorom. Jej nevýhodou je ale samotný fakt, že človeka je potrebné uviesť do hypnózy a cielene na neho pôsobiť. Hoci sa ukázalo, že si ľudia v zriedkavých prípadoch po prebudení predmetné informácie skutočne pamätali, súčasnosť ukazuje na to, že túto vlastnosť má mozog, takpovediac, v sebe.
Najnovšia štúdia francúzskych vedcov poukazuje na to, že si mozog dokáže pamätať zvuky, ktoré "počul" počas spánku. Skupine 20 dobrovoľníkov púšťali v priebehu odpočinku zvukové nahrávky náhodne obsahujúce krátke úseky tzv. bieleho šumu - ide o zvuk, ktorý disponuje rovnakou spektrálnou hustotou. V praxi to znamená, že má rovnaký výkon bez ohľadu na to, v akej frekvencii si ho vypočujete. Jeho vlastnosti sa využívajú v prípadoch, kedy je potrebné odstrániť nežiadúci vedľajší zvuk v nahrávke (konverzácia a pod.) alebo vo vozidlách záchrannej zdravotnej služby, pretože umožňuje, aby zvuk sirény prenikol v hluku dopravnej premávky a umožnil vodičovi jednoduchšie rozpoznať, z ktorého smeru sanitné vozidlo prichádza.
Dobrovoľníkom boli následne po prebudení nahrávky opäť prehrané. Prekvapujúcim zistením bolo, že jedinci dokázali rozoznať, kde sa stopa bieleho šumu nachádzala. Ukazuje sa, že mozog dokáže vytvoriť nové spomienky vtedy, pokiaľ nemusí vytvárať zložité vzorce a spojenia. To je aj dôvod, prečo učenie cudzích jazykov metódou hypnopédie neslávilo želaný úspech - mozog potrebuje registrovať zvuk a sémantiku. Je potrebné dodať, že toto špecifické učenie prebieha výhradne počas REM spánku.
Výsledky výskumu vytvárajú priestor na vznik dvoch hypotéz, ktoré sa zaoberajú úlohou spánku pri tvorbe nových spomienok. Kým prvá zastáva názor, že náš mozog si v spánku z obdobia, keď bdieme, vytvára pevnejšie synapsie (spojenia medzi nervovými bunkami), druhá tvrdí, že v spánku sa nám z pamäti odstraňujú staré a slabé spomienky, aby dali priestor novým a pre nás dôležitejším. Niektorí neurovedci si myslia, že oba procesy fungujú spoločne.
