Nádherné mysteriózne skaly, ktoré sú dominantou neďaleko Bytče.
Slovensko je plné mnohých skrytých unikátov a pravidelne ťa o nich nezabúdame informovať. Práve teraz nastal konečne ten čas, aby si si prečítal o ďalšom z nich. Reč bude o Súľovských skalách, mieste na severozápade Slovenska, ktorému nikdy nebudeme schopní venovať toľko obdivu ako si naozaj zaslúži. Dominuje Považiu svojou tmavou siluetou, ktorú by mal každý aspoň raz osobne odhaliť.
Magické miesto zvané Súľovské skaly je súčasťou Súľovských vrchov, nachádza sa len pár kilometrov od Bytče, čo je okresným mestečkom na samom západe Žilinského kraja. Súľovské skaly sú už od roku 1973 vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu a prepletá sa nimi náučný chodník. Ten však pokrýva len časti, kde sú ešte skaly výškou medzi kmeňmi stromov, ich vrcholce však siahajú ďaleko nad všetky koruny. Okrem toho však Súľovské skaly skrývajú aj zrúcaninu hradu, ktorú prehliadnuť nie je vôbec ťažké. Našťastie ťa naň upozorní rozsiahla sieť dobre značených turistických chodníkov.
Samotná stavba sa nie príliš prekvapivo nazýva Súľovským hradom, miestni ju poznajú pod názvom Roháč, a išlo o strážnicu, ktorá mala vďaka dominantnej polohe skál perfektný výhľad na celé okolie. Vznikol na začiatku 15. storočia, aby chránil Váh a priľahlú cestu. Jeho história je perfektne zachovaná. Vieme, že celú stavbu v roku 1550 pohltil obrovský požair a posledný obyvateľ na ňom žil v roku 1780. Odvtedy chátra a aby toho nebolo málo, v roku 1858 prišlo zemetrasenie, ktoré okrem hradu zmietlo zo skál aj nádej na jeho ďalšiu prevádzku.
Dnes z neho ostali základy, vyhliadka či schodisko. Na fotkách Súľovských skál si ho často ani nevšimneš. Hradu padla vhod aj Gotická brána, trinásť metrov vysoký skalný oblúk, ktorý so šikovnosťou stráží robil zo skál nedobytnú pevnosť. Samozrejme, je prírodná a vznikla dlhotrvajúcim zvetrávaním zlepenca nachádzajúceho sa v úzkom skalnom chrbáte.
Gotická brána však nie je jedinou dychberúcou skalnou bránou v Súľovských vrchoch, za zmienku totiž stojí aj Obrovská brána, ktorú niektorí poznajú aj pod jednoduchým názvom Slopy. Tá je vysoká len desať metrov, zato šírkou svoju kolegyňu prekonáva, v tejto disciplíne totiž exceluje s jedenástimi metrami. Prvá písomná zmienka o nej pochádza už z roku 1268, čím prekonáva celé Súľovské vrchy aj s hradom.
