Zábavný objav značí, že ľudia nie sú jediní, kto hubám holduje.
Počul si už o kyjaničke? Ak nie, kyjanička purpurová síce nie je lysohlávka, no má podobné účinky a v podstate ju môžeme tiež zaradiť medzi huby, ktoré sa označujú ako magické. Rovnako ako lysohlávky, správne holohlavce, ani kyjaničku nie je veľký problém nájsť. Vkráda sa totiž do ražných polí, kde sa usádza a tvorí rozsiahle teritóriá, mnohí ľudia ju poznajú aj ako čierne žito, námeľ či ergot. Na rozdiel od holohlavcov, ak sa ich rozhodneš požiť, priebeh je omnoho drsnejší. Kyjanička totiž funguje ako sedatívum, vo väčšom množstve nie je veľmi ťažké sa otráviť, no v podstate má vo finále veľmi podobné účinky ako požitie holohlavcov.
A práve fosília stará približne 100 miliónov rokov dokazuje, že kyjanička existovala aj vtedy a mala aj psychedelické účinky. Jej časti sa totiž našli na prehistorickej tráve, z ktorej na neskôr vyvinuli dnešné obilniny. Fosília sa našla na kúsku jantáru v Mjanmarsku. Vedúci výskumu, profesor Poinar zhodnotil, že vďaka tomuto objavu môžeme pochopiť, ako sa vyvíjali trávy či huby, ktoré sa neskôr premenili na látky, ako raž, pšenicu, kukuricu či ryžu.
Okrem toho je však zaujímavé, že huby sú podobne staré ako trávy samotné, pričom nepochybuje o tom, že kyjanička bola bežne konzumovaná aj dinosaurami, najpravdepodobnejšie sauropódmi (obrovské bylinožravé dinosaury ako napríklad Diplodocus). Profesor si netrúfa odhadnúť, aký vplyv mali takéto huby na obrovské tvory, pochybuje však, že by išlo o niečo spektakulárne. Trávy však boli hlavnou zložkou potravy sauropódov a keďže v nich kyjanička sídli a jej výtrusy sa šíria po lúkach, je pravdepodobné, že dinosaury boli pod jej vplyvom často. Doteraz najstaršie trávy boli objavené vo fosíliách pochádzajúcich zo skoršej jury, čiže niekde medzi 145,5 miliónov a 199,6 miliónov rokov pred naším letopočtom.
