Na Špicbergoch už po Rusoch tak veľa osád nezostalo.
Súostrovie Špicbergy patria od začiatku 20. storočia oficiálne pod Nórske kráľovstvo. Skupina ostrovov ležiaca v Severnom ľadovom oceáne sa nachádza len niekoľko stoviek kilometrov od severného geografického pólu a aj keď sú v súčasnosti obývané len tri ostrovy z celého súostrovia, aj na nich sa nájde hromada zaujímavých miest. Aj keď bolo Nórskom povolené niekoľkým desiatkam krajín ťažiť na Špicbergoch nerastné suroviny, do dnešných dní tam vydržali len neochvejní Rusi. Napriek tomu, že sa Rusi zdajú byť tvrdí a nezastraší ich žiadne chladné počasie, aj oni už v posledných desaťročiach boli nútení opustiť zopár svojich osád, keď si uvedomili, že život na Špicbergoch pre nich nemá veľký zmysel.
Jednou z osád s takýmto osudom sa v roku 1998 stala aj osada s názvom Pyramiden. Za jej vznik sa ešte v roku 1910 zaslúžili Švédi, aby ju potom v roku 1927 predali Sovietom a tí z nej spravili centrum ťažby uhlia. Nanešťastie pre nich, ťažba nebola udržateľná a po jej zrušení už miestni obyvatelia nevideli v Pyramiden zmysel života, a tak jednoducho odišli. Dodnes tam zostalo iba 6 najodvážnejších obyvateľov ochotných žiť v arktickej zime a jedným z nich je aj Aleksandr Romanovsky. Saša, ako ho prezývajú, pracuje v Pyramiden ako turistický sprievodca a aj keď priznáva, že mu je niekedy smutno, svoju prácu v bývalej sovietskej osade nemôže len tak ľahko opustiť a nechať za sebou. Jeho život, ako aj samotný Pyramiden, sa vydal zdokumentovať David Beazley, ktorý z natočených záberov vyrobil krátky film, pri ktorom sa možno pristihneš, ako s otvorenými ústami sleduješ život v jednom z najsevernejšie umiestnených obývaných miest na Zemi.
