Ebola, zika, marburg či vtáčia chrípka. Ako si podmaňujú bezbranné telo?
Moderná medicína zaznamenáva vo svete jeden úspech za druhým a každú chvíľu môžeme zachytiť ďalšie lekárske míľniky ako napríklad nedávna aplikácia experimentálnej kmeňovej liečby umožňujúca pacientovi ochrnutému od krku až nadol opäť pohybovať rukami. Aj napriek tomu však svet zmietajú zákerné vírusy s vysokým počtom nakazených pacientov, pričom veľké percento z nich sa nemá ako brániť a zomiera. Ako prebiehajú niektoré známe vírusy, koľko úmrtí spôsobujú a ďalšie fakty, o ktorých možno ani len netušíte, si povieme v tomto článku.
Ebola
Po prvýkrát bola ebola spozorovaná v roku 1976, keď sa vyskytli prvé dva prípady s fatálnymi následkami v Južnom Sudáne a v Konžskej demokratickej republike. Epidémia sa rozšírila najmä okolo rieky Eboly, a tak bolo pomenovanie vírusu na svete. Ochorenie možno charakterizovať ako hemoragickú horúčku, teda takú, ktorá vyvoláva krvácanie. S relatívne krátkou inkubačnou dobou 2 až 21 dní a šírením pomocou telesných tekutín dokázal vírus spôsobiť niekoľko veľkých prepuknutí, pričom najfatálnejšie z nich sme zaznamenali v rokoch 2013 až 2016. Ebola spôsobila v Západnej Afrike až 28 616 prípadov, z ktorých sa 11 310 skončilo smrťou. Podľa všetkého sa situácia stabilizovala a nekontrolovateľné rozpínanie ďalej nepokračuje, každopádne, pri návšteve krajín zahrnutých do tejto časti sveta buďte dostatočne na pozore a rozhodne neskúšajte ochutnávať tamojšiu domácu pochúťku v podobe konzumovania šimpanzov. Práve opice sú najznámejšími prenášačmi ochorenia, v ktorých sa vírus drží bez toho, aby napadol organizmus.
Do prvých príznakov jednoznačne patrí horúčka, bolesť svalov po celom tele spolu s bolesťou hlavy a krku. Neskôr sa dostaví vracanie, hnačka, prvé vyrážky a zhoršené fungovanie pečene s obličkami. Práve vtedy začne postihovať pacientov krvácanie, postupné redukovanie ich telesnej hmotnosti, pričom pacient následne umiera na nízky krvný tlak a dehydratáciu organizmu. Celý proces od prvého príznaku až po smrť pacienta sa odohrá v priebehu alarmujúcich 6 až 16 dní. Čo sa týka dejov vo vnútri organizmu, konanie vírusu je skutočne sofistikované. Po infiltrovaní sa rozšíri na všetky orgány a svalové tkanivá a začne atakovať imunitný systém rýchlosťou ďaleko prekonávajúcou AIDS. Vyprodukované proteíny zablokujú akékoľvek obranné reakcie protilátok, ktoré by sa inak pokúšali o obnovu imunity. Napádanie dôležitého proteínu kolagénu spôsobí, že pokožka prestáva byť pružná, začne akoby plávať. Vytvoria sa pľuzgiere, ktoré bez použitia väčšej námahy dokážete spolu s kusmi tkaniva z tela odtŕhať a spôsobiť krvácanie. Taktiež nesmieme zabúdať na tvorbu krvných zrazenín postupne putujúcich telom. Popraskajú cievy a tie zapríčinia vnútorné krvácanie. V poslednej fáze je imunitný systém nakoľko zmätený, že začne útočiť na seba samého, na tele sa vytvoria veľké krvavé pľuzgiere a pacientovi postupne odchádza jeden orgán za druhým. Úmrtnosť sa pohybuje približne na 50%.
A čo liečba? Bohužiaľ, na tento vírus neexistuje žiadne očkovanie alebo overená liečba s presným postupom, hoci momentálne existujú dvaja potenciálni kandidáti na očkovaciu vakcínu (s veľkým množstvo vedľajších efektov). V prvom rade treba hospitalizovaného pacienta dostatočne hydratovať mierne sladkou a mierne slanou vodou a takisto podávať tekutiny vnútrožilovo.
- Prenášačmi sú zo zvierat najmä opice
- Inkubačná doba je 2 až 21 dní, prenos telesnými tekutinami
- Úmrtnosť sa pohybuje na úrovni 50%
- Smrť prichádza do 6 až 16 dní od prvého symptómu
- Expresné napádanie imunitného systému
- Kolabovanie orgánov, trhanie kože, dehydratácia
- Tvorba zrazenín sprevádzaná vnútorným a vonkajším krvácaním
Zika
Podstatne menej vražednejší, ale minimálne rovnako nebezpečný vírus pre tehotné ženy, bol objavený na opiciach v pralese Zika (Uganda) v roku 1947. Trvalo však niekoľko desiatok rokov, kým vypukla prvá epidémia s paradoxným miestom výskytu v Ázii. Vírus tak precestoval značnú časť sveta a nakazil v roku 2007 185 ľudí, pričom ani jeden z nich našťastie nezomrel. Dlho sa o ňom nepočulo, až do roku 2015. Svetová zdravotnícka organizácia zaznamenala dramatické rozšírenie v Južnej a "Strednej" Amerike a vo februári 2016 nasledovalo vyhlásenie globálneho stavu núdze s predpoveďou, že sa vírus môže rozšíriť až do stavu, kedy budeme hovoriť o pandémii. Našťastie, neskoršie aktualizácie diania pojednávali o stabilizácii, a tak bol v novembri 2016 globálny stav núdze alebo inak povedané epidémia ukončená.
Prenášačom vírusu je predovšetkým komár tropický (stretnúť sa môžete aj s pomenovaním egyptský), ktorým by ste sa rozhodne nechceli nechať bodnúť. Neskôr sa zistilo, že zdrojmi vírusu sa tiež stali nakazení chlapi, u ktorých sa vírus udomácnil v spermiách a tak sa stal pohlavný styk potenciálne nebezpečný pre druhú osobu. Posledným známym spôsobom prenosu je krvná transfúzia. Priebeh choroby je v niektorých prípadoch mierny. Viac než polovica nakazených sa so žiadnymi symptómami nestretne, až kým neabsolvujú odber krvi, ktorý ukáže obsah protilátok v organizme. Medzi známe prejavy patrí horúčka, bolesti kĺbov a hlavy či vyrážky. Odznieť by mali zhruba do týždňa. V ojedinelých prípadoch sa môže u dospelého postihnutého človeka vyskytnúť Guillain-Baréov syndróm, pri ktorom imunitný systém začne atakovať nervy v celom tele. V krajných prípadoch spôsobuje paralýzu celého tela až smrť.
Zika je však najväčšou hrozbou pre tehotné ženy, totiž môže plodu spôsobiť mikrocefáliu, teda pozastavenie vývoju mozgu, respektíve zaostávanie rastu za zvyčajnými hodnotami. Deti postihnuté mikrocefáliou môžu mať viditeľne menší mozog, trpia mentálnymi postihnutiami, poruchami motorických funkcií a rečovými vadami. Celková dĺžka života je kratšia. Na toto ochorenie žiaľbohu neexistuje žiadna zaručená liečba.
- Prenášačmi sú komáre tropické a nechránený pohlavný styk s nakazenou osobou
- Inkubačná doba je niekoľko dní
- Symptómy sa prejavuje u menej než polovice nakazených
- Zvyčajný priebeh nevyžaduje návštevu nemocnice
- Vysoké riziko pre tehotné ženy - možnosť vzniku mikrocefálie u nenarodeného plodu
Marburg
O niečo menej známy, no o to vražednejší vírus než Ebola, je Marburg. Opäť sa jeho pôvod týka Afriky a opäť v ňom vystupujú ako roznášači zvieratá, tentokrát však okrem opíc aj netopiere, na ktoré nemá žiadny negatívny vplyv. Prvý záznam pochádza z roku 1967, keď sa až 31 pracovníkov a lekárov v nemeckom laboratóriu nakazilo pri pokusoch na dovezených afrických opiciach. 7 infikovaných zomrelo a predpokladáme, že keby sa rovnaký scenár odohral v Afrike, úmrtnosť by bola podstatne vyššia. Čo sa týka štatistiky, najväčšia "apokalypsa" nastala v Angole roku 2004 až 2005. Marburg nakazil 374 občanov, z ktorých až 329 túto lokálnu epidémiu neprežilo, čo značí až 88% mortalitu.
Priebeh virózy je podobne desivý ako v prípade Eboly a symptómy opäť nastupujú do 2 až 21 dní od nakazenia. Hemoragickú horúčku sprevádzajú bolesti svalov a hlavy, celkové ochabnutie organizmu. V neskoršom štádiu prichádza začervenanie očí, vzrastajúci výskyt vyrážok, bolesť brucha, kašeľ, úbytok váhy až nastupuje krvácanie, ktoré prichádza prevažne z očí. Tesne pred skolabovaním organizmu sa miesta krvácania môžu rozšíriť aj na uši, nos, konečník a samozrejme vnútorné trhliny. Ak by ste sa rozhodli hľadať účinnú vakcínu alebo spôsob liečenia Marburgu, zostanete sklamaní. Okrem toho, že šance na prežitie nie sú veľké, sa pacient lieči iba symptomaticky.
- Prenášačmi sú opice a netopiere
- Inkubačná doba je 2 až 21 dní
- Smrť prichádza do 8 až 9 dní od prvého symptómu
- Začína horúčkou, bolesťami hlavy a svalov, útlmom
- Končí vnútorným a vonkajším krvácaním
- Neexistuje zaručene účinná liečba alebo vakcína
Vtáčia chrípka - H5N1
Vtáčia chrípka alebo tiež chrípka typu A je vírusové ochorenie, ktoré napáda najmä vtákov-kačky a hydinu, avšak v roku 1997 bol zaznamenaný prvý "prechod" zo zvieraťa na človeka. Z 18 nakazených vzniklo až 6 obetí. Pôvodne mylnú mienku o údajnej imunite voči vírusu potvrdilo aj ďalšie šírenie a najviac sa o chrípke hovorilo v rokoch 2004 až 2007, kedy prudko vzrástol počet infikovaných. Celková štatistika vyhotovená na základe údajov zo Svetovej zdravotníckej organizácie hovorí o doposiaľ 638 prípadoch, z ktorých až 379 skončilo smrťou. Po jednoduchom výpočte nám vychádza úmrtnosť 59%, čo rozhodne nie je málo. Po ukľudnení situácie a zažehnaní takmer vypuknutej epidémii to vyzerá tak, že s týmto ochorením máme minimálne v Európe pokoj. Prvé symptómy po nakazení sa dostavia už do 7 až 10 dní, pričom priebeh je nebezpečnejší ako pri bežnej chrípke. Teploty prekračujú 38°C a sú sprevádzané kašľom, dýchavičnosťou a bolesťami. Môže sa tiež objaviť zápal pľúc spojený s ďalšími respiračnými problémami a nevylučuje sa ani zvracanie a hnačka. V tých horších priebehov nastupuje zlyhávanie niektorých orgánov.
Pre zaujímavosť, v posledných dňoch bolo potvrdené prvé nálezisko vtáčej chrípky na Slovensku, ktoré o niekoľko dní nasledovali ďalšie dve. Našťastie, ide o menej rizikový typ s veľmi nízkou šancou prenosu na človeka, H5N8. Okrem Slovenska bolo ohlásených aj niekoľko nálezísk v Chorvátsku, Spojenom kráľovstve, Maďarsku, Nemecku či Holandsku. Tak či onak sa však rozhodne nepribližujte k mŕtvemu vtáctvu a pri náhlom úhyne vášho dobytku či hydiny nezabudnite túto udalosť včas nahlásiť. "Naďalej platí naša výzva pre chovateľov, aby dodržiavali biologickú ochranu chovov a zabránili kontaktu s divo žijúcimi vtákmi. V prípade väčšieho úhynu vtáctva prosíme chovateľov, ale aj verejnosť, aby bezodkladne informovali štátnu alebo regionálnu veterinárnu a potravinovú správu," tvrdí Gabriela Matečná, šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
- Prenášačmi sú vtáky, najmä hydina a kačky
- Človek nakazený H5N1 má viac než polovičnú šancu na prežitie
- Inkubačná doba je 7 až 10 dní
- Symptómy sú podobné silnej chrípke, občasne sprevádzané zápalom pľúc
- Menej riziková H5N8 bola objavená v niekoľkých náleziskách po Európe (tohto roku)
