Dlho býval u rodičov, ale splnil si svoj životný sen.
Mladí ľudia v dnešných časoch v čoraz nižšom veku odchádzajú z príbytkov svojich rodičov, aby sa osamostatnili a začali žiť svoje vlastné životy. Spočiatku sa to darilo aj Stuartovi Wilsonovi, ktorý pred viac než 12 rokmi rozhodoval o svojej budúcnosti a aj keď sa od rodičov stihol odsťahovať a plánoval si zaobstarať vlastné bývanie, napokon to osud zariadil inak. Stuart má dnes 37 rokov a v poslednej dekáde toho so svojím tímom dobrovoľníkom dosiahol tak veľa, že o tom nikdy ani len nesníval. Pred spomínanými dvanástimi rokmi stál na životnej križovatke, keď sa musel rozhodnúť medzi osamostatnením alebo uprednostnením svojej lásky k histórii a minulosti.
Stuarta vždy fascinovala história a keď sa ešte ako mladý chlapec dozvedel o tom, že niekde v jeho okolí kedysi existovalo stredoveké mesto s názvom Trellech, kde sa sústredila veľká časť priemyselnej výroby vtedajšieho Walesu, nemohol si pomôcť a chcel túto oblasť preskúmať. Dočítal sa, že mesto prekvitalo najmä v 14. storočí a postupom rokov ho ľudia nielenže začali opúšťať, ale nakoniec ho aj zničila občianska vojna a prakticky celé zaniklo. Dlho sa archeológom nedarilo naraziť na nič, čo by ľudstvo priviedlo bližšie k objaveniu tajomstiev tohto stredovekého osídlenia, až sa Stuart rozhodol, že takmer 40-tisíc eur, ktoré sa mu podarilo našetriť za život, nepoužije na splácanie hypotéky na vlastný dom, ale radšej ich investuje do kúpy pozemku. Nebol to však pozemok pre jeho budúcu stavbu, ale o takmer 5-akrový kus zeme, o ktorom si Stuart myslel, že by mohol niekde v hĺbke obsahovať pozostatky strateného stredovekého mesta. Kamaráti a známi mu v roku 2005 hovorili, že robí chybu a za svoje rozhodnutie ešte v budúcnosti zaplatí, lenže Stuart vyvrátil všetky pochybnosti a na svojom pozemku postupne skutočne začal objavovať časti strateného mesta.
Aby sme ti pomohli vytvoriť si aspoň základný obraz o stredovekom industriálnom meste Trellech, mohli by sme začať tým, že tam v 14. storočí žilo približne 10-tisíc ľudí. V porovnaní s dnešnými populáciami britských miest to neznie veľkolepo, lenže v samotnom Londýne vtedy žilo asi len 40-tisíc ľudí, takže išlo o metropolu slušných rozmerov. Naše poznatky z histórie o tomto zabudnutom meste hovoria o tom, že miestni poľnohospodári sa rýchlo nechali presvedčiť, aby sa vzdali pozemkov a radšej sa pustili do industriálnej výroby plynúcej z veľkých zásob uhlia a ďalších rúd v zemi pod Trellechom. Dôležitú úlohu pri zakladaní tohto mesta zohrala rodina de Clare, ktorá ho prakticky čiastočne financovala a umožnila obyvateľom premeniť svoj ťažký poľnohospodársky život na o čosi lepší industriálny. Zaujímavo vyznievajú aj informácie o tom, ako rýchlo sa správy o industriálnom centre vo Walese rozširovali medzi ľuďmi. Tellech sa mal z ničoho na 10-tisíc obyvateľov rozrásť za približne 25 rokov, pričom Londýnu trvalo až 250 rokov, kým dosiahol aspoň 40-tisíc obyvateľov. Obrovská expanzia teda znamenala množstvo pracovných príležitostí a vidinu lepšieho života, ktorá však spľasla rovnako rýchlo, ako sa aj objavila. Už začiatkom 15. storočia sa mnohé budovy začali rozpadávať a občianska vojna spolu s množstvom nepokojov spôsobila, že už v polovici 17. storočia sa kedysi majestátne industriálne mesto stalo mestom duchov.
Archeologické práce na odhaľovaní historických pamiatok Trellechu teda trvajú už približne 10 rokov a Stuart v nich plánuje pokračovať aj naďalej. Každý rok mu najmä cez letné mesiace prichádzajú pomáhať desiatky dobrovoľníkov, ktorí milujú históriu rovnako ako aj on a spoločnými silami už odhalili napríklad studňu či dom vysokopostaveného člena vtedajšej spoločnosti s niekoľkými miestnosťami či krbom. Samozrejmosťou sú aj nálezy rôznych stredovekých nástrojov a doplnkov ako nádoby či vázy, takže sa postupne Stuartovi a jeho tímu darí objavovať čoraz viac a viac detailov, lenže potrvá ešte množstvo rokov, kým sa mesto pochované pod desiatkami centimetrov pôdy opäť dostane na svetlo sveta. Stuart dnes v žiadnom prípade neľutuje, že pred 12 rokmi minul všetky svoje ušetrené peniaze na to, aby si kúpil kúsok lúky vo Walesi, pretože práve tento krok ho dodnes napĺňa šťastím a vôbec mu nevadí, že kvôli tomu dlho býval u rodičov. Niekedy teda ľudia nepotrebujú zarábať milióny, aby sa ich život naplnil, keďže občas si len stačí plniť skutočné sny.
