Mnohí ľudia by sa vedeli vcítiť do kože pásavcov.
Pásavce patria medzi cicavce vyskytujúce sa prevažne v západnej hemisfére našej planéty a aj keď by si to možno nepovedal, s ľuďmi toho majú trochu spoločného. Nejde o stavbu tela či schopnosti obrániť sa pred predátormi, ale skôr o prirodzenú záležitosť ako párenie a reprodukciu. Ekologička Colleen McDonough z Valdosta State University v americkej Georgii sa pre žurnál Live Science rozhovorila o tom, aké životy vedú pásavce a azda najzaujímavejšou časťou bola samozrejme tá, kde Colleen rozprávala o sexe. Na začiatku by sme ti mali ozrejmiť, že pásavce žijú samotársky život a nezdružujú sa do žiadnych trvalých skupín. Sú celkom spokojné, keď ich nikto neotravuje a môžu si žiť vlastný život podľa svojich predstáv, lenže raz za čas pocítia prírodné volanie toho, aby odovzdali svoj genetický materiál ďalej a splodili nejakých potomkov. Keďže sú však pásavce samotárske tvory, Colleen o nich a o ich pohlavnom živote prezradila niekoľko zaujímavostí.
Samotné dvorenie prebieha zdanlivo jednoducho, ale môže sa rýchlo zvrtnúť. Zo začiatku sa samec a samica musia dostať do vzájomnej blízkosti, kde väčšinou zostávajú po celé trvanie páriaceho rituálu. Nanešťastie pre samca, samice sa niekedy vedia zatváriť nedostupne a ak im nie je vyhliadnutý samec sympatický a necítia, že by mohol byť dobrým otcom ich budúcich potomkov, jednoducho sa ho pokúsia zbaviť. Podľa Colleen sa nespokojná samica tesne pred párením dokáže rozhodnúť, že sa jej samec znepáči a začne utekať s využitím všetkých obranných schopností. Samec teda niekedy nielenže zostane ohrdnutý, ale samica ho ešte stihne aj dokopať svojimi zadnými končatinami a zahanbí ho natoľko, že sa o ďalšie párenie tak skoro pokúšať nebude. V ešte horšom prípade sa nešťastníkovi pásavcovi môže prihodiť to, že sa k jeho samici počas dvorenia prikradne iný pásavec a pokúsi sa mu ju ukradnúť. Potom sa strháva súboj o to, kto v reprodukčnom boji uspeje a kto zostane porazený, pričom je dovolené použitie akýchkoľvek prostriedkov na odplašenie svojho konkurenta. Ak je už konečne vzduch čistý, samec a samica sa začnú pomaličky zbližovať a vzájomné dotyky postupne prerastajú do vzrušených zvukov, pohľadov a pohybov. Samotná reprodukcia potom začína tak, že samica dvihne zadnú časť svojho tela a umožní úspešnému samcovi dostať sa k jej genitáliám. Zaujímavým by pritom mohol byť aj fakt, že samice pásavcov v sebe vedia uchovať oplodnené vajíčka aj po dobu niekoľkých mesiacov a sú teda schopné načasovať svoj pôrod počas ideálneho obdobia.
Aj keď v trochu zjemnených a zmenených podmienkach, aj mužský súboj o ženu často obsahuje použitie všetkých dostupných zbraní a ženy sa tiež vedia rozhodnúť v poslednej chvíli, že ich romantické chvíle práve prestali baviť. Pásavce teda vedia, podobne ako aj ľudia, zažiť smutné a občas aj násilné odmietnutie, ale keď už svoj reprodukčný rituál úspešne zvládnu, môžu sa tešiť na svojich potomkov. Ratolesti potom po chvíľke nechajú napospas osudu, aby si aj ony mohli vyskúšať samotársky život pásavca na vlastnej koži.
