Jedni z posledných kočovníkov to nebudú mať ľahké. Vymenili by ste mierne zimy za treskúce mrazy?
Prírodná katastrofa na vrchole hospodárskej krízy dokáže spôsobiť obrovské škody, o čom sa už niekoľkokrát presvedčili obyvatelia Mongolska. V krajine z ďalekého východu vyčíňa v pravidelných intervaloch prírodný jav známy ako Džudo. Podľa štatistiky zasiahne krajinu približne raz za 10 rokov, v ojedinelých prípadoch však aj častejšie, prípadne i dve zimy za sebou. A práve tento scenár sa práve odohráva, keďže minulý rok kvôli tuhým mrazom uhynulo až milión kusov dobytka. Teploty klesajú hlboko pod nulu, často aj pod -50°C a vysoká vrstva snehu pokrýva väčšinu krajiny. Priemerná výška 1528 metrov nad morom zaraďuje Mongolsko medzi TOP 15 najvyššie položených štátov na Zemi a v spojení s jeho geografickou polohou nám je jasné, prečo tu o nepriaznivé podmienky nie je núdza.
Všeobecne rozlišujeme niekoľko typov Džuda a ich kombinácií, ktoré prichádzajú v rôznych intervaloch. Zatiaľ čo čierne Džudo sa vyznačuje chýbajúcou snehovou pokrývkou, ktorá spôsobí deficit vody pre napájanie dobytka, v prípade bieleho Džuda je snehová pokrývka tak vysoká (pokojne aj 20 až 60 centimetrov na väčšine územia krajiny), že zver nemá možnosť dostať sa k potrave. Jedným z ďalších variantov je pokles teploty na alarmujúce hodnoty spolu so zlými poveternostnými podmienkami. Zvyčajne prichádza mix jednotlivých typov, čoho dôkazom je aj predpoveď na najbližšie obdobie.
Najničivejšia zima sa tu odohrala v roku 1944, kedy uhynulo až 7,5 milióna kusov dobytka. Hoci komunisti poskytli pomocnú ruku, zabezpečiť celú krajinu je s istotou nemožné, a tak je tento jav najobávanejším strašiakom pre Mongolov. Obdobné ničivé zimné mesiace prebehli v 1999, 2000 a 2001. Práve vtedy Džudo zasiahlo mimo predpokladanej frekvencie a obyvatelia čelili obrovský stratám v dôsledku troch po sebe idúcich vraždiacich zím. Šialenstvo nastalo aj v roku 2010. Úmrtnosť dobytka bola porovnateľná so 44-tým. Predstavte si 80 % Mongolska "utíšeného" 20 až 60 centimetrovým snehom a 50 za sebou idúcich dní, počas ktorých klesla teplota až pod -48°C. 9 000 rodín prišlo o celý svoj dobytok a ďalším 33 000 umrela aspoň polovica.
Prejdime k predpovedi. Teploty môžu dosiahnuť až -56°C spolu s hustým snežením. Nezisková organizácia Save the Children vyzvala mongolskú vládu, aby požiadala o medzinárodnú pomoc. Momentálne totiž čelia veľkej hospodárskej kríze a bolo by viac než vhodné, aby sa na bezpečnostných opatreniach podieľali aj ďalšie štáty. Hlavné mesto Ulaanbaatar odhŕňajú lopatami stredoškoláci, vojaci, ale aj vládni zamestnanci. Úhyn ďalšieho dobytka by znamenal katastrofálne zhoršenie ekonomickej situácie Mongolska, totiž väčšina príjmov obyvateľov pochádza z jeho chovu. "Viac než 3000 pastierov nemá dostatočné zásoby potravy pre dobytok na zimu. Majú dostatok sena do februára až marca, no zvykli im vydržať dlhšie," tvrdí pracovník národnej agentúry pre riadenie záchranných prác v provincii Bulgan. Tú momentálne pokrýva až štvornásobne vyššia vrstva snehu - 40 centimetrov. Nakoniec môžeme byť radi, že sme tam kde sme a nemusíme čeliť prírodným katastrofám, pri ktorých sa doslova bojuje o prežitie. Viesť kočovný život pri tak nehostinných podmienkach pre život je skutočné umenie.
Problémom je, že kultúra krajiny nenávratne upadá. Každým rokom je čoraz menej a menej kočovných rodín, ktoré sú nútené najmä kvôli počasiu odísť do veľkých miest, napríklad Ulaanbaataru a porušiť tak zaužívaný spôsob obživy. Samozrejme, nájdu sa aj takí, ktorí len túžia po mestskom spôsobe života a láka ich komfort spojený s rôznymi možnosťami. Zatiaľ, čo pred približne dekádou ,bolo kočovných pastierov bývajúcich v typických yurtoch (prenosných kruhovitých stanoch) zhruba 50 %, dnes sa tento pomer pohybuje na úrovni 25 až 40 %. Pre mnohých je nemožné zabezpečiť seba a svoju rodinu, ak musia doslova zápasiť o svoj holý život. Hovorí sa, že život mongolských nomádov bujnie v lete, a prežíva v zime. Je však rozdiel prežívať a živoriť.
Ďalší krátkometrážny film o kočovníkoch, tentokrát z dielne National Geographic
Doba však pokročila a aj tí, ktorí sa vyhýbajú mestskému spôsobu života, sa majú o čosi lepšie. Jediným dopravným prostriedok bol po dlhé tisícročia kôn, dnes už okrem nich zapriahajú crossové motorky. Taktiež je známe, že 60 až 70 percent kočovníkov má aspoň čiastočný prístup k elektrickej energii. Niežeby si so sebou ťahali vedenie, no zaobstarali a naučila sa pracovať so solárnym panelom a autobatériou, ktoré aspoň na krátku dobu sprevádzkujú osvetlenie, rádio či starý televízor. Taktiež sa v súčasnosti aspoň jedno dieťa z rodiny spravidla zvykne posielať do mesta, aby absolvovalo školskú dochádzku. Takáto socializácia však vyšľachtí kočovníka v mestské dieťa v niektorých prípadoch natoľko, že sa už k svojim pôvodným zvyklostiam nevráti, najmä ak si nájde dobré zamestnanie.
Už posledný, sľubujeme. Pozrite si niekoľko zaujímavých záberov z veľkej, 5-dňovej jarnej migrácie
Kumis, tradičný nápoj Mongolov s obsahom alkoholu 0,7 až 2,5%, sa vyrába z oslieho, kobylieho alebo ťavieho mlieka. Má kyslastú chuť podobnú kefíru, avšak kvôli vyššiemu obsahu cukru v kobyľom mlieku obsahuje alkohol. Bohužiaľ, kobylie mlieko je veľmi obmedzeným tovarom, a preto sa v priemyselnej výrobe často nahrádza kravským.
