Navštívili sme Hnúšťu, kde sme našli jedného z najväčších a najúspešnejších slovenských športovcov žiť v špine, bez jedla, peňazí a so zničeným životom. Príbeh Adama Cibuľu sa na prvé počutie zdá byť nereálny.
„Dnes som zjedol paštéku s rožkom. Ak mi niekto nedá dáke euro, bude to jediná vec, ktorú do zajtra zjeme.“
Toto je jedna z prvých vecí, ktorú mi povie Adam Cibuľa po tom, čo ho nájdem v meste Hnúšťa. Adam je bez domova už niekoľko rokov, počas ktorých sa poneviera v Hnúšti a pýta si od ľudí peniaze aspoň na jedlo.

Bol by to bežný, smutný príbeh, nebyť faktu, že Adam je 5-násobný majster Európy v kulturistike (2x na ME skončil druhý) a dvojnásobný bronzový medailista z majstrovstiev sveta (kde raz skončil aj druhý). Je to ikona slovenského športu.
Adamov príbeh ma vždy zaujímal, no akýkoľvek článok či video zachytávali len útržky jeho života. Keďže mám k posilňovaniu veľmi blízko a pochádzam z toho istého regiónu, rozhodol som sa ho ísť do Hnúšte nájsť.
Hneď, ako som sa na neho začal v Hnúšti pýtať, ľudia len sklamane zvesili hlavy so slovami: „Pokašlal si život. Mohol sa mať lepšie.“ Následne mi odporučili ísť do domu pri železničnej stanici. Tam vraj býva aj so svojou ženou. Po príchode na miesto ma čakal smutný pohľad na rozpadávajúcu sa budovu s vybitými oknami a obrovským neporiadkom vnútri.

Vyšiel som na poschodie, no dvere boli zamknuté na zámku s drôtom. Vybral som sa tak Adama hľadať do ulíc Hnúšte. Ľudia mi odporúčali námestie, kde zvykne vysedávať, ale aj krčmy. Nakoniec som ho našiel pred obchodom, odkiaľ vychádzal so svojou manželkou.
Adam mi hneď podal ruku a nadšene súhlasil s rozhovorom. Od posledných fotografií, na ktorých som Adama videl, ubehlo už niekoľko rokov, no aj tak ma prekvapilo, ako zostarol. Normálne by na vek 61 rokov vyzeral dobre, ale ešte pred niekoľkými rokmi vyzeral ako profi kulturista z pódia.

Adam nemá čo jesť, poriadne ani piť a býva v špine, zápachu a topí sa v smútku a sklamaní. V takýchto podmienkach prirodzene chradne.
Keď sa ho pýtam, či to dáva za chybu systému, samému sebe, alebo štátu, ktorý nedostatočne podporuje slovenských športových reprezentantov po skončení kariéry, odpovedá jasne: „Štátu. 22 rokov som bol reprezentant a teraz mi nevedia pomôcť.“ Keď sa ho však spýtam znovu, či je to naozaj len chyba štátu, zvesí hlavu a prizná, že na chybe bol aj on.
„V živote som spravil veľa chýb, ktoré nesmierne ľutujem. Mohol som dosiahnuť oveľa viac. No nikto nie je bezchybný. Ja chcem stále pracovať, chcem cvičiť, chcem žiť ako normálny človek.“
Spojili sme sa s jeho trénerom Dušanom Ďubekom, ktorý si nemyslí, že by mu štát nepomohol dostatočne: „Keď vyhral zlato na ME, dostal vtedajších asi 5-tisíc korún. Od štátu teda dostal podporu. Skôr je to mesto Hnúšťa, ktoré sa mu tak trochu obrátilo chrbtom. Spravil z mesta slávnu časť Slovenska, chodili sem všetky televízie a dokonca si s Adamom prišiel zacvičiť aj vtedajší vicepremiér Pál Csáky.“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo sa mu zrúcal život aj kariéra a prečo sa opil na stanici v Rimavskej Sobote namiesto cestovania na Majstrovstvá sveta.
- Za ktorý dopingový škandál dostal dištanc na päť rokov.
- Prečo skončil bez domova, ako prežíva na jednom rožku denne a či mu ľudia dávajú peniaze, keď žobre.
- Či je pravda, že je alkoholik a často pil, čo tvrdia takmer všetci ľudia.
- Ako ho vnímal tréner Dušan Ďubek, či bral steroidy a kde skončili jeho trofeje a medaile.
- Prečo sa dostal na štyri roky do väzenia.