Od objavenia gravitácie sa snažia vedci pomenovať a vysvetliť sily, ktoré formujú našu Zem. Teraz sa im po prvýkrát podarilo zmerať elektrické pole, ktoré vysvetľuje, prečo niektoré častice z našej atmosféry unikajú do vesmíru.
Predstav si, že naša Zem je ako veľký hrniec s vodou, ktorý je na sporáku. Keď vodu zohrievaš, začne sa z nej tvoriť para a tá stúpa hore a uniká z hrnca. NASA už pred viac ako 60 rokmi zistila, že niečo podobné sa deje s našou Zemou. Počas letov nad zemskými pólmi zariadenia zaznamenali odliv častíc a nazvali to „polárny vietor“.
Niektoré častice z našej atmosféry totiž unikajú do vesmíru, ako tá para z hrnca. Lenže vedci si všimli, že niektoré z týchto častíc boli veľmi chladné, ale napriek tomu leteli veľmi rýchlo. To bolo zvláštne, pretože by sa očakávalo, že rýchle častice budú horúce. Bolo to, akoby niečo potiahlo tie častice do vesmíru. Vedci mali podozrenie, že dôvodom je elektrické pole, ktoré ešte nebolo objavené – ambipolárne elektrické pole.
Keďže je ambipolárne elektrické pole príliš slabé, doteraz neexistovali technológie, ktoré by výskumníkom umožnili ho zmerať. V roku 2016 sa Glyn Collinson, hlavný výskumník Endurance v Goddard Space Flight Center NASA a hlavný autor článku a jeho tím pustili do práce na vynájdení nového zariadenia, ktoré malo byť schopné zmerať ambipolárne pole Zeme. NASA Endurance mission, ktorá sa uskutočnila v roku 2022, úspešne potvrdila existenciu poľa a zmerala jeho silu.
Kvôli najpriaznivejším podmienkam musel tím ísť až do Svalbardu, nórskeho súostrovia len niekoľko stoviek míľ od severného pólu. „Svalbard je jediná raketová dráha na svete, kde môžete preletieť cez polárny vietor a vykonať potrebné merania,“ povedala Suzie Imber, vesmírna fyzička z University of Leicester a spoluautorka článku.
Zariadenie nameralo zmenu elektrického potenciálu len o 0,55 voltu. „Pol volt je takmer nič - je to len také silné ako batéria v hodinkách,“ povedal Collinson. „Ale to je presne to správne množstvo na vysvetlenie polárneho vetra.“
Objav ambipolárneho poľa otvára nové možnosti pre výskum atmosfér na Zemi aj na iných planétach, ako sú Venuša a Mars. Toto pole mohlo mať podľa Collinsona dokonca zásadný vplyv na vývoj Zeme.
