- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Japonsko šokovalo zistenie, že študentov zabíjal pubertiak.
Krajinu vychádzajúceho slnka v roku 1997 pobúril ohavný zločin, za ktorý by sa nehanbili ani tí najostrieľanejší scenáristi slasher hororov. Prvý šok Japonci zažili, keď sa pred jednou z tamojších stredných škôl objavila odťatá a zmrzačená hlava 11-ročného mentálne postihnutého chlapca. Horšie na tom však bolo to, že ho zavraždilo iné dieťa. A vyšetrovanie polície ukázalo, že vrážd bolo viac.
Sinichiro Azuma, ktorý v čase vrážd používal prezývku Seito Sakibara, svoje vražedné besnenie rozpútal ako štrnásťročný. Polícia mu klepla po prstoch, až keď zabil svoju poslednú obeť, postihnutého chlapca Juna Haseho.
Na mieste činu mu odpílil hlavu, potom si odpil z jeho krvi a na tom, čo spravil, sa sexuálne uspokojil. Následne z hlavy nožom vydlabal oči a do jazyka obete vyryl odkaz pre policajtov: „Toto je len začiatok hry. Skúste ma zastaviť, ak to dokážete... Hlúpa polícia! Zúfalo chcem vidieť umierať ľudí. Vzrušuje ma vraždiť.“
Napriek tomu, že Azumu obvinili z dvoch vrážd a viacerých napadnutí, dnes je na slobode a prechádza sa po uliciach Japonska s novou identitou. Ak by zverstvá, ktorých sa dopustil, spáchal ako dospelý, pravdepodobne by dostal trest smrti. Keďže však bol v čase vrážd maloletý, súd ho poslal do polepšovne. Z tej o sedem rokov neskôr odkráčal ako mladý a slobodný muž.
Ešte predtým než sa spoločne bližšie pozrieme na Azumovu motiváciu vraždiť a všetky zverstvá, ktorých sa dopustil, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti články o sériových vrahoch páčia, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Odmalička fascinovaný smrťou
Ako píše portál Medium, Shinichiro Azuma sa narodil 7. júla 1982. Podľa jeho blízkych mal už ako dieťa nezvyčajne temné myšlienky. Úplne prvýkrát sa začal zaujímať o smrť v roku 1993, keď zomrela jeho stará mama.
Azuma sa sám neskôr v policajnej výpovedi priznal, že už ako malý chlapec túžil pochopiť smrť. Aby jej lepšie porozumel, začal pitvať žaby a slimáky. Netrvalo dlho, kým si uvedomil, že zabíjanie má rád. Raz mal dokonca zoradiť niekoľko žabiek do radu a uložiť ich na asfaltku tak, aby ich všetky naraz dokázal prejsť bicyklom. Ako postupne rástol, zabíjanie zvierat a hmyzu mu už nestačilo. Začal byť preto agresívny na svojich rovesníkov.
Keď mal 14 rokov, veril, že smrti dokáže porozumieť len vtedy, ak zabije človeka. Postupne sa úplne odizoloval od vonkajšieho sveta a utápal sa vo svojich temných myšlienkach. Z toho, že je introvert, obviňoval vzdelávací systém.
Azuma si dokonca vo svojej mysli vytvoril vlastného Boha, ktorého nazval Bamoidooki. Veril, že ho táto fiktívna postava ochráni, keď to bude najviac potrebovať. Neskôr, keď polícii vysvetľoval motív svojej najbrutálnejšej vraždy, vyšetrovateľovi povedal, že išlo o obetný rituál pre Bamoidookiho.
Začína sa vražedné besnenie
Ako ďalej píše Medium, prvý z Azumových útokov sa odohral 10. februára 1997, keď kladivom zaútočil na dve spolužiačky zo školy. Jeho prvé obete tentokrát prežili. Obe dievčatá iba zranil.
Oveľa nešťastnejší osud však postretol 10-ročného Ajaka Jamašitu, ktorého Azuma napadol kladivom iba o mesiac neskôr. 15. marca 1997 sa k nemu nepozorovane priblížil a od chrbta mu uštedril tvrdú ranu. Útočník v besnení pokračoval a o dvesto metrov ďalej bodol do brucha mladé dievča, ktoré náhodou stretol. Dievčaťu sa však nakoniec podarilo utiecť a prežilo. To sa bohužiaľ nedá povedať o Ajakovi Jamašitovi. Chlapec dvanásť dní po útoku zraneniam podľahol.
Približne v čase týchto incidentov sa v japonskom meste Kobe, v ktorom sa odohrali, našli zohavené telá zvierat, píše Daily Star. Vták s odrezanou hlavou a mačka s amputovanými nohami pohoršovali občanov, v čom sa Azuma vyžíval. Na svoju „prácu“ bol natoľko pyšný, že začal písať výhražné anonymné listy do miestnych novín, v ktorých sa vysmieval polícii. Vyšetrovatelia sa preto začali domnievať, že majú do činenia so zabijakom inšpirovaným známym americkým sériovým vrahom prezývaným Zodiac Killer.
Ďalšia vražda sa odohrala 24. mája 1997. Azumovou poslednou obeťou bol len 11-ročný mentálne postihnutý chlapec Jun Hase. Polícia dostala hlásenie o jeho zmiznutí, vyhlásila ho za nezvestného a začala po ňom pátrať.
O tri dni neskôr našiel správca strednej školy Tomogaoka Junior High School pred budovou ležať odťatú hlavu dieťaťa. Všimol si ju ešte skoro ráno pred vyučovaním, vďaka čomu sa mu podarilo ochrániť študentov školy pred otrasným pohľadom. Telo neznámej obete bolo o pár hodín neskôr nájdené na kopci v blízkosti neďalekej vodnej nádrže. Polícia obeť, aj napriek zmrzačeniu, rýchlo identifikovala. Do večera vedeli, že telo patrilo práve nezvestnému Junovi Hasemu.
Rýchle usvedčenie
Ako píše portál Medium, 28. júna 1997 okolo 19. hodiny večer sa polícii podarilo Azumu dolapiť a zatknúť. Vyšetrovatelia dodnes neprezradili, na čom školáka „nachytali“, ale zrejme im pomohli listy, ktoré písal do novín.
Usvedčili ho vďaka výpovedi dievčaťa, ktoré napadol nožom. Pri prehľadávaní jeho izby narazili na denník plný podrobných opisov vrážd. Keď už vedel, že je po všetkom, priznal sa a doviedol políciu na miesto vraždy Juna Haseho.
Vyšetrovateľom prezradil, že svoju obeť vylákal na miesto vzdialené približne pol kilometra od školy – na kopec rozprestierajúci sa pri miestnej vodnej nádrži. Chlapcovi povedal, že na ňom videl obrovskú korytnačku. Keď sa však dvojica vyštverala hore, namiesto toho, aby mu Azuma ukázal nezvyčajne veľkého obojživelníka, začal Juna škrtiť, až kým nebol mŕtvy. Následne telo ukryl.
Na druhý deň sa vrah na miesto činu vrátil. Priniesol si aj s pílu a vrece na odpadky. Svojej obeti odpílil hlavu, uložil ju do vreca a pobral sa s ňou do domu svojho starého otca. Zvyšok tela nechal ležať na kopci.
V dome vypil krv, ktorá počas cesty vytiekla z odrezanej hlavy do vreca. Zatiaľ čo sa s ňou hral, masturboval až do vyvrcholenia. Nakoniec hlavu znetvoril a v noci odniesol pred budovu školy. Hoci ju očistil, policajti na nej našli zvyšky ejakulátu.
Hoci polícia Azumu usvedčila, pre nízky vek nemohol byť odsúdený. Poslali ho preto do polepšovne v Tokiu, kde zostal až do svojich 21. narodenín. Po prepustení v roku 2004 dostal novú identitu, ktorá je však dodnes neznáma. Ako píše Daily Star, predpokladá sa, že Azuma nikdy neopustil Tokio. Podľa informácií portálu má v meste pracovať ako mechanik.
Posledné lastovičky
Ako píše portál Gizmodo, o Azumovi bolo naposledy počuť v roku 2015, keď sa pripomenul svojou autobiografickou knižkou. Portál The Japan Times ju v tom čase opísal ako veľmi kontroverznú. Na jednej strane v nej vrah totiž vyjadril ľútosť nad svojimi činmi, na druhej ich opisoval až priveľmi „šťavnato“ a „detailne“.
Okrem tejto morbídnej autobiografie spustil v minulom roku aj svoj vlastný web, ktorý bol ešte kontroverznejší a morbídnejší. Napríklad v sekcii galéria mohli návštevníci stránok nájsť nahé fotografie vraha s maskou, ale aj kresby mŕtvych slimákov. Na rozdiel od knihy na stránkach chýba akékoľvek ospravedlnenie alebo vyjadrenie ľútosti rodinám obetí.
Portál The Japan Times skonštatoval, že Azuma sa len opäť pokúšal zaujať ľudí. Z morálneho hľadiska neuverejnili adresu webovej stránky. Webstránku sme sa pokúšali nájsť aj my, ale s najväčšou pravdepodobnosťou dnes už táto doména neexistuje.
