Jeden z najbrutálnejších vrahov v dejinách Japonska mal len 14 rokov: masturboval nad odseknutou hlavou svojej obete

Krajinu vychádzajúceho slnka v roku 1997 pobúril ohavný zločin, za ktorý by sa nehanbili ani tí najostrieľanejší scenáristi slasher hororov. Prvý šok Japonci zažili, keď sa pred jednou z tamojších stredných škôl objavila odťatá a zmrzačená hlava 11-ročného mentálne postihnutého chlapca. Horšie na tom však bolo to, že ho zavraždilo iné dieťa. A vyšetrovanie polície ukázalo, že vrážd bolo viac.

Sinichiro Azuma, ktorý v čase vrážd používal prezývku Seito Sakibara, svoje vražedné besnenie rozpútal ako štrnásťročný. Polícia mu klepla po prstoch, až keď zabil svoju poslednú obeť, postihnutého chlapca Juna Haseho.

Na mieste činu mu odpílil hlavu, potom si odpil z jeho krvi a na tom, čo spravil, sa sexuálne uspokojil. Následne z hlavy nožom vydlabal oči a do jazyka obete vyryl odkaz pre policajtov: „Toto je len začiatok hry. Skúste ma zastaviť, ak to dokážete... Hlúpa polícia! Zúfalo chcem vidieť umierať ľudí. Vzrušuje ma vraždiť.“

Napriek tomu, že Azumu obvinili z dvoch vrážd a viacerých napadnutí, dnes je na slobode a prechádza sa po uliciach Japonska s novou identitou. Ak by zverstvá, ktorých sa dopustil, spáchal ako dospelý, pravdepodobne by dostal trest smrti. Keďže však bol v čase vrážd maloletý, súd ho poslal do polepšovne. Z tej o sedem rokov neskôr odkráčal ako mladý a slobodný muž.  

Ešte predtým než sa spoločne bližšie pozrieme na Azumovu motiváciu vraždiť a všetky zverstvá, ktorých sa dopustil, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti články o sériových vrahoch páčia, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.

Odmalička fascinovaný smrťou

Ako píše portál Medium, Shinichiro Azuma sa narodil 7. júla 1982. Podľa jeho blízkych mal už ako dieťa nezvyčajne temné myšlienky. Úplne prvýkrát sa začal zaujímať o smrť v roku 1993, keď zomrela jeho stará mama. 

Azuma sa sám neskôr v policajnej výpovedi priznal, že už ako malý chlapec túžil pochopiť smrť. Aby jej lepšie porozumel, začal pitvať žaby a slimáky. Netrvalo dlho, kým si uvedomil, že zabíjanie má rád. Raz mal dokonca zoradiť niekoľko žabiek do radu a uložiť ich na asfaltku tak, aby ich všetky naraz dokázal prejsť bicyklom. Ako postupne rástol, zabíjanie zvierat a hmyzu mu už nestačilo. Začal byť preto agresívny na svojich rovesníkov.