Tak ako sa export do Ruska zo strany štátov, ktoré uplatňujú voči Moskve sankcie, zastavil, z takzvaných spriatelených, ktoré sankcie neuplatňujú, prudko vzrástol a v niektorých prípadoch zlomil rekord.
Kamióny plné Coca-Coly pravidelne prechádzajú hranice Ruska, turisti sa vracajú zo zahraničných nákupov s taškami plnými najnovších kúskov od značky Zara a ruskí internetoví predajcovia ponúkajú rôzne produkty zahraničných značiek. To ukazuje, že samotné západné firmy síce mohli Rusko v reakcii na vojnu na Ukrajine opustiť, ich tovar však nie.
Rusko sa totiž po uvalení sankcií a problémoch v dodávkach tovarov rozhodlo legalizovať takzvaný paralelný dovoz. Ten umožňuje maloobchodníkom dovážať výrobky zo zahraničia bez povolenia vlastníka ochrannej známky.
Výsledkom je, že napriek odchodu mnohých európskych, severoamerických či japonských firiem z ruského trhu je vplyv tohto kroku na ruských spotrebiteľov minimálny. Dôsledky pociťujú Rusi azda iba v tom, že dodacie lehoty sú dlhšie a niektoré výrobky o niečo drahšie, keďže sa zmenili dodávateľské trasy. Stačí im iba vedieť, kam je potrebné sa obrátiť.
Napríklad firma Inditex, vlastník značky Zara, zatvoril po útoku Ruska na Ukrajinu v krajine 502 svojich obchodov. Ako však ukázal prieskum agentúry Reuters, Rusi o oblečenie tejto značky neprišli. Umožňuje to internetový obchod aj drobní dovozcovia.
Cezhraničné toky sú legálne a Moskva sa takémuto dovozu nebráni, je jedno, odkiaľ tovar prichádza. Pokračujúca dostupnosť tovarov západných firiem tak signalizuje, že pre tieto spoločnosti je náročné ukontrolovať dodávateľské reťazce po tom, ako firmy opustili ruský trh.
Ako napríklad pre Reuters povedala Ruska Albina, v lete minulého roka zobrala veľký kufor, odišla do Minska a do 24 hodín sa vrátila s oblečením značiek Zara, Bershka a Massimo Dutti v hodnote približne 33 000 rubľov, v prepočte 418,16 eura pre seba aj priateľov. Na rozdiel od väčšiny západných značiek, ktoré po opustení Ruska urobili rovnaký krok aj v prípade Bieloruska, Inditex na bieloruskom trhu zostal.
Tovar do svojej materskej krajiny predávajú aj Rusky, ktoré sa presťahovali do európskych štátov, Turecka či do Spojených arabských emirátov, a to prostredníctvom Instagramu alebo Telegramu. „Pridajú si k tomu 15 až 30 % a tovar dodajú do Ruska,“ uviedla Albina.
Ruským zákazníkom hrali v minulom roku do kariet aj silný rubeľ a slabá turecká líra. To bolo čiastočne dôvodom pre až sedemnásobné zvýšenie dodávok z Turecka do Ruska prostredníctvom spoločnosti CDEK Forward. Ako povedala jej marketingová riaditeľka Dinara Ismailovová, hneď po tom, ako západné značky oznámili svoj odchod z Ruska, niektorí Rusi začali panikáriť a počet objednávok aj ich objem prudko vzrástli.
Umožnenie paralelného dovozu výrazne zvýšilo aj dodávky známej značky nápojov Coca-Cola, napriek tomu, že samotná americká firma ich výrobu a predaj v Rusku minulý rok zastavila. Podľa etikiet na fľaškách a plechovkách boli privezené z Európy, Kazachstanu, Uzbekistanu alebo z Číny. V súvislosti s tým si Rusi museli zvyknúť na rôzne ceny. Napríklad v moskovskom supermarkete sa Coca-Cola predávala za rôzne ceny podľa toho, či bol výrobok dovezený z Dánska, Británie či z Poľska.
Paralelný dovoz zároveň znamená, že Rusi by mali mať tovary zabezpečené aj v ďalšom období. „Mechanizmus paralelného dovozu sa konsolidoval a rozšíril, čo znamená, že mnohé tovary sú dostupné a budú aj v budúcnosti,“ povedal Ram Ben Tzion, šéf digitálnej platformy Publican, pričom poukázal na rady kamiónov čakajúcich na hraniciach a nové právnické osoby, ktorých počet v susedných štátoch rastie.
„Coca-Cola určite zaregistruje ‚prudký rast dopytu‘ z krajín susediacich s Ruskom, odkiaľ prichádza najviac paralelného dovozu,“ povedal Ben Tzion. Ako však dodal, nie je v záujme americkej firmy či iných, aby sa proti tomu postavili.
Tak ako sa export do Ruska zo strany štátov, ktoré uplatňujú voči Moskve sankcie, prakticky zastavil, z takzvaných spriatelených, ktoré sankcie neuplatňujú, prudko vzrástol a v niektorých prípadoch zlomil rekord. To sa týka napríklad Číny, s ktorou Rusko dosiahlo vlani rekordnú hodnotu obchodu 174,39 miliardy eur. Turecký export do Ruska vzrástol o takmer 62 % na 9,34 miliardy USD a export z Kazachstanu o vyše 25 % na 8,78 miliardy USD.
