Lifestylový obsah, ktorý inšpiruje, vzdeláva aj zabáva, nájdeš na webe Refresher.
Články o móde, hudbe, športe či iných zaujímavostiach nájdeš na webe Refresher. Čítaj rozhovory so zaujímavými osobnosťami, otestuj sa v kvízoch, načerpaj inšpiráciu, čo pozerať, počúvať alebo aké trendy práve letia. Sleduj lifestylový obsah na webe Refresher.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na www.refresher.sk
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
Ivan Koribanič
24. februára 2023, 16:30
Čas čítania 7:18

Zajatí vagnerovci na drogách a detský kútik uprostred pekla (Reportáž z ukrajinského frontu)

Kategória:
Zahraničie
Uložiť Uložené
Zajatí vagnerovci na drogách a detský kútik uprostred pekla (Reportáž z ukrajinského frontu)
Zdroj: REFRESHER/Ivan Koribanič

Počas takmer dvoch týždňov v Bachmute som po bombardovaní utrpel opuch mozgu, zažil prestrelku vo vedľajšej ulici, porozprával sa o ruských zajatcoch na drogách a rozdal humanitárnu pomoc vojakom, hasičom a civilistom.

Už-už sa zdá, že dorazím k humanitárnemu bodu v Bachmute, v ktorom som bol aj naposledy. Mám plne naloženú dodávku. Rútim sa stovkou po ceste, ktorú dobre poznám. Za mnou uháňajú aj tri ukrajinské obrnené transportéry naložené zbraňami a vojakmi, ktorí idú do boja.

Vtom zastavujem v strede križovatky. Cesta predo mnou je úplne rozbitá od výbuchov, neexistuje šanca, aby som tadiaľ prešiel ďalej. Pozerám vľavo, približne 300 metrov odo mňa sú už Rusi. Od mojej poslednej návštevy mesta sa im podarilo takto postúpiť. 

Srdce mi bije ako o život, pretože viem, že oni vidia mňa a ja vidím ich. Je iba otázkou sekúnd, kým sem niečo priletí. A nielen to. Práve som zastavil aj tri ukrajinské autá. Chcem dať spiatočku a vycúvať, ale nemám kam. Totálna bezmocnosť, nadávam si do idiotov. Vtom ma tri za mnou stojace autá obiehajú sprava, rovno cez kráter. V sekunde cúvam za budovu, ktorá ma aspoň ako tak kryje z východnej (ruskej) časti. Čo najrýchlejšie sa presúvam pod neďaleký železničný podjazd, zastavujem v ňom a čakám. Dopady som napočítal tri, to je znamenie na okamžitý odchod do bezpečia.

29. apríla 2023, 16:30 Čas čítania 5:48 Rus Dmitrij bojuje za Ukrajinu: Vagnerovci mali ukrajinské uniformy aj nášivky. Bol to chaos, nevedeli sme, proti komu bojovať Rus Dmitrij bojuje za Ukrajinu: Vagnerovci mali ukrajinské uniformy aj nášivky. Bol to chaos, nevedeli sme, proti komu bojovať

Ukrajinu navštevujem od začiatku vojny. Pravidelne ti z nej prinášam rozmanité reportáže z frontových línií. Ak sa ti podobná tvorba páči a chceš podporiť kvalitný obsah, pridaj sa do klubu REFRESHER+. Získaš neobmedzený prístup k prémiovým článkom a užívať si budeš môcť aj rôzne benefity, ktoré so sebou toto členstvo prináša.

Bachmut sa stal po tom, ako Rusi dobyli mesto Soledar na severnej strane, terčom útokov z troch strán. Rusom ide dodnes o jediné – obkľúčiť mesto a týmto spôsobom ho získať. Od mojej poslednej návštevy mesta z konca januára sa toho veľa zmenilo. Pád viacerých symbolicky dôležitých bášt ako Krasna Hora, Blahodatne, Opytne či Avdijivka, teda okolitých častí Bachmutu, zapríčinil, že Bachmut je dnes obkľúčený z troch strán. Mesto je aj napriek tomu stále dostupné po jedinej ceste – cez dedinu Časiv Jar. Tá je od ruských pozícií vzdialená približne tri a pol kilometra. To v praxi znamená, že cesta je na dostrel takmer čohokoľvek okrem ručných zbraní.

Situácia v okolí mesta Bachmut, ktorý je obkľúčený z juhu, zo severu a z východu. Výrazne červená farba značí čisto ruské pozície, svetločervená zasa miesta, o ktoré zvádzajú Rusi a Ukrajinci boje.
Situácia v okolí mesta Bachmut, ktorý je obkľúčený z juhu, zo severu a z východu. Výrazne červená farba značí čisto ruské pozície, svetločervená zasa miesta, o ktoré zvádzajú Rusi a Ukrajinci boje. Zdroj: Deepstate.com

Keďže sa situácia zmenila a chcem robiť čo najistejšie kroky, s rozviedkou z Bachmutu sme sa dohodli, že sa stretneme pred Bachmutom, aby ma zaviedli k nim do mesta. 

Humanitárna pomoc pre rozviedku v Bachmute.
Humanitárna pomoc pre rozviedku v Bachmute. Zdroj: REFRESHER/Ivan Koribanič


Chlapom vybaľujem humanitárnu pomoc. Dávame sa do reči, vysvetľujú mi, ako sa pohol front a aké sú plány. „Humanitárny bod pri Bachmutke (rieka) ešte funguje? Mám pre nich humanitárku, no neviem sa s nikým spojiť,“ pýtam sa rozviedky. „Funguje, ale už veľmi obmedzene. Rusi ho sústavne ostreľujú, no ľudia tam aj tak chodia. Hlavne starí, pre nich je totiž fyzicky náročné zastaviť sa po humanitárku na západnom okraji mesta a potom sa so všetkým vrátiť za rieku,“ vysvetľuje mi vojak s tým, že samotný bod už od humanitárnych organizácií nie je nijako zásobovaný. Moja cesta tam sa však pre kráter v ceste končí rýchlejšie, ako sa začala. Som síce sklamaný, že sa mi to nepodarilo doručiť, no na druhej strane som vďačný, že vlastne žijem.

Detský kútik v pekle

Od vojakov dostávam tip na iný humanitárny bod v Bachmute. Je v časti, ktorá je menej ostreľovaná ako ostatné. Tam ma už čaká hlavná koordinátorka Svitlana. S chlapmi, ktorí pracujú na humanitárnom bode, vykladám dodávku, prerozdeľujem, čo je pre nich a čo pre vojakov. Svitlane na konci dávam do rúk baterky na svietenie. O tie je najväčšia núdza. Humanitárny bod poskytuje civilistom možnosť vyprať si oblečenie, osprchovať sa teplou vodou alebo sa dokonca aj ostrihať. Na vyššom poschodí majú k dispozícii teplé jedlo, čaj, lieky či pripojenie na internet.

Zľava pracovník na humanitárnom bode Roma a hlavná koordinátorka Svitlana po tom, ako som im odovzdal humanitárnu pomoc.
Zľava pracovník na humanitárnom bode Roma a hlavná koordinátorka Svitlana po tom, ako som im odovzdal humanitárnu pomoc. Zdroj: REFRESHER/Ivan Koribanič


Vzadu vidím aj detský kútik, ktorý je ohraničený ako boxerský ring. Je v ňom približne osem detí. Dvaja nepočujúci chlapci sa na hernej konzole hrajú akúsi strieľačku. Zvyšné deti sa aj napriek väčším vekovým rozdielom spolu hrajú s hračkami. Medzi nimi je aj malý chlapec. Dlhší čas na seba pozeráme, až mu nakoniec podávam ruku na zoznámenie. Chlapec sa volá Vova a má päť rokov. V ruke stíska autíčko. Nie je však hanblivý, hneď sa dávame do reči. Začína on. „S rodičmi som býval za Bachmutkou, tam, kde sú už teraz Rusi. Ale museli sme utiecť, pretože na náš dom spadol granát,“ vraví mi Vova.

Malý Vova.
Malý Vova. Zdroj: REFRESHER/Ivan Koribanič

Popritom pokladá autíčko na zem a ukazuje mi, ako ten granát vybuchol. Neviem, čo mu na to povedať, zamýšľam sa, čo som v piatich rokoch robil ja. Vova teraz býva s rodičmi v pivnici, no počas dňa ho dávajú do detského kútika.

12. apríla 2023, 15:30 Čas čítania 0:23 Kradnú Ukrajinci robotu Slovákom? Dáta ukázali, ako to je Kradnú Ukrajinci robotu Slovákom? Dáta ukázali, ako to je

„Poď sa s nami hrať,“ vraví Vova a jeho dve kamarátky – 8-ročná Kristína a 13-ročná Irina. Je už veľa hodín, preto im sľubujem, že sa zastavím zajtra.

Keď smrť spája

Je už tma, prichádzam pred blokpost neďaleko Bachmutu. Vidím však iba chaos, vojak, ktorý by mal kontrolovať prejazd, tam nie je. Čakám. Po chvíli ku mne beží muž z vojenskej polície. Baterkou si svieti na ruky. Má ich celé od krvi. „Choď, prosím ťa, pomaly, stala sa tu nehoda,“ vraví mi. Beriem do ruky ifak (vojenská lekárnička) a vystupujem. „Viem nejak pomôcť?“ pýtam sa ho. Vtom pred sebou vidím úplne zdemolované auto prevrátené na strechu, okolo ktorého tečú litre krvi. Na mieste je už aj sanitka, ktorá nakladá vojakov. „Šofér sa na mieste zabil a ďalší traja už nikdy nebudú chodiť,“ vraví mi muž z vojenskej polície. Zhodujeme sa, že tu už viac nepomôžeme, a rozchádzame sa.

Blokpost pred Bachmutom.
Blokpost pred Bachmutom. Zdroj: REFRESHER/Ivan Koribanič


Neskôr v tú noc prichádzam späť na rovnaký blokpost. Chcem tam odparkovať a prespať do rána. Pred sebou mám Bachmut. Nad ním lietajú ruské stíhačky a vrtuľníky, z môjho okolia tým smerom odlietajú grady či HIMARS-y. Vtom mi v úplnej tme ktosi klope na okno. „To si ty, čo si chcel pomôcť pri tej autonehode, však?“ pýta sa ma rovnaký muž z vojenskej polície. Predstavuje sa mi ako Jura. „Áno, to som ja,“ odpovedám. Jurimu sa spoza chrbta vynorí ďalší chlap z vojenskej polície – Dima. Volajú ma k sebe do bunkra na kávu a prespanie. Obom dávam do rúk spacáky, ponožky a baterky, sú veľmi vďační. „Nás síce vojaci nemajú radi, ono je to taká nevďačná robota. Nebyť nás, na fronte by to z ukrajinskej strany vyzeralo podobne ako u Rusov. Vojaci by pili a možno aj drogovali. Naši vojaci majú síce veľmi dobrú disciplínu, ale vždy sa nájdu takí, ktorí to porušujú,“ vraví Jura.

28. februára 2023, 11:00 Čas čítania 2:49 Vojak točí bojové misie na Ukrajine z pohľadu prvej osoby. Videá realisticky ukazujú smrť aj utrpenie, ktoré prináša vojna Vojak točí bojové misie na Ukrajine z pohľadu prvej osoby. Videá realisticky ukazujú smrť aj utrpenie, ktoré prináša vojna

Jurimu tak trochu oponujem. „Zvykne sa hovoriť, že ruskí vojaci fungujú na drogách. Ale odkiaľ to vieš?“ pýtam sa ho. „Veľmi často prichádzam do kontaktu so zajatými ruskými vojakmi. V poslednom čase to sú prevažne vagnerovci. A drvivá väčšina z nich je úplne mimo, spĺňajú všetky príznaky človeka na drogách. Ale minule sme mali jedného Rusa, inžiniera. Ten bol inteligentný, plne pri zmysloch. Na vojenskej mape nám hneď ukázal všetky potrebné ruské pozície, artilériu a ich plány,“ konštatuje.

Hotelová vs. nemocničná izba

Ráno mi napadlo vziať si v hoteli v Družkivke na jednu noc izbu, po týždni si chcem konečne dopriať sprchu a aspoň v rukách preprať veci. Ruksak zhadzujem v izbe a smerujem do Bachmutu za malým Vovom. Mám však zvláštny pocit. Celú cestu som si akoby vyčítal, že izbu som si mal vziať až večer, keď sa vrátim. „Veď možno tu ani neprespím,“ vravím si. Keby som len vedel, akú pravdu som mal. Na humanitárnom bode bolo po mojom príchode všetko zle. Vova ochorel a zostal s rodičmi v pivnici, Kristína bola akurát na odchode, ľudia navôkol mi pripadali nervózni.

Ivan Koribanič, Ukrajina, Bachmut
Zdroj: REFRESHER/Ivan Koribanič

Tesne predtým, ako mal humanitárny bod zatvárať, nás Rusi začali bombardovať. Prečítať si o tom môžeš v tejto reportáži. S opuchom mozgu som skončil v nemocnici. 

Hasiči na drevených autách s túžbou pomáhať

Situácia v Bachmute začala byť medzitým kritická. Rusi dosiahli z juhu hlavnú cestu okolo Ivanivského, zadarilo sa im aj zo severu. Odchádzam z nemocnice, hoci bolesti stále pretrvávajú, a smerujem k hasičskej stanici v Kosťantynivke. K hasičom za ich prácu vzhliadam s obrovskou úctou. V aute mám ešte trochu vecí na rozdávanie. Rozhodol som sa to spojiť a navštíviť ich.

24. februára 2023, 10:00 Čas čítania 2:39 Ako som šiel do Michaloviec a skončil v Donbase. Doma mi hovoria, že mŕtvoly, čo na vlastné oči vidím, sú herci (Komentár) Ako som šiel do Michaloviec a skončil v Donbase. Doma mi hovoria, že mŕtvoly, čo na vlastné oči vidím, sú herci (Komentár)

Najmladší spomedzi všetkých je, paradoxne, 26-ročný veliteľ Timur. Chlapi ma bez problémov berú k sebe do kuchynky. Množstvo z nich žije celý život v Kosťantynivke a z mesta odišli iba málokedy. Celé hodiny mi rozprávajú o bohatej histórii Donbasu, o priemysle. 

„A čo ty? Porozprávaj nám niečo o západnej Ukrajine a o Európe. Je to naozaj pravda, že vaši dedkovia a babky jazdia s karavanmi po svete? A čo si si myslel, keď si prvýkrát šiel k nám na Donbas? Aké si mal očakávania? A koľko stojí v Európe auto?“ Cítil som sa ako na prednáške v škole s tým rozdielom, že ja som prednášajúci. Je to však veľmi príjemné stretnutie.

Hasiči z Kosťantynivky.
Hasiči z Kosťantynivky. Zdroj: REFRESHER/Ivan Koribanič

Chlapi mi ukazujú stanicu. V ich výbave nechýba nepriestrelná vesta či prilba. Chýbajú im však turnikety na zastavenie masívneho krvácania. Veliteľovi preto dávam aspoň jeden, ktorý mám nazvyš. Hasiči v prifrontových líniách chodia takmer pravidelne na výjazdy pod paľbou. Otvárajú mi dvere od hasičských áut z roku 1965. Tie vydávajú zvláštny zvuk. „Prečo?“ pýtam sa ich. Všetci sa smejú, jeden z nich mi ukazuje, že dvere sú drevené.

Je lepšie zomrieť alebo sa nechať zajať?

Šoférovať dvetisíc kilometrov ešte nemôžem, preto premýšľam, kde prečkám ďalšie dni. Smerujem k rozviedke, keďže sa mi ozvali, že môžem chvíľu prečkať u nich. Asi je to dobrou atmosférou, no u nich dlhodobo necítim žiadne nebezpečenstvo ani obavy o auto. Na televízii sledujeme drony. Jeden z nich zameral Rusa vo východnej obytnej časti Bachmutu, ktorý zablúdil. Chodí od jedného domu k druhému. Z kuchyne sa šíri vôňa večere.

Sledovanie dronov a príprava večere u rozviedky v Bachmute.
Sledovanie dronov a príprava večere u rozviedky v Bachmute. Zdroj: REFRESHER/Ivan Koribanič

Vtom sa o ulicu vedľa začne masívne strieľať. Približne 30 metrov vzdialená prestrelka neutícha, trvá už päť minút. Rozviedka si oblieka vesty, pripravuje samopaly. Po mojej otázke, čo sa deje, zostalo ticho. Došlo mi, že sa pýtam zbytočne, pretože je úplne jasné, o čo ide.

24. februára 2023, 7:45 Čas čítania 2:51 Ruská vojna na Ukrajine trvá už rok. „Je to možno poslednýkrát, čo ma vidíte živého,“ povedal Zelenskyj v deň jej začiatku Ruská vojna na Ukrajine trvá už rok. „Je to možno poslednýkrát, čo ma vidíte živého,“ povedal Zelenskyj v deň jej začiatku

Skupine ruských vojakov sa podarilo prekĺznuť cez front a dostať sa do časti Bachmutu, ktorá je pod ukrajinskou kontrolou. Sedím, je mi jasné, že sadnúť do auta, ktoré je ešte bližšie k streľbe, by bola samovražda. Napodiv nepanikárim, premýšľam však, či je lepšie skončiť s guľkou v hlave alebo s páskou na očiach kdesi v Donecku. Po desiatich minútach sa streľba skončila. Hoci to prvotne môže zvádzať na radosť, človek vlastne nevie, či streľba utíchla v dôsledku smrti Rusov alebo Ukrajincov. Tentoraz sa Ukrajincom podarilo Rusov zneškodniť.

Krátko nato sa vonku zotmelo, zvažujem, či zostať alebo odísť. Je mi jasné, že ak sa Rusom podarilo cez front prekĺznuť za bieleho dňa, v noci to budú mať ešte o poznanie jednoduchšie. „Sám vidíš, že je to tu teraz veľmi nebezpečné. Ty by si bol pre nich dobrým kúskom do zajatia,“ vraví mi jeden z vojakov. Vyprevádzajú ma k autu. Zatvárajú bránu. Už som tu iba ja a čoraz intenzívnejší pocit, že možno aj Rusi. S kvapkou potu na čele napokon opúšťam nočný Bachmut.

Počas svojich ciest na Ukrajinu sa snažím v prvom rade pomáhať formou humanitárnej pomoci ako civilistom, tak aj vojakom. Pri tejto príležitosti vznikol aj môj transparentný účet, ktorého výťažok je určený práve na tieto účely. Prispieť môžete na tento účet: SK7309000000005197914991. Transparentný účet si môžete pozrieť tu.
Domov
Zdieľať
Diskusia