„Z 500-člennej brigády prežije mesiac v Bachmute iba 80 vojakov,“ vraví mi vojak Oleksij popri tom, ako sedíme v bachmutskom bunkri. Svetlo je veľmi slabé, priestory sa miestami otriasajú v základoch. Neďaleko nás strieľa ukrajinská artiléria.

Pre mnohých vojakov prichádzajúcich k nám do kuchynky to však nič neznamená. Je totiž sedem ráno a oni len pred chvíľou vstali. Ja si pomaly sŕkam zo silného „turka“ v sklenenom pohári.

Naberám odvahu. V hlave sa samého seba pýtam, či mám pokračovať v tejto téme, či to vôbec chcem a potrebujem vedieť. Situáciu aspoň na chvíľu odľahčuje malé šteniatko sučky, ktoré prišlo do kuchyne. S Oleksijom ju hladkáme, usmievame sa na seba. 

„Treba veriť, že sa všetko skončí dobre,“ konštatujem, aby reč nestála. „To hej, našťastie nie všetko sa končí smrťou. Za minulý mesiac sme v Bachmute mali 14-tisíc zranených vojakov,“ dopĺňa Oleksij.

Na Rusa môžeš naraziť kdekoľvek

Pohyb v Bachmute je nebezpečný. Podľa vojakov existujú nepísané časy, keď je pohyb po meste „iba“ nebezpečný a keď je veľmi nebezpečný. To platí pre časť mesta na ľavej strane rieky Bachmutka. Na pravej prebiehajú najťažšie boje. Vzdialenosť ruských vojsk od rieky možno rátať v stovkách metrov.

Čítaj tiež

Vojak točí bojové misie na Ukrajine z pohľadu prvej osoby. Videá realisticky ukazujú smrť aj utrpenie, ktoré prináša vojnaVojak točí bojové misie na Ukrajine z pohľadu prvej osoby. Videá realisticky ukazujú smrť aj utrpenie, ktoré prináša vojna

„Tam už môžeš na Rusa naraziť kdekoľvek. Ich pozície sa neustále menia, hocikto ťa tam môže zastreliť. Aj Ukrajinec, pre podozrenie. Naposledy sa nám stalo, že sme prišli na pozície. Neskôr sme zistili, že doslova na druhej strane steny boli ruskí vojaci,“ vraví Oleksij. Tým ma varuje, aby som prechod rieky dôsledne zvážil s tým, že ak sa rozhodnem ísť na druhý breh, tak skoro ráno, pretože pontóny sú počas dňa silne ostreľované.