Na Slovensku varia na plynových spotrebičoch vyše dve tretiny domácností. Patríme k rekordérom EÚ.
Na Slovensku varia na plynových sporákoch vyše dve tretiny domácností. V Európe, v ktorej má doma rúru asi 144 miliónov ľudí, nám dokonca v tomto ohľade patrí za Talianskom tesné druhé miesto. S týmto v našich končinách tradičným spôsobom prípravy pokrmov sa však čoraz hlasnejšie začínajú spájať vážnejšie zdravotné varovania.
„Znečistený vzduch nedýchame len vonku, ale aj vnútri. Neuvedomujeme si to, ale sami k tomu prispievame nielen spaľovaním pevných palív, nadužívaním áut, prevoniavaním syntetickými arómami, ale aj práve používaním plynových varičov,“ hodnotí pediatrička Tatiana Speváková.
Používanie plynu v domácnostiach podľa nej z dlhodobého hľadiska klesá, no dodáva, že „niektoré mamičky stále tvrdia, že jedlo zo sporáka chutí lepšie, pričom si neuvedomujú, že pri spaľovaní plynu vznikajú škodlivé splodiny“.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že varenie na plyne citeľne zvyšuje počet detských astmatikov a u dospelých zhoršuje symptómy, ako aj celkovú funkčnosť pľúc.
Austrálska organizácia na boj s astmou dokonca tvrdí, že sporáky majú porovnateľný vplyv na vznik detskej astmy ako pasívne fajčenie.
Dlhodobo vysoká úroveň znečistenia zložkami uvoľňovanými počas varenia vedie ku chronickým aj akútnym respiračným ochoreniam a v extrémnych prípadoch aj k mozgovým mŕtviciam, srdcovým chorobám a rakovine pľúc. Na často netušené nebezpečenstvo v znepokojujúcej štúdii upozorňuje Európska aliancia verejného zdravia (EPHA) spolu s neziskovkou CLASP.
Hlavným vinníkom je oxid dusičnatý
Varenie na plyne uvoľňuje zvýšené množstvá pre ľudí neškodného oxidu uhličitého (CO2), ale aj nebezpečnejšieho oxidu uhoľnatého (CO), jemných a ultrajemných častíc a dokonca aj silného skleníkového plynu metánu (CH4).
Najnebezpečnejšou zložkou pre ľudský organizmus je však oxid dusičnatý (NO2). Priemerná európska domácnosť variaca na plyne pravidelne prekračuje jeho dennú bezpečnú hodnotu pre interiér 25 μg/m3 NO2.
Pri varení na plyne spojenom s nedostatočným vetraním prekračuje jeho koncentrácia v domácnosti nezriedka aj úroveň európskych limitov pre vonkajšie ovzdušie na úrovni 200 μg/m3.
Zvýšené hodnoty NO2 v uzavretých priestoroch prispievajú podľa WHO k respiračným ťažkostiam, bronchokonstrikcii, zvýšenej bronchiálnej reaktivite, zápalu dýchacích ciest a zníženiu imunitnej obrany vedúcej k zvýšenej náchylnosti na infekcie dýchacích ciest.
Najohrozenejšou skupinou sú deti
Najšokujúcejšie tvrdenie štúdie EPHA sa týka vzniku astmy u detí. Používanie plynového sporáka vraj v Európskej únii ročne vedie až k 12 % z celkového počtu nových prípadov. Varenie na sporáku tak môže za rok v Únii „vytvoriť“ až 770 000 nových astmatikov. Podľa výskumu trpia desiatky tisíc európskych detí aj častým kašľom, dýchacími ťažkosťami, znížením funkcie pľúc či pískaním pri dýchaní.
Podľa pediatričky Tatiany Spevákovej na Slovensku momentálne priamu súvislosť medzi vznikom astmy a varením na plyne systematicky neevidujeme. „Nárast počtu astmatikov nemôžeme určite dávať do súvislosti výhradne s varením na zemnom plyne. Škodíme aj inými spôsobmi. Počas zimných mesiacov je situácia zlá aj v exteriéri, keďže kúrime pevnými palivami. Inou témou sú aj splodiny z výfukových plynov áut a šokujúce používanie karcinogénnych syntetických aróm.“
Pediatrička si všíma, že množstvo detí čoraz častejšie kašle. „Rodičia často nechápu, prečo ich deti kašlú, ak nie sú choré. Celé dni však dýchajú špinavý vzduch doma aj vonku, a tak potrebujú vyčistiť dýchacie cesty. Nemôžu nekašľať,“ konštatuje pediatrička.
Spoločenské náklady
Varenie na sporákoch má podľa Greenpeace za následok okrem zvýšených nákladov na zdravotnú starostlivosť aj ušlý zisk zo zníženej produktivity a navyšovanie počtu rokov strávených v zhoršenom zdraví. Celkovú výšku spoločenských nákladov varenia na plyne odhaduje v Európskej únii na 3,5 miliardy eur.
Zásadným problémom varenia na plyne je aj už spomínaný únik skleníkového plynu metánu, ktorý zahrieva zemskú atmosféru až 80-krát silnejšie ako oxid uhličitý. Do ovzdušia sa nedostáva len počas varenia, ale aj vtedy, keď sú plynové spotrebiče vypnuté. K úniku pravdepodobne dochádza z dôvodu nedokonale tesniacich varných panelov.
Koordinátorka energetickej a klimatickej kampane Greenpeace Slovensko Barbara Bagiová tvrdí, že varenie na plyne celkovo prispieva k zhoršovaniu klimatickej krízy. „Slovenská vláda musí zaviesť kroky, ktoré znížia našu závislosť od plynu a odstránia negatívne zdravotné dôsledky pre tých najmenších a najzraniteľnejších z nás,“ tvrdí.
Čo robiť, keď máme sporák, a prečo nie je digestor ako digestor?
Rizikám spojeným s varením na plyne sa dá elegantne vyhnúť prechodom na elektrický sporák. Čistejšie elektrické alternatívy sú dnes dostupné za podobnú cenu ako plynový sporák. Kompromisným riešením je častejšie používanie doplnkových zásuvných spotrebičov ako varné kanvice, fritézy alebo indukčné varné dosky.
Okrem toho máme poruke aj celkom jednoduché a bezplatné riešenie: pri varení aj tesne po ňom dôkladne vetrať.
Digestory dnes v Európe používame len pri zhruba tretine varení a väčšina z nich funguje len na princípe recirkulácie, čo znamená, že neodsávajú vzduch do vonkajšieho prostredia.
Skladnejšie a lacnejšie digestory s mechanickým ventilátorom pri správnej údržbe eliminujú zápach a uhlíkovým filtrom zachytávajú aj výpary. Ak v nich však nečistíme alebo pravidelne nevymieňame tukový filter, na oxid dusičitý budú prikrátke. Jeho pravidelná výmena dokáže v domácnosti znížiť koncentráciu NO2 až o 67 %.
Omnoho efektívnejšie sú odsávače pár s vývodom do exteriéru. Aj pri nich platí, že najvyššiu účinnosť ochrany predovšetkým pred jemnými časticami dosiahneme, ak ich necháme zapnuté nielen počas celého varenia, ale aj asi 10 minút po ňom.
Čiastočne pomôže aj používanie zadných horákov, ktoré sú najbližšie k odsávaču pár, a určite neuškodí ani inštalácia detektoru oxidu uhoľnatého v kuchyni a spálni.
Zmiznú plynové sporáky najskôr v USA?
Na koniec plynových sporákov v Európskej únii to zatiaľ nevyzerá. Ani na úrovni členských štátov zatiaľ neexistujú žiadne politiky, ktoré by zohľadňovali zdravotné a environmentálne riziko varenia na plyne.
K systémovým riešeniam by mohla patriť legislatívna úprava limitov znečisťujúcich látok a dôslednejšie informovanie o rizikách.
„Plynové varné spotrebiče by mali mať rovnaké varovné štítky, aké sú na balíčkoch cigariet. Je povinnosťou predstaviteľov EÚ, aby sa týmito zdravotnými rizikami zaoberali,“ myslí si riaditeľka CLASP Christine Eganová. Predstavuje si hodnotenie od A po G na štýl energetických štítkov elektrospotrebičov.
Za Atlantikom sa zatiaľ environmentálnymi a zdravotnými dosahmi plynových sporákov zaoberá americká komisia pre bezpečnosť spotrebiteľských produktov. Jej riaditeľ Richard Trumka jr. tvrdí, že zvažujú obmedzenie výroby, dovozu alebo zavedenia emisných noriem na plynové sporáky.
Do boja so sporákmi vykročili ako prví demokratickí senátori. Kalifornské Berkeley v roku 2019 ako vôbec prvé mesto na svete zakázalo inštaláciu plynových prípojok v nových budovách. Odvtedy jeho príklad nasledovali desiatky miest vrátane New Yorku.
Gizmodo si všíma, že boj obhajcov status quo a ich kritikov naberá na obrátkach. Plynárenskí lobisti dokonca platia instagramových infulencerov za obsah vychvaľujúci varenie na plyne. „Existuje mylná predstava, že ak chcete uvariť kvalitné jedlo, musíte na to použiť plyn. Je to však len starostlivo udržiavaný mýtus,“ hodnotí Richard Trumka jr.
