S Martinom Poliačikom sme sa rozprávali o súčasnom stave slovenskej politiky, spoločnosti, ale aj jeho novej práci v kyjevskej pobočke Globsecu.
Martin Poliačik je bývalý poslanec, ktorý si v slovenskom parlamente „odkrútil“ 10 rokov, aby, ako sám hovorí, mohol tieto skúsenosti zužitkovať inde. V súčasnosti pracuje v mimovládnej organizácii Globsec, ktorá len nedávno otvorila svoju pobočku v Kyjeve. S Martinom Poliačikom sme sa porozprávali nielen o jeho súčasnej práci, ale aj o politicko-spoločenskom stave Slovenska.
Ako by ste opísali pre človeka, ktorý sa v tom neorientuje, svoju úlohu v Globsecu?
Globsec v posledných rokoch veľmi narástol. Momentálne je okrem novozaloženej pobočky v Kyjeve otvorená aj pobočka v USA, v Bruseli a máme aktivity aj vo Viedni a Varšave. Už to nie je čisto bratislavská centrála.
Čo sa týka Ukrajiny, Globsec bol prvou organizáciou, ktorá na Ukrajine otvorila od 24. februára pobočku. Mojou prácou bude niekoľko vecí. Tou prvou je vytváranie zmysluplných prepojení medzi ľuďmi z politiky, zo súkromného sektora a z mimovládnych organizácií v rámci sveta s Ukrajinou. Ďalšou náplňou našej práce je hľadanie bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktoré by jej svet mal po vojne poskytnúť. Pre mnohých ľudí je odpoveďou na záruku bezpečnosti členstvo v NATO, no bavíme sa o medziobdobí od skončenia vojny do pričlenenia k Severoatlantickej aliancii.
V neposlednom rade našou úlohou je aj hľadanie podpory na vytvorenie špeciálneho tribunálu na súdenie vojnových zločinov Ruskej federácie, ako je napríklad genocída, ku ktorej smeruje množstvo indícií.
Nedávno ste sa stretli s premiérom Eduardom Hegerom a riešili ste, ako môže Globsec pomôcť nájsť uplatnenie pre slovenské firmy pri obnove vojnou zničenej krajiny. Čo si pod tým máme predstaviť?
Na Slovensku na úrade vlády pracuje skupina, ktorá dáva dokopy zoznam slovenských firiem, ktoré majú záujem a možnosti podieľať sa na obnove Ukrajiny. Našou prácou v Globsecu by mohlo byť nachádzať uplatnenie pre tieto firmy. Máme dobré kontakty napríklad v kancelárii podpredsedníčky vlády pre európsku integráciu, veľmi radi tu slovenskej reprezentácii pomôžeme.
Majú o to slovenské firmy záujem?
Majú. A nielen na Slovensku. O budúcnosť Ukrajiny je vysoký záujem v mnohých krajinách. Problémom je, že veľa ľudí nevie čítať ukrajinskú realitu. A práve tam by sme chceli pomáhať. Ja nechcem, aby sme zostali v takom tom „avatar efekte“, že my všetko vieme a ideme vám pomôcť. Nie. Aj keď som učil deti, vždy som vychádzal z toho, čo potrebujú ony, a nie čo ja si predstavujem, že je pre ne najlepšie.
Vo voľbách v roku 2020 chýbalo koalícii PS-Spolu za ktorú ste kandidovali, len pár hlasov, aby ste sa dostali do parlamentu. Vtedy ste vraveli, že vyvodzujete osobnú zodpovednosť a končíte ako podpredseda. Chystáte sa pri najbližších voľbách kandidovať za PS?
Ak otázka znie, či sa chystám, tak nie. Momentálne všetky moje činnosti sú dostatočne vyčerpávajúce. Aj firmy, ktoré máme s manželkou, či moja pozícia v novej kyjevskej pobočke v Globsecu mi zrejme zaberú dostatok času a energie.
Vylučujete teda angažovanie sa v politike?
Nevylučujem. Aj mimovládne organizácie typu Globsec sú súčasťou širšieho chápania politiky. Pod politikou rozumieme nachádzanie verejného záujmu a zlepšovanie sveta, poprípade typ práce s ľuďmi, ktorí držia moc. Ja som politiku nevylúčil zo svojho života, len sa jej venujem iným spôsobom ako doteraz.
Zároveň ste spoluzakladateľom strany SaS. Ako hodnotíte jej pôsobenie dnes a čo hovoríte na konflikty Richarda Sulíka a Igora Matoviča?
Ja som neskôr spoluzakladal aj Progresívne Slovensko. Dôvod, prečo som z SaS odišiel, a dôvod, prečo som vynaložil energiu, aby tu existovala iná alternatíva, za ktorú Progresívne Slovensko považujem, je to, že si neviem predstaviť mať za premiéra Sulíka či Matoviča.
Pre mňa bola neprijateľná myšlienka, že by ním bol Sulík. Pri Matovičovi som si to nedokázal ani len predstaviť. Práve to, akým spôsobom táto garnitúra funguje, naplnila moje najčernejšie obavy o budúcnosť tejto krajiny. Ide o kombináciu geopolitickej krátkozrakosti a osobnej malosti, ktorú reprezentujú práve Richard Sulík a Igor Matovič. Na to, aby štát prosperoval, nestačí povedať, že zavrieme mafiu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako Martin Poliačik hodnotí konflikty Igora Matoviča a Richarda Sulíka.
- Akým smerom by sa mohlo podľa neho uberať Slovensko v prípade, ak by sa k moci dostal Robert Fico.
- Prečo je víťazstvo Ukrajiny vo vojne takým dôležitým faktorom.
- Ako vníma Martin Poliačik, ako bývalý pedagóg, rozhľadenosť a angažovanosť slovenskej mládeže v politike.
- Či sa bojí, keď je v Kyjeve.
- Čo sa mu najviac páči a nepáči na Ukrajine.
