Ústavný súd rozhodol, že osoby vedené v kategórii dôverník neboli vedomými spolupracovníkmi a ich spisy nepatria do kategórie zväzkov tajných spolupracovníkov.
Nového ministra hospodárstva Karla Hirmana evidujú v registroch Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky. Podľa záznamov nebol agentom, ale dôverníkom. Hirman Refresheru povedal, že ide o informáciu, ktorú už v minulosti na sociálnych sieťach jeho kritici prepierali.
Tvrdí, že pre ŠtB nikdy nepracoval, len si ho spolu s ďalšími študentmi vytypovali v čase, keď odchádzal študovať do Moskvy. Hirman odmieta, že by sa s agentmi ŠtB stretával a akýmkoľvek spôsobom s nimi spolupracoval alebo im odovzdával informácie.
Ústav pamäti národa tvrdí, že osoby evidované ako dôverníci o tom nemuseli vedieť, naopak, mohli byť sledované.
Bývalý novinár Karel Hirman v minulosti pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností. Verejnosti je už známy, keďže pracoval aj po boku politikov. S energetikou radil ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi zo Smeru-SD, premiérke Ivete Radičovej z SDKÚ aj ukrajinskému premiérovi Volodymyrovi Hrojsmanovi. Koalícii PS/Spolu pomáhal písať predvolebný program.
Refresher Hirmana na záznamy upozornil. „Je to stará informácia, ktorú už sociálne siete v minulosti riešili,“ reagoval minister hospodárstva, ktorý je jedným z odborných nominantov za odídencov zo strany Sloboda a solidarita.
„Krycie meno“ Karel
Kategória dôverník bola ešte Ústavným súdom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky po nežnej revolúcii vyňatá z lustračného zákona. Súd rozhodol, že osoby vedené v kategórii dôverník neboli vedomými spolupracovníkmi a ich spisy nepatria do kategórie zväzkov tajných spolupracovníkov. Vyšetrovaním sa vtedy zistilo, že ŠtB do tejto kategórie zapisovala aj ľudí bez ich vedomia a súhlasu. Išlo o ľudí, o ktorých mala Štátna bezpečnosť záujem a v súvislosti s ich osobami vykonávali operatívnu činnosť – napríklad sledovanie.
Hirman si myslí, že jeho meno ŠtB začala evidovať, keď odchádzal študovať na vysokú školu do Ruska. „Študoval som na Inštitúte ropy a plynu, nešlo o žiadnu politickú školu, ale bežnú školu s technickým zameraním. Svedčí o tom aj dátum zápisu. Zhoduje sa s obdobím tesne po dovŕšení mojich 18 rokov a tesne pred odchodom do Moskvy,“ hovorí minister hospodárstva.
Karel Hirman upozorňuje, že jeho meno sa nachádza medzi desiatkami študentov z Československa, ktorí v roku 1988 nastupovali na štúdium v zahraničí, najčastejšie v Rusku. „Zápisy majú spoločné to, že naše krycie mená sú vlastne krstné mená,“ dodáva Hirman. Súčasného ministra hospodárstva evidujú pod menom „Karel“, teda pod civilným krstným menom.
Hirman nevie, prečo ho v záznamoch evidujú dvakrát. „Bol som študent, ledva po dovŕšení dospelosti. Neviem, ako fungovali vnútri organizácie.“
Ešte v apríli 2022 Aktuality.sk upozornili na informáciu, že sa v záznamoch ŠtB nachádza aj meno štátneho tajomníka rezortu diplomacie Petra Buriana alias „Peťa“. Burian vtedy reagoval, že nevie, prečo ho vo zväzkoch evidujú, ale napriek tomu opakovane úspešne absolvoval bezpečnostnú previerku Národného bezpečnostného úradu aj v NATO. Hovorca ÚPN Ján Pálffy tvrdí, že Slováci evidovaní ako dôverníci nemuseli mať informáciu o tom, že ich ŠtB eviduje.
Nie všetci dôverníci majú krycie mená zhodné s krstnými menami, podľa záznamov z rovnakej strany evidujú aj dôverníkov „šéf“ alebo „vodník“. Záznamy ÚPN dokazujú, že skutočné krycie mená dostávali najmä vedomí spolupracovníci.
Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky zároveň vo výpise zväzkov výrazne upozorňujú, že do kategórie vedomých spolupracovníkov patria kategórie rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu alebo držiteľ konšpiračného bytu.
Štátna bezpečnosť bola tajná služba Ministerstva vnútra ČSSR. Praktiky tajných komunistických agentov, tzv. „eštebákov“ boli často za hranou zákona, vykonávali nelegálne a protizákonné operácie v prospech Komunistickej strany. Vytvárali falošné dôkazy s cieľom získať výhody v politickom boji a očierňovali odporcov. Kritikov komunistického systému sledovali, unášali, odpočúvali a donášali na nich. Štátna bezpečnosť fungovala od roku 1945, rozpustili ju 15. februára 1990.
