Prieskum: Ak by bola dostupná vakcína na koronavírus, zaočkovalo by sa len 40,9 percenta Slovákov

„Konšpiračné teórie a hoaxy ľuďom prinášajú istotu v neistej situácii, keďže pre ňu ponúkajú jednoznačné vysvetlenie,“ upozorňuje Lášticová a dodáva, že zrejme práve preto je najvyšší podiel tých, ktorí by sa dali zaočkovať proti novému koronavírusu, práve medzi respondentmi, ktorí sa domnievajú, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka, teda neveria hoaxom o jeho pôvode.

ČÍTAJ TIEŽ 8 najčastejších hoaxov o koronavíruse, ktoré brázdia slovenský internet8 najčastejších hoaxov o koronavíruse, ktoré brázdia slovenský internet

Týmto respondentom potrebnú istotu môžu priniesť práve výdobytky vedeckého poznania.

Z odpovedí vyplýva aj to, že zaočkovať by sa dali tí, ktorí sa cítia byť ohrozenejší novým koronavírusom.

Najväčšia časť respondentov, ktorí by sa nedali zaočkovať, to odôvodňuje presvedčením, že vakcína môže spôsobovať väčšie problémy ako nový koronavírus (26,4 percenta), alebo si nemyslí, že vakcína dokáže pomôcť (22,5 percenta).

 Iba osem percent zdravotníctvu nedôveruje. Vedeckým inštitúciám v tejto súvislosti dôverujú takmer dve tretiny respondentov a vysoká je aj dôvera k armáde (62,4 percenta), ako i k ústrednému krízovému štábu (62,3 percenta). Ľudí najviac polarizuje vláda a premiér, ale aj im dôveruje takmer polovica respondentov.

„Dôležitým zistením je, že respondenti, ktorí menej dôverujú inštitúciám, menej dodržiavajú aj epidemiologické opatrenia. Svoje kontakty obmedzili menej a menej často nosia rúško ako tí, ktorí inštitúciám dôverujú,“ doplnila Marianna Mrva zo Sociologického ústavu SAV. Dodala však, že dôvera k inštitúciám, ako sú polícia, zdravotníctvo, armáda a vedecké inštitúcie, rastie s vekom.