V očiach verejnosti akoby uspela len jedna krajina.
Všetko započalo v roku 1957. Sovietsky zväz vypustil do vesmíru prvú umelú družicu. Niesla meno Sputnik 1. Nielenže sa daná udalosť nezmazateľne zapísala do svetových dejín, no naštartovala veľký súboj. Roky po zdrvujúcej druhej svetovej vojne však našťastie nešlo o súperenie s použitím zbraní s krvavými dôsledkami. Ale o technologický pretek.
Ľudstvo vždy veľmi pozorne smerovalo svoju pozornosť k nebesiam. Vznikli náboženstvá, povesti i legendy najrôznejších druhov. Avšak v šesťdesiatych rokoch sa konečne naštartovalo poriadne preskúmavanie nášho vesmírneho okolia, teda najbližších končín slnečnej sústavy. Pretekať začali dve vtedajšie (i dnešné) svetové veľmoci, a to Spojené štáty americké a Sovietsky zväz.
Toto súperenie má aj svoje označenie - vesmírny závod. Každá strana prekonala nejakú historickú métu, avšak v očiach laickej verejnosti zostáva len jeden jediný obraz. A to moment, keď sa prvý človek postavil na mesačný povrch. S ním sa teda viažu domnienky, že úspešnejší boli Američania. O sovietskych triumfoch vie málokto. Skutočne vyhrali vesmírny závod Spojené štáty americké? Poďme si všetko rozobrať na drobné.
Pretek sa začína
Vyššie sme už spomenuli, že prvý úspech zaznamenali Sovieti so svojím Sputnikom 1 v roku 1957. Neprešlo veľa času a opäť zabodovali. Na obežnú dráhu Zeme totižto vyslali prvého živého tvora v dejinách našej planéty. Bola to známa fena Lajka, ktorú našli v uliciach Moskvy. Čoskoro však už zareagovali aj Američania a do výšin vyslali svoju prvú družicu s názvom Explorer 1.
V roku 1958 došlo väčšinou len k nezdarom so štartom nových zariadení. Explodujú nielen americké Pioneery, ale aj sovietske Luny. Prišiel však rok 1959 čisto v réžii ZSSR. Mimoriadne úspešná bola Luna 1, kozmická sonda, ktorej cieľom bolo dosiahnutie povrchu Mesiaca. To sa nepodarilo, no okolo vesmírneho telesa sa jej podarilo aspoň obletieť ako prvej vôbec.
Jeden z veľkého množstva sovietskych plagátoch zameraných na vesmírnu tematiku. Píše sa na ňom: „Boh tu nie je“
Američania tiež preleteli okolo Mesiaca s Pioneer 4, avšak až ako druhí, čo je v pretekoch jednoducho neúspech. Medzitým Luna 2 splnila sovietsky sen a dopadla do prachu na povrchu Mesiaca. Čoskoro urobila svojim konštruktérom radosť zasa Luna 3. Ako prvé zariadenie odfotografovalo odvrátenú stranu Mesiaca. Vtedy išlo pre ľudí o mimoriadne tajuplné miesto, pretože ho nemali šancu ako vidieť.
Do konca päťdesiatych rokov sa už nič významnejšie neudialo, a tak spomenuté obdobie ovládli červené farby.
Prichádzajú zaujímavé prvenstvá
Závod rozhodne nekončí. Zatiaľ čo Američania sa snažili obletieť Mesiac, Sovieti už mysleli na dosiahnutie Marsu. No nezabúdali ani na Venušu, a preto ich konštruktéri zhotovili Veneru 1, prvú planetárnu sondu. Cieľom už tak nie je len Mesiac, ale aj susedné planéty. Venera 1 úspešne vyštartovala, avšak po určitom čase s ňou stratili kontakt. Podľa odhadov sa jej malo podariť preletieť popri Venuši, no to už nikto nikdy neoverí.
Oprávnené úsmevy na všetky strany. Zľava: Jurij Gagarin, Pavel Popovič, Valentina Tereškovová a Nikita Chruščov:
A preto sa prvenstvo v tomto prípade uznáva americkej Mariner 2 v roku 1962. Rok predtým sa však podarilo uskutočniť ďalšiu mimoriadnu vec. Sovieti poslali do vesmíru prvú ľudskú bytosť. Všetkým nám je známa. Išlo o Jurija Gagarina, ktorý obletel Zem a po 108 minútach pristál späť živý. Američania vyslali do výšin svojho prvého človek neskôr. Išlo o Alana Sheparda.
Objektom záujmu sa stal Mars. Opäť, nepotvrdené prvenstvo by mali mať vo vitrínke Sovieti. Ich planetárna sonda Mars 1 mala v roku 1963 preletieť okolo Marsu. Pôvodne mala aj vyhotoviť fotografie a poslať ich na Zem, no kvôli poruche sa tak nestalo a stratil sa kontakt. A preto oficiálne tento boj vyhralo americké zariadenie Mariner 4, ktoré všetky stanovené úlohy splnilo.
Zábery povrchu Marsu z dielne Američanov:
Roky 1965 a 1966 však patrili ZSSR. Ako prvá ľudská bytosť vystúpil do kozmického priestoru Alexej Leonov a neskôr ako prvá dopadla na povrch Venuše sovietska sonda Venera 3. Následne dochádza k ďalším mimoriadnym triumfom. Luna 9 ako prvá sonda pristála na povrchu Mesiaca a čochvíľa na to sa Luna 10 stala jeho prvou umelou družicou. Američania boli vo všetkom druhí.
Sovieti svoje úspechy rozširujú aj v ďalšom časovom období. Disponujú prvou atmosférickou sondou Venuše a Zond 5, kozmická loď, ako prvá obletela Mesiac a úspešne sa vrátila späť na Zem. Urobila tak aj Zond 6.
Bajkonur - miesto, odkiaľ počas vesmírneho pretekania štartovali sovietske zariadenia:
Bod zlomu v prospech USA
V závere šesťdesiatych rokov sa však akoby Američanom podarilo vyhrať celý vesmírny závod. Apollo 8 sa stáva prvou misiou, počas ktorej ľudské bytosti opustili obežnú dráhu Zeme a dostali sa na obežnú dráhu Mesiaca. 20. júla 1969 prišiel prelomový okamih. Američania ako prví pristáli na Mesiaci. Išlo o posádku Apolla 11, kde sa nachádzal aj slávny Neil Armstrong.
Ikonický moment a fotografia, ktorú videli stovky miliónov osôb naprieč celou zemeguľou:
Vesmírny závod vrcholil, no na začiatku sedemdesiatych rokov opäť zabodovali Sovieti. A to vďaka prvému pristátiu na Venuši, prvému návratu vzoriek z Mesiaca a aj prvému „vozítku“ na Mesiaci. Všetko dopĺňajú prvou kozmickou stanicou vôbec - Saljut 1. V roku 1971 zároveň disponovali prvou družicou Marsu a tiež aj prvým dopadom ľudského výtvoru na jeho povrch.
Obrátenie karty
Následne však začínajú iniciatívu preberať Američania. Po sovietskych úspechov zaknihovali tie svoje aj oni. Pioneer 11 ako prvý obletel Jupiter a neskôr aj Saturn, Mariner 10 zasa vôkol Merkúru. Sovieti v roku 1975 zatiaľ vyhotovili prvú umelú družicu Venuše. Američania však nepoľavujú a so sondou Helios 2 sa najviac približujú k Slnku.
A prichádza slávna éra zariadení s názvom Voyager - 1 a 2. Ľudské technológie prvýkrát v histórii míňajú Urán a Neptún a dostávajú sa tak ďaleko od Zeme ako nikdy predtým. Američania aj ako prví uskutočnili prelet okolo kométy.
Vďaka americkej sonde sa ľudia mohli pokochať aj takýmto pohľadom na mimoriadne vzdialený Jupiter:
Ako však vieme, ku koncu storočia dochádza k rozpadu Sovietskeho zväzu a iniciatívu vo vesmírnom závode plne prebrali Spojené štáty americké. Asistujú im nové krajiny, či už z Európy alebo Ázie.
Vesmírny závod skončil a dnes je tempo objavovania vesmíru oveľa rýchlejšie a disponujeme informáciami, o ktorých sa ľudstvu pred dekádami ani len nesnívalo. Pravidelne vám o nich dávame vedieť aj my.
