„Akoby každý jeden obraz kládol otázku, ktorú sa snažím zodpovedať v ďalšom diele."
Dominika Žáková pôvodne chcela byť vedkyňou, astronautkou alebo matematičkou. Asi aj preto do svojich diel vnáša geometrický nádych. Študovala výtvarné umenie, no zo školy chcela odísť, pretože si myslela, že tam nepatrí. Veľmi dlho hľadala štýl, ktorý by jej vyhovoval, no dnes typické farebné diela nesú jej verný rukopis. Momentálne sa venuje príprave na jarnú výstavu v Prahe a zhromažďuje materiály na písanie knihy o teórii farieb. Viac o talentovanej slovenskej umelkyni si prečítaj v rozhovore, ktorý nám poskytla.
Dominika, ahoj! Si mladá talentovaná maliarka pôsobiaca v Bratislave. Skôr ako sa dostaneme k tvojej tvrobe prezraď nám, ako si sa vlastne k maľovaniu dostala.
Ahojte! Maľbu som študovala na VŠVU v Bratislave, no asi do šestnástich rokov som nad ňou vôbec neuvažovala, predstavovala som si skôr, že budem vedkyňa, matematička, doktorka alebo astronautka (smiech). K umeniu ma ale od detstva viedla mamina, odoberala som časopis o maliaroch, vďaka ktorému som sa veľmi skoro dostala blízko k rozmýšľaniu o maľbe aj iným ako prvoplánovým spôsobom ‘’Páči-nepáči’’. Nuž, a potom som raz narazila v knihe na maľbu, ktorá ma zasiahla tak, že som sa rozhodla ísť to aj študovať.
Tvoje obrazy pôsobia veľmi pozitívnym dojmom. Prechádzala si rôznymi žánrami, kým si si našla svoj štýl?
Trvalo mi veľmi dlho, než som si našla tému a spôsob, ako maľovať. Stále nepovažujem tento proces za ukončený a je úplne prirodzené a nevyhnutné, aby som sa ďalej vyvíjala. V prvých ročníkoch VŠVU som dokonca chcela zo školy odísť, lebo som myslela, že tam nepatrím. A to trvalo až do štvrtého ročníka. Po veľmi veľa pokusoch som našla svoju cestu a potom už to išlo jednoduchšie. Akoby každý jeden obraz kládol otázku, ktorú som sa snažila zodpovedať v ďalšom obrázku.
Väčšinou maľuješ abstrakt a geometrické tvary. Skrývajú sa v tvojich obrazoch aj príbehy alebo maľuješ podľa momentálnej emócie?
Príbeh sa môže nachádzať kdekoľvek, je na človeku, či ho chce a vie objaviť. V tom je pre mňa krása geometrie, že sa dá interpretovať rôzne. Skice si nerobím, no vždy pred začiatkom maľovania si v hlave pripravím náčrt vizuálnej témy, ktorej sa má obraz dotýkať. To však nevylučuje maľovanie podľa momentálnej emócie. Ak sa naplno zahĺbim do práce na obraze, väčšinou ma jeho atmosféra pohltí. Obraz ovplyvňuje mňa a moju náladu a tá nálada zas ovplyvňuje obraz.
Akým projektom sa momentálne venuješ?
Momentálne sa venujem príprave jarnej výstavy v Prahe a zhromažďujem si materiály na začatie písania knihy o teórii farieb. Pripravujem sa aj na projekt VAWAA, ktorého budem čoskoro súčasťou. Ide o projekt, kedy cestovatelia dostanú možnosť vyskúšať si napríklad maľovanie alebo inú činnosť s umelcami a remeselníkmi z celého sveta.
Kde môžeme vidieť tvoje obrazy?
Momentálne prebieha výstava mojich najnovších obrazov pod názvom Klub anonymných farieb v Ateliéri XIII, na jar plánujem väčšiu výstavu v pražskom Vnitroblocku a ak práve žiadna výstava neprebieha, pomerne často ma navštevujú záujemci aj v mojom ateliéri na Dunajskej. Je pre mňa nesmierne dôležité, aby bola moja tvorba v kontakte s ľuďmi a preto tam robím často čosi ako neformálne komentované prehliadky. Porozprávam, v akom kontexte a prečo obrazy vznikali a zároveň dostávam spätnú väzbu.
Máš nejaký vzor? Alebo tvorbu, ktorou sa inšpiruješ?
Vzor v maľbe nemám, v súčasnosti sa inšpirujem najmä takým nesúrodým mixom vecí: 60s knižným dizajnom, prírodou, módnou fotografiou, podcastami, cestovaním atď.
O marketing, predaj aj samotnú tvorbu sa staráš úplne sama?
O všetko toto (čiastočne s výnimkou predaja) sa starám výlučne sama. Občas, keď sa toho nakopí veľa, si zúfam, ale potom ma zasa upokojí myšlienka, že som si túto cestu zvolila sama a že som naozaj vďačná, že môžem každý deň robiť niečo, čo ma napĺňa. Marketing u mňa nie je vykalkulovanou vecou. Nemám ani Facebook stránku, postujem len na Instagrame a občas na svojom Facebook profile. Instagram ma baví, keďže fotenie u mňa nahrádza skicovanie a skrz fotky často nachádzam inšpiráciu. Kedysi som to sílila a myslela som si, že musím postovať so železnou pravidelnosťou, no dnes už viem, že to netreba preháňať. Dávam von len to, čo je autentické danému momentu alebo keď potrebujem informovať o výstave či workshope.
Umenie na Slovensku. Ako by si sa k nemu stručne vyjadrila?
Umenie dospelo do takého bodu, že sa nedá definovať jeden centrálny prúd. Skôr sa rozdelilo do mnohých malých prúdikov, ktoré sa ešte k tomu navzájom prepletajú.
Dominika, ďakujeme ti za rozhovor. Na záver nám môžeš prezradiž, aké máš plány do budúcnosti.
Raz, vo vzdialenejšej budúcnosti, by som chcela mať výtvarnú školu a prispievať k tomu, aby sa zvyšovala vizuálna gramotnosť. V bližšej dobe by som chcela napísať knihu, ku ktorej sa odhodlávam už celý rok. Ďakujem.
