Keď som svojmu okoliu oznámil tento krok, málokto mi rozumel.
"Celý východ sa tlačí sem a ty chceš ísť tam? Si robíš srandu?"
Tak nejak vyzerali reakcie mnohých z tých, ktorým som svoj zámer presťahovať sa na druhú stranu republiky oznámil. Dnes je to už pol roka, čo v "metropole východu" žijem a nakoniec sa ukázalo, že život tu napokon nie je odlišný ako kdekoľvek inde. Život bude vždy ako sínusoida, so svojimi vrcholmi aj pádmi, kdekoľvek budem.
V Košiciach som napriek všetkému spokojný a hoci mám v úmysle sa časom vrátiť späť, svoje pôsobenie tu neľutujem. Navyše som sám sebe vyvrátil niekoľko mýtov, ktoré som o východe našej krajiny mal a ktoré, ako verím, majú aj mnohí z vás.
Domnienka č. 1: Všetci schopní ľudia odchádzajú
Každý, kto je trochu šikovní, odchádza minimálne do Bratislavy. To som si myslel a nemôžem úplne povedať, že to nie je pravda. ALE.
Košice ponúkajú zvláštny druh pokoja a intimity, hoci stále zostávajú relatívne veľkým mestom, ktoré ponúka zaujímavé možnosti. A práve toto spojenie pokoja a intimity malého mesta s anonymitou a vyžitím veľkého je to, čo mnohých šikovných Košičanov prinúti zostať. A keby je to len o nich.
V Košiciach pôsobí niekoľko špičkových ľudí vo svojich odboroch, za všetkých spomeniem mexickú cukrárku Carolinu Garcia, ktorá pôsobila aj v slávnej Burj Khalifa, Eva Škovranová, ktorej niche parfúmy 1907 sú o tri levely vyššie ako to, čo poznáš z obchodov či Radoslav Sabol, ktorého holičstvo Barber by na Slovensku ťažko hľadalo konkurenciu.
Domnienka č. 2: Slabé gastro
Ako milovník dobrého jedla som sa obával, či v Košiciach vôbec existuje dobrá reštaurácia, čakal som zhruba taký obraz, aký mala v mojich očiach Bratislava ešte pred piatimi rokmi - samé šnicle s ryžou, vyprážané syry, nepríjemná obsluha a žiadna stopa po nejakom koncepte či myšlienke. Poriadne som sa mýlil.
Za všetkých spomeniem reštauráciu ZORE, Villa Regia, Smelly Cat, Rosto Steak House či Med Malina, pre street foodovejších jednoznačne burger Grange či Robin Street Food.
Na druhú stranu priznávam, že ma viac sklamali než potešili podniky, o ktorých som počul dobré chýry, než som sem ešte prišiel. Nebudem škodiť negatívnou reklamou, no občas zmena majiteľa neprospieva.
Domnienka č. 3: Slabá kultúra
Najväčší omyl. Košice sú kultúrne o tri levely vyššie než akékoľvek iné slovenské mesto. Áno, naliali sa sem strašné peniaze v roku 2013, keď sa Košice stali európskym hlavným mestom kultúry a to, či je investícia rentabilná, je otázka pre iných, ja vidím výsledok v podobe úžasného areálu Kulturparku (snáď z neho nebudú za dva roky byty), kopec skvelých akcií v Mestskom parku, Kino Úsmev, ktoré patrí medzi posledné žijúce tradičné kiná v krajine a Tabačka - na mňa príliš hipsterská, no komu to nevadí, ten sa tu nenudí.
Domnienka č. 4: "Košičania furt pijú"
Toto je pravda.
Čo ma prekvapilo: Užívajú si život a neboja sa priplatiť za kvalitu
Som fanúšik rôznych remeselných produktov, kvalitných destilátov a výborného jedla. Nečakal by som však, že Košičania sú ochotní si za takúto kvalitu priplatiť tiež. Ale deje sa to.
Nemálo Košičanov obľubuje remeselné pivká od Padreho, nosí lokálnu značku KERE či pije miestne víno Kaschauer.
Veľmi príjemný je aj pohľad na Hlavnú ulicu podvečer. Ľudia kráčajú oproti západu akosi pomalšie a viac si viditeľne užívajú prítomný moment. Alebo sa mi to len zdá?
Čo mi vadí: Košičania sú extrémne hrdí
Niežeby mi niekto zakazoval tu žiť, no keby dostanem päť centov vždy, keď mi niekto povedal: "Keby si bol z Košíc...", mal by som na jedno pivo. Košičania sú priateľskí ľudia, no opováž sa rýpnúť si do ich mesta či kraja. Ak máš bratislavskú ŠPZ, radšej parkuj obďaleč, Košičania sa svojou nenávisťou voči Bratislave vôbec netaja. A radi sa porovnávajú. Nechcem byť zlý, ale príde mi to ako akýsi komplex menšieho, aký majú napr. Slováci oproti niektorým väčším krajinám (prípad Sagan).
Druhá vec, ktorá ma nepríjemne prekvapila, je realitný trh. Ten je tu absolútne pokrivený, všetko sa nafukuje a ceny sa pomaly blížia tým, ktoré poznáš z Bratislavy. To by som od mesta na východe Slovenska úplne nečakal.
Príjemný bonus: Prázdne vlaky
Ak si z východu a cestuješ do Bratislavy, iste nenávidíš preplnené vlaky. A teraz si predstav moju situáciu. Keď všetci idete na sviatky v preplnených vlakoch domov, ja idem opačne. A keď idem po víkende späť do Košíc, všetci sa pre zmenu vraciate opačným smerom. Už ani neviem, čo znamená slovo miestenka.
Slovo záverom
Aj keď Košice nebudú mestom, v ktorom prežijem celý život, určite ti odporúčam minimálne návštevu - budeš milo prekvapený. Musím však predsa dodať jednu vec. Mal som možnosť "nakuknúť" aj do okolitých miest a hoci stereotypy o nedostatku práce a rôznych problémoch pre Košice tak úplne neplatia, v ostatných mestách východného Slovenska je to podstatne komplikovanejšie a ten ťažký život tam naozaj nikomu nezávidím. Ale ako mi raz povedala jedna pani z nádhernej oblasti Tokaja: "Je to ťažké, ale je to krásne".
