Rozhodla som sa urobiť sociálny experiment, pri ktorom som sledovala, ako rôzni ľudia reagujú na to, keď im začnem tykať. Výsledok ma prekvapil. Čo si o tom myslí sociologička Zora Bútorová?
Tak, ako veľmi som sa na túto výzvu tešila, tak veľmi som to aj oľutovala. Tykanie ľuďom sa síce môže zdať ako zábavná činnosť, no prirovnala by som to k chodeniu po tenkom ľade. A teda, môže sa to zo srandy veľmi rýchlo otočiť na extrémne nepríjemnú situáciu.
Tykala som pánovi údržbárovi v práci, starším susedkám, predavačkám v obchodoch či veterinárke. I keď som sa nestretla s hrozivými reakciami ľudí, situácie, ktoré som prežívala, boli vystúpením z komfortnej zóny a neubránila som sa pocitu obrovskej hanby, ktorá ma neopustila dodnes.
Ešte stále večer pred tým, ako zavriem oči a uložím sa na spánok, môj mozog zapne film a premieta mi situácie, do ktorých ma tykanie dostalo. Napokon vždy zaspím až po tom, čo sa popasujem s riadnou dávkou hanby.
V Refresheri ti každý deň prinášame zaujímavý obsah. Ak sa ti naša tvorba páči, staň sa aj ty členom klubu Refresher+. Získaš tak neobmedzený prístup k prémiovému obsahu a mnohým ďalším benefitom.
Nazdar, pán údržbár!
Ľuďom som tykala dokopy 5 dní a úmyselne som sa vystavovala nepríjemným situáciám. Začala som v pondelok, 26. augusta. Pred sebou som mala klasický pracovný deň. Po ceste do práce mi hlavou išlo iba jedno: „Prosím, nech len na recepcii nie je tá prísna pani“.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako reagoval na moje tykanie pán údržbár.
- Prečo sa na mne kamaráti smiali v podniku a ako som sa bavila s čašníčkou.
- Prečo som bola frustrovaná.
- Ako ma zotrela veterinárka.
- Na čo som počas tykacieho týždňa prišla.
