- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Najbrutálnejšiu vraždu spáchal v Brne, z jej opisu mrazí.
„Keď sa chuj postaví, rozum sa mi zastaví,“ zvykol vravievať Ladislav Hojer, sadistický vrah s nekrofilnými a kanibalistickými sklonmi, ktorý sa priznal k piatim vraždám a osemnástim znásilneniam. O ženách sa vyjadroval vždy veľmi pohŕdavo a vulgárne. Z jeho úst zazneli vety ako: „Bolo mi jedno, akú vytrtkám, hlavne, aby mala dobrú kostru“ či „Vzal som ju za papuľu.“
Zúfalo chcel niekam patriť, túžil mať kamarátov a nájsť si náhradu rodičov, o ktorých prišiel vo veľmi mladom veku. To sa mu podarilo, až keď stretol majora Markoviča, legendu pražskej kriminalistiky. Práve on si vďaka svojej metóde, ktorá neskôr dostala pomenovanie metóda Markovič, dokázal s vrahom vytvoriť priam otcovský vzťah, prostredníctvom ktorého objasnil všetky jeho dovtedy nevyriešené prípady.
Nedokázal mať sex
Jeho prvou obeťou bola v roku 1978 30-ročná Eva R., ktorá sa na mieste činu ocitla nešťastnou náhodou. V tom čase totiž mala byť v kine so svojím manželom. Eva mu však bola neverná a z kina odišla skôr, aby sa v tajnosti stretla s milencom. Ten pred kino nedorazil.
Dorazil však Hojer, ktorý okamžite využil príležitosť. Evu odtiahol do kríkov, kde ju uškrtil a následne nad jej telom masturboval. Pred tým, ako ju mŕtvu nechal ležať na zemi, jej do pošvy zastrčil žihľavu natrhanú v okolí, uvádza portál iDNES.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Pravdepodobnú príčinu, prečo so svojou obeťou nemal pohlavný styk, vysvetlil v podcaste Vražedné psyché súdny znalec z oblasti psychiatrie MUDr. Svetozár Droba: „Čoraz viac sa ukazuje, že realizovať sexuálny styk vlastne nedokázal. Jednak trpel erektilnou dysfunkciou, a pokiaľ by aj k erekcii došlo, dochádzalo uňho k predčasnej ejakulácii. To nie je ojedinelá dysfunkcia o mužov, ale mnohí sa s ňou po prvotných neúspechoch vyrovnajú a dochádza v priebehu života k úprave.“ To sa však u Hojera nestalo. Práve naopak.
Svetozár Droba uviedol, že Hojer pociťoval uspokojenie vtedy, keď svojim ženským obetiam spôsoboval utrpenie. Dôkazom je aj žihľava, ktorá je podľa súdneho znalca symbolom ublíženia.
Polícia sa pri vyšetrovaní vraždy zamerala predovšetkým na súkromný život obete, ktorá mala hneď niekoľko milencov. Aj z toho dôvodu im zrejme unikali ďalšie indície a vraha sa im nájsť nepodarilo. „To bolo v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď sexuálne násilie bolo nezriedka priam kladené obeti za vinu,“ dodal Svetozár Droba.
Hlavný podozrivý s dokonalým alibi
Po prvej vražde sa Hojer na takmer dva roky odmlčal. Chuť zabíjať sa opäť dostavila v roku 1980. Tentoraz sa obeťou jeho brutality stala len 25-ročná študentka Ivona Š., ktorá v noci z 8. na 9. februára cestovala nočným vlakom. Tým istým spojom cestoval aj Hojer, ktorý si v tom čase plnil povinnú vojenskú službu.
Keď sa nič netušiaca Ivona vydala na toaletu, Hojer ju nasledoval. Nenápadne sa vlámal na toaletu, kde mladé dievča uškrtil. Ako uvádza portál Seznam Médium, na toalete nebolo dostatok miesta na pohlavný styk, a tak Hojer aj tentoraz nad mŕtvou obeťou masturboval. Po tom, ako vyhodil z okna idúceho vlaku jednu jej čižmu, opustil toaletu. V stanici Ústí nad Labem potom vystúpil, aby sa o dve hodiny neskôr vrátil ďalším vlakom do Prahy.
Telo Ivony S. našla okolo ôsmej ráno upratovacia služba. Polícia začala okamžite konať. Podarilo sa jej overiť totožnosť všetkých cestujúcich, okrem jedného vojaka, ktorý sa tak stal hlavným podozrivým. Hojer však mal alibi, keďže svoju cestu z kasární nikomu vopred neoznámil ani si nevypýtal priepustku.
Druhým podozrivým bol pracovník železníc, ktorý krátko po začatí vyšetrovania spáchal samovraždu. V jeho byte sa našli novinové výstrižky týkajúce sa prípadu, aj zvláštna lekárska kniha písaná po anglicky. On však po anglicky nevedel. Tretím podozrivým bol vzdialený príbuzný obete, ktorý sa na jej pohrebe zrútil a tiež spáchal samovraždu.
Ani v tomto prípade sa vyšetrovateľom nepodarilo odhaliť totožnosť vraha. „Páchateľ mal šťastie. Mne sa tam zdá byť príliš veľa zhodných náhod. K vyšetrovaniu mali privolať psychológa alebo psychiatra,“ vyjadril sa v podcaste Vražedné psyché Svetozár Droba, podľa ktorého mali oba prípady rovnaké sexuálne pozadie.
V tom istom roku spáchal Hojer tretiu vraždu. Tentoraz však na Slovensku, kam sa vydal počas vojenských prázdnin. Svoj voľný čas trávil na známej priehrade Ružín, kde si jedného dňa všimol osamelú ženu. Bez váhania ju napadol a snažil sa ju znásilniť.
Ako však uvádza portál Encyklopedie vrahů, už počas škrtenia uňho došlo k predčasnej ejakulácii. Telo obete preto zviazal železným drôtom, priviazal o kameň a takto zviazané hodil do vody. Zohavenú mŕtvolu bez hlavy objavili miestni obyvatelia až o rok neskôr. Jej totožnosť sa nikdy nezistila.
Z vraždy v Brne dodnes mrazí
Štvrtou obeťou sa v roku 1981 stala len 18-ročná Ivana M. žijúca v Brne. Aj ich stretnutie bolo výsledkom náhody. Hojer sa v Brne ocitol po tom, ako ho kvôli jazde načierno sprievodca vyhodil z vlaku. Niekoľko hodín sa prechádzal ulicami mesta, nakoniec sa dostal na zastávku, kde v tom čase čakala aj Ivana vracajúca sa zo svojho prvého plesu. „Stále sa s tým nedokážem zmieriť. Bola to naša jediná dcéra. Osudným sa jej stalo, že bola v zlom čase na zlom mieste,“ povedala pre magazín e15 matka obete.
Po tom, ako Ivanu brutálne zavraždil a dvakrát znásilnil, odrezal jej oba prsníky a vyrezal genitálie. Tie si v igelitovej taške vzal domov, kde nad nimi masturboval a po zhruba týždni ich uvaril v slanej vode. Následne si ich naservíroval s pikantnou horčicou. „Chcel som ich skúmať a študovať,“ zaznelo z úst páchateľa v sérii Metóda Markovič: Hojer z dielne Voyo.
Svetozár Droba k jeho konaniu uviedol, že Hojer bol nepochybne sadista. „Kanibalizmus je vrcholným prejavom sadizmu. Tá jeho psychosexualita bola fatálnym spôsobom deformovaná.“
Osudové stretnutie
Poslednú vraždu spáchal Ladislav Hojer 3. októbra 1981 v pražskom Motole. Jeho poslednou obeťou bola 51-ročná Anna Š., ktorá sa vracala z koncertu. Vyšetrovanie viedol major Markovič, legendárny kriminalista, ktorý strávil v policajnej službe 36 rokov, z toho 13 ako vedúci pražskej „mordparty“. Pod jeho vedením malo pražské 1. oddelenie šesť rokov po sebe 100 % objasnenosť vrážd.
K vražde sa priznal duševne chorý pacient pobývajúci na pražskej psychiatrii, ktorý vraždu dokonalo opísal. Nevynechal ani detaily, ktoré mohol poznať iba vrah. Markovič však precíznym vyšetrovaním prišiel k záveru, že daný muž nemôže byť skutočným vrahom. V čase vraždy bol totiž hospitalizovaný. Všetky stopy viedli k jeho známemu.
Vtedy sa Jiří Markovič prvý raz stretol s Ladislavom Hojerom. Ten sa pod ťarchou dôkazov nakoniec k vražde Anny priznal.
Séria bola vlani na jeseň v premiére uvedená v hlavnej súťaži medzinárodného festivalu Serial Killer. Po jednoznačnom rozhodnutí zahraničnej poroty ako prvá tuzemská séria v histórii festivalu vyhrala hlavnú cenu.
Plukovník Markovič vypracoval vysokoúčinnú metódu práce s páchateľmi. Snažil sa s nimi nadviazať blízky vzťah založený na priamom a férovom zaobchádzaní. To mu umožnilo získať od nich informácie potrebné na úspešné uzavretie prípadu. „Jeho metóda bola iná v tom empatickom a eticky neškodnom ľudskom prístupe. Na páchateľa hľadel ako na ľudskú bytosť,“ opísal Markovičov prístup Svetozár Droba.
Práve tejto nezvyčajnej metóde sa venuje séria z dielne Voyo Originál s názvom Metóda Markovič: Hojer. V šiestich dieloch môžeš sledovať detailnú a precíznu prácu plukovníka, ktorý si s Hojerom vytvoril jedinečný vzťah.
„Zdôveroval sa mi s vecami, ktoré nehovoril nikomu, ani svojmu obhajcovi. Láďa priskoro stratil oboch rodičov, preto sa na mňa dosť upol. Keď sme sa vracali z rekonštrukcie, položil mi on, obvinený, v aute hlavu na plece a zaspal. Jeho advokát to sledoval s úžasom, niečo také vraj ešte nezažil,“ zaznelo z úst Markoviča.
Postupne začal tráviť s Hojerom čoraz viac času osamote. Pri výsluchoch s Hojerom býval sám, vďaka čomu sa mu dokázal brutálny vrah otvoriť. Toto zvláštne puto, ktoré si k Markovičovi Hojer vytvoril, umožnilo vyšetrovateľovi objasniť aj ďalšie desivé činy. Okrem piatich vrážd sa Hojer nakoniec priznal aj k ďalším 18 znásilneniam. 7. augusta 1986 bol Ladislav Hojer popravený.
