Z klubov v Bratislave, kde hrali punkové kapely, chodili radšej ľudia v skupinách a s boxerom vo vačku. Nebolo výnimkou, ak ich cestou domov napadli neonacisti.
Branislav Noskovič je bývalým organizátorom undergroundových koncertov a od 90. rokov členom bratislavskej punkovej scény, ktorú v minulosti pravidelne napádali neonacisti. Niektorí z nich boli údajne zapletení aj do dodnes nevyriešenej vraždy Daniela Tupého.
Hovorili sme spolu aj o neonacistickom zoskupení Rebel Klan Engerau, ktorej členov nedávno zadržali v prípade vraždy Daniela Tupého. „Z Rebel Klan Engerau som registroval aj Mateja Bulíka, ktorý chodil na základnú školu na našom sídlisku. V dospelosti bol neonacista, známy bitkár a bol spájaný s niektorými útokmi. Bol aj členom neslávne známej kapely Juden Mord,“ hovorí Noskovič.
Ďalej nám vysvetlil, ktoré časti v Bratislave boli kvôli neonacistom „no go zóny“, ako vyzeral neonacistický web, kde sa chválili útokmi na ľudí, a ako ich skupina 20 neonacistov napadla priamo pred klubom kameňmi.
Kedy boli v Bratislave najväčšie problémy s neonacistami?
Za najhoršiu osobne vnímam druhú polovicu 90. rokov a začiatok milénia. Koncom 90. rokov, keď som mal asi 17 rokov, som sa istý čas fakt bál chodiť po vonku vo výraznejšom oblečení. Keď som si chcel obliecť nejaké punkové tričko, radšej som si ho dal pod bundu. Ak totiž človek v noci nejako vytŕčal z davu, bola veľká šanca, že sa hlavne na určitých miestach dostane do problémov.
Ale to nebolo o tom, že na teba niekto zakričí alebo ti dá facku. To bolo o tom, že niekomu zlomili nos, lebku, vybili mu zuby, zbili ho bejzbalkou alebo ho dobodali. A poznám veľa ľudí, ktorí boli napadnutí zbraňami, ktoré ich mohli zabiť.
Dnes už útoky neonacistov nie sú také bežné. V akom období nastala zmena?
Meniť sa to začalo po vražde Daniela Tupého, to bolo v podstate akési vyvrcholenie toho najhoršieho obdobia. Zároveň to bolo obdobie, keď začalo byť Slovensko viac otvorené svetu a prejavilo sa to na spoločenskej klíme. Potom už prišli razie, samozrejme, neúspešné a neefektívne. Často boli na punkových a antifašistických akciách, kde by našli vrahov Daniela Tupého asi ťažko. Následne sa o to začali viac zaujímať aj médiá, politici, spoločnosť.
Stále sa to dialo, jasné, ale v tom období po vražde už nebolo to násilie také výrazné. Keď som končil vysokú a mal som asi 25 rokov, začal som aj organizovať koncerty v Intergalaktickej Oblude – to bol taký legendárny klub bratislavskej undergroundovej scény. Práve na tieto miesta však útočili neonacisti. V Oblude sa to ešte pár rokov mlelo, ale postupne sa to začalo tlmiť.
Čiže dá sa povedať, že neonacistické skupiny v Bratislave po vražde Daniela Tupého začali upadať?
Nepovedal by som, že vyslovene upadať, ale tí najaktívnejší ľudia už zrejme zostarli. Tá ideológia zla však stále zostáva. Niektorí z nich sa dostali do politiky, iní sú aktívni právnici, všakáno. Ďalší kandidovali za SNS, ale mali istý incident vo vírivke, no a máme tu aj bratislavského neonacistu Rasťa Rogela, ktorý kandidoval za ĽSNS.
Keď hovoríme o tom, že násilnosť tohto typu sa z ulíc čiastočne vytratila, ale úplne nezmizla, kto za týmito útokmi stojí teraz?
Teraz útoky preberajú hlavne hooligans fanúšikovia jedného bratislavského klubu, ktorý toto podhubie zastrešoval a zastrešuje celé roky.
Ako si spomínaš na obdobie vraždy Daniela Tupého?
Bolo to pre nás všetkých vtedy naozaj silné. V našej komunite sme neustále počuli o tom, že neonacisti niekoho napadli, bodli, ale nakoniec to človek prežil. Tentoraz už však niekoho zabili. No treba povedať, že neonacisti v Bratislave zavraždili človeka už pred Danielom Tupým. Išlo o Ignáca Mezeia, ktorý bol Róm a človek bez domova. O jeho vražde z roku 2001 sa však príliš nepísalo. Rozhodne nie toľko ako o vražde Daniela Tupého.
Mali ste po tejto vražde viac strach?
Jasné. Aj nás na koncertoch stále upozorňovali, aby sme domov chodili v skupinách a boli opatrní. Radili nám, aby sme sa kvôli sebaobrane ozbrojovali. Bežne ľudia po koncertoch chodili s odisteným kaserom, pripraveným boxerom či obuškom.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké skupiny neonacistov napádali v Bratislave ľudí.
- Na ktorých miestach bolo nebezpečné chodiť kvôli neonacistom osamote a bez zbrane.
- Ako skupina 20 neonacistov zaútočila na klub Hellraiser, ktorý si bránil aj Pišta Vandal z Čadu.
- Čo bolo zverejnené na webe neonacistov, kde sa chválili útokmi na ľudí, ktoré si aj fotili.
- Ako sa Braňo dostal nechtiac na koncert neonacistov, kde polovica ľudí hajlovala.
