Pekárov trápia drahé suroviny a energie aj nedostatok personálu. Prosia o pomoc ľudí aj štát.
„Bez vašej podpory to nedáme,“ odkazuje ľuďom Erika Petrleničová, majiteľka remeselnej pekárne Eberhard, ktorá sa k hlási k poctivému pekárskemu remeslu v súlade s filozofiou slow food. Dvaja kamaráti otvorili dvere prevádzky v roku 2020 a ich tržby sa vlani vyšplhali na viac než pol milióna eur.
Začali v neľahkých časoch pandémie, no ani teraz si nemôžu vydýchnuť. Ich faktúra za energie sa od marca strojnásobila. Ceny všetkých surovín, ale aj služieb zdraželi. Niektoré aj o 100 % a stále rastú.
„Týka sa to predovšetkým masla, syrov, oleja, múky, tam vidieť naozaj dramatický nárast. Ľudia zároveň začali šetriť, a to sa odrazilo aj na predaji našich výrobkov,“ dodáva Petrleničová.
Pekári z Malinova v tom však nie sú sami. Podnikatelia v tomto voňavom, chrumkavom, ale aj náročnom biznise sa naprieč republikou zhodujú, že sektor sa zmieta v problémoch.
Na Refresheri ti prinášame hlbší pohľad na aktuálne udalosti, ktoré sa dejú na Slovensku a vo svete. Záleží nám na tom, aby si vedel nielen, čo sa deje, ale aj prečo sa to deje. Podpor nás v našom úsilí a pridaj sa do klubu Refresher+.
Pekári verzus štát
Pekári, podobne ako ľudia v mnohých ďalších sektoroch, musia znášať ťažké časy. A tak sa stalo, že zdraženie chleba po vypuknutí vojny a energetickej krízy v EÚ bolo na Slovensku tretie najvyššie v Európskej únii a dosiahlo 32 %.
Toto číslo s odvolaním na portál Eurostat zdôraznil predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský, keď hovoril o problémoch sektora a nedostatočnej podpore zo strany štátu.
Slovenskí pekári podľa neho napriek tomu každý mesiac produkujú pečivo, chlieb so stratou a voči kolegom zo všetkých okolitých krajín strácajú konkurencieschopnosť.
„Nepodpora výrobcov potravín zo strany štátu ohrozuje našu konkurencieschopnosť do takej závažnej miery, že hrozí nielen krach obrovského množstva pekární, ale nastane aj stav, keď žiadne nové v budúcnosti nevzniknú. Súčasné smerovanie agrorezortu vedie Slovensko k totálnej potravinovej závislosti od zahraničného dovozu,“ tvrdí Lapšanský.
Múka zo Slovenska je podľa údajov SZPCC oproti poľskej drahšia o 100 eur na tonu. Tam totiž vláda dotuje nielen poľnohospodárov a spracovateľov, ale pomáha aj spotrebiteľom napríklad zníženými sadzbami daní. V Maďarsku či ČR sú jej ceny oproti SR o 50 eur nižšie.
Začiatkom októbra sa pekári stretli s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Borisom Kollárom, aby mu vysvetlili, že už nie sú schopní určovať cenotvorbu svojich výrobkov. Okrem extrémnych nárastov cien energií sa spustila vlna neočakávane vysokého nárastu cien cukru a droždia, ktorých je v EÚ nedostatok.
Ľudia sú už veľmi citliví na cenu
V Eberhardovi preorganizovali výrobu, aby boli energeticky šetrnejší. Rozbehli aj nové predajné kanály, aby výrobky dostali bližšie k novým zákazníkom.
„Pracujeme 10 až 18 hodín denne a obetujeme celý náš čas rozvoju aj v týchto nepriaznivých časoch, aby sme sa finančne udržali a nedopadli ako mnohé známe pekárne, ktoré to nezvládli a museli po dlhých rokoch zavrieť,“ priznáva Erika Petrleničová.
Štát podľa nej môže pomôcť tak, že predloží Európskej komisii schému štátnej pomoci pre malých a stredných podnikateľov na podporu zvýšených nákladov za energie.
Dodáva, že akékoľvek zdražovanie vníma zákazník veľmi citlivo. Valí sa na neho z každej strany, a preto si dvakrát rozmyslí, čo si kúpi. Prvých päť mesiacov od toho, ako im začali rásť náklady, ešte držali ceny.
Až v júli navýšili ceny o 10 %, čo je podľa majiteľky zanedbateľné v porovnaní s tým, koľko reálne potrebovali. Napriek tomu mnohí zákazníci reagovali negatívne a bez porozumenia. Dokáže to však pochopiť. Z aktuálnej situácie je už frustrovaný každý.
Chýbajú aj pekári
Začiatky pekárne Oremus v Nových Zámkoch siahajú do roku 1990. Za tri dekády sa vypracovali na 6 miliónové tržby. Ako sa firma rozvíjala, pribúdalo stále viac výrobkov, čo si vyžiadalo aj nové moderné technológie. Na pozadí je však stále tradičný spôsob výroby, ktorý Oremusovci pri niektorých pečivách používajú do dnešného dňa.
Teraz ich trápi extrémne turbulentný nárast vstupných surovín na výrobu, ktorý nie sú schopní ovplyvniť. V niektorých prípadoch museli upraviť ceny výrobkov oproti minulému roku v rozmedzí 30 – 50 %.
„Štát môže zastropovať ceny energií a pohonných hmôt alebo znížiť DPH na základné druhy potravinárskych výrobkov pre udržanie čo najnižšej ceny základných potravín na trhu,“ navrhuje zakladateľ a majiteľ Juraj Oremus.
S remeselnými chlebmi a pečivom podnikajú aj na východe. Pavol Petráš najprv okúsil biznisovú gastronómiu vody s pivovarom a tančiarňou. Neskôr sa zrodila lučenecká pekáreň Franz, kde sú hitom kváskové chleby.
Okrem drahších surovín a energií bojujú aj s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Kapacity sa snažia dohnať študentmi a čerstvými absolventmi.
„Chceli by sme, aby školy a štát viedli viac mladých ľudí k takému krásnemu remeslu ako je pekárčina,“ hovorí za podnik Zdenka Kulichová. Pomohla by im zároveň dotácia. Cenník nie sú schopní udržať a pri obľúbených výrobkoch museli cenu navýšiť aj o 20 %.
Peniaze pre pekárov
V reakcii na kritiku Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vyhlásilo, že tento rok potravinárom pôjde na stabilizáciu situácie spolu 18 miliónov eur, z toho pekárom 3,5 milióna eur. V tomto roku už mal rezort vyplatiť potravinárskym podnikom 8 miliónov eur v rámci takzvanej mimoriadnej pomoci, z toho pekárom bolo vyplatených 1,5 milióna eur.
„Zároveň pripravujeme ďalšiu pomoc v hodnote 10 miliónov eur v rámci dočasného rámca pomoci, ktorú plánujeme v závislosti od jej schválenia v Európskej komisii a na Protimonopolnom úrade SR vyplatiť do konca roka. Pre pekárov sú cez túto schému naplánované 2 milióny eur,“ doplnilo ministerstvo.
Tieto peniaze nie sú pravdepodobne opatrením, v ktoré pekári dúfali. Môžu si skôr povzdychnúť, že je to lepšie ako lopatou do hlavy. No z dlhodobého hľadiska by sektor potreboval viac pozornosti. Najmä ak nechceme budúci rok počuť ďalšiu správu o možnom kolapse odvetvia.
