Liečba spočíva v ošetrení rany, dezinfekcii a v tlmení bolesti. Špecifické antisérum neexistuje.
Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) Univerzitnej nemocnice Bratislava v tomto roku zaznamenalo šesť prípadov uhryznutia pavúkom. Z toho boli dve uhryznutia jedovatým pavúkom – pradiarkou pestrou. Pre TASR to priblížila vedúca NTIC Silvia Plačková.
„Čo sa týka uhryznutia pavúkmi, počet konzultácií s NTIC v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne stúpol. Neodzrkadľuje však celkový počet uhryznutí na Slovensku,“ povedala doktorka Plačková s tým, že za vyššie čísla zrejme môže vyššia informovanosť o centre. Ozrejmila, že vlani konzultovali 14 prípadov uhryznutia, z toho v piatich prípadoch išlo o jedovatého pavúka.
„Na Slovensku sa predpokladá výskyt asi 942 druhov pavúkov. Pavúk obyčajne neútočí na človeka, iba ak v sebaobrane,“ píše NTIC na svojom webe. Zároveň informovalo, že väčšinu uhryznutí spôsobujú iné článkonožce. Pavúk uhryzne len raz, takže opakované uhryznutia sú raritné, a pri uhryznutí nemusí vypustiť do rany jed.
„Ranu tvoria dve bodky vzdialené od seba jeden až desať milimetrov,“ objasnili odborníci z NTIC. Pri uhryznutí jedovatou pradiarkou pestrou pacienti podľa odborníkov udávajú napríklad intenzívnu bolesť, opuch a sčervenanie rany, zvýšenú telesnú teplotu či sťažené dýchanie. Liečba spočíva v ošetrení rany, dezinfekcii a v tlmení bolesti. Špecifické antisérum neexistuje.
Na Slovensku žije voľne v prírode jedovatý pavúk pradiarka pestrá. Jeho výskyt je relatívne zriedkavý. Najväčším pavúkom je u nás strehúň škvrnitý, ktorý môže mať sedem centimetrov.
Podľa odborníkov z NTIC tento druh pavúkov nie je pre ľudí obzvlášť nebezpečný, ale môže pohrýzť v prípade ohrozenia. Útočí skokom. Môže vyvolať žihľavku spôsobenú chlpmi pavúka, sekundárnu infekciu v mieste uhryznutia, rôzny stupeň alergickej reakcie a neuromuskulárne účinky.
