Architekt, kníhkupec a aktivista v jednom, Adam Berka, vytvoril niečo, čo uľahčí bežnému Slovákovi pochopiť základné princípy života na Slovensku - ilustrovanú ústavu.
Málokto z nás čítal Ústavu Slovenskej republiky. Zdá sa, že zdĺhavé formulácie nie sú tým pravým orechovým pre väčšinu ľudí, najmä mladšiu generáciu. Preto sa Adam Berka rozhodol, že zmení tento problém a ponúkne človeku krásne vyzerajúcu knižku doplnenú ilustráciami. Prizvali sme si ho na rozhovor, aby nám porozprával, ako kniha vznikala, s kým na nej spolupracoval a tiež prezradil, kam viedli jeho kroky z Indie.
Adam Berka. Pre mnohých Bratislavčanov známe meno, no skús sa predstaviť čitateľom, ktorí o tebe ešte nepočuli.
Ahoj, som architekt, kníhkupec a aktivista, tak to niekedy píšem. Architektúru som študoval na VŠVU v Bratislave a na Škole architektúry v Ahmedabáde v Indii. Po škole som sa však rozhodol venovať viac knihám a rozbehol som kníhkupectvo zamerané na architektúru, dizajn, ilustráciu a umenie 82 Bøok & Design Shõp (www.82.sk), popri tom sa venujem projektom na poli architektúry, fotografie a mestotvorby. Tými sú napríklad projekt Miesta Mesta, Bratislava Budúcnosti alebo Hnutie proti okrášľovaniu Bratislavy. Môj najnovší projekt je prvá kniha vydaná pod hlavičkou 82 Bøok & Design Shõpu, ilustrovaná ústava Slovenskej republiky.
Dočítal som sa, že si odišiel do Ameriky, no vrátil si sa. Máš pocit, že by si mali ľudia viac vážiť Slovensko?
Tak určitééé. Každá krajina je krásna iným spôsobom. My máme na Slovensku šťastie, že žijeme v malej no rozprávkovo krásnej krajine, o ktorú keby sme sa vedeli lepšie starať bola by rajom na zemi. Príroda sa mení každých pár kilometrov, za každým rohom na nás čaká iný typ krajiny, máme štyri ročné obdobia, dostatok pitnej vody, úrodnú pôdu. Naša krajina je prírodným pokladom. No neuveriteľným spôsobom ju zhovaďujeme a ničíme. Po estetickej stránke je najväčším odpadom vonkajšia reklama, billboardami máme s prepáčením zasratú celú krajinu, nehovorím o drancovaní prírodných zdrojov a neúcte k pamiatkam.
Myslím si preto, že vážiť si Slovensko nestačí, mali by sme oň aj dbať, neznečisťovať ho a zvelaďovať.
Ako si povedal, si zakladateľ špecializovaného kníhkupectva 82 Bøok & Design Shõp. Čo všetko tam môže človek nájsť, a čo naopak nie?
82 Bøok & Design Shõp je kníhkupectvo zamerané na architektúru, dizajn a umenie, ľudia v ňom nájdu výber najkrajších detských ilustrovaných kníh zo Slovenska ale aj zo zahraničia, knihy o dizajne, bývaní, zaujímavé časopisy, s ktorými sa nestretneš v novinových stánkoch, napríklad o zaujímavých projektoch na blízkom východe, alebo o kreativite, tam kde ju nečakáme. Knihy vyberám, každá jedna prejde mojimi rukami, veľmi mi záleží nielen na kvalitnom obsahu, ale aj na grafickom spracovaní. Mottom môjho kníhkupectva je - Judge a book by its cover - Súď knihu podľa obalu a myslím, že v mojom kníhkupectve je tento prístup cítiť. Náš zákazník by tam preto zbytočne hľadal škaredé knihy. Taktiež nepredávame brakovú literatúru, pokiaľ nejde o výnimočné vydavateľské počiny.
Čo projekt Miesta Mesta, vedel by si ho čitateľom priblížiť? Akú motiváciu si mal v začiatkoch?
Po mojom dedovi mi zostalo zopár jeho fotografií, no tých pár fotografií mi stačí na to, aby som si vedel predstaviť, ako vyzeral. Často išlo o kvalitné fotky, pretože kedysi nemal každý fotoaparát, a ten, kto ho mal a fotil, zväčša fotiť vedel. Rovnako pristupujem k fotografii architektúry. Projekt Miesta Mesta je fotografický projekt o modernej a postmodernej architektúre druhej polovice 20. storočia. Ide o architektúru z obdobia socializmu, ktorá bola aj napriek dobe, v ktorej vznikla výnimočná, no vzhľadom k tomu, že sa o tieto stavby nikto nestaral, tak postupne chátrajú, rozpadávajú sa a miznú nám pred očami. Pritom ide o rovnaké kultúrne dedičstvo, ako sú 300 ročné kostoly. Tie majú však to šťastie, že sú pamiatkovo chránené a nikto ich nemôže len tak zbúrať.
Fotím preto túto architektúru aby som cez pekné zábery ukázal ľuďom ich peknú, často na prvý pohľad prehliadanú stránku. Po tom, čo ľudia fotky vidia, neveria vlastným očiam, že okolo týchto budov celý život chodili a nevšímali si ich.
Dávam tak šancu týmto budovám nájsť si nových obdivovateľov a to je jediný spôsob, ako im vieme prinavrátiť ich stratenú hodnotu.
Ilustrovaná ústava Slovenskej republiky je prvá kniha, ktorá vyjde pod hlavičkou tvojho kníhkupectva. Máš v pláne vydávať neskôr aj ďalšie?
Určite áno, už teraz sa teším, až dokončím všetko, čo treba a pustím sa do ďalšej knihy, určite raz vydám fotografickú knihu venovanú práve architektúre Bratislavy - Miesta Mesta, ale ešte predtým sa chystám vydať sprievodcu po Bratislave - Bratislava City Guide. Pôjde o takého netradičného sprievodcu, pretože bude určený predovšetkým pre ľudí, ktorí v Bratislave žijú, no nepoznajú všetky jej odvrátené krásy. Rád by som touto knihou trošku prispel k pozdvihnutiu morálky a ukázal ľuďom, aké je Bratislava super mesto. Je sa na čo tešiť.
Prejdime už k samotnej knihe. Prečo si sa rozhodol premeniť kopu právnického textu na takúto “prijateľnejšiu” formu?
Ilustrovaná ústava hovorí o základných hodnotách, na ktorých stojí naša spoločnosť. Hovorí o tom, čo máme a čo nemáme robiť, ak chceme žiť v slobodnej a demokratickej spoločnosti. To je zvlášť aktuálne v dnešnej dobe, kedy sa demokracia v okolitých krajinách rozpadáva a ľudia vo viacerých krajinách okolo nás skĺzavajú späť do totality. Mnohí mladí ľudia nezažili totalitu na vlastnej koži. Ja som mal 7 rokov, keď padol komunistický režim v Československu a mohli sme prvý krát slobodne prejsť cez hranice. Môj prastarý otec padol v Rusku do zajatia, keď mal len niečo málo cez 20 rokov a bojoval v prvej svetovej vojne, môj dedo sa ako 23 ročný vybral ako dobrovoľník bojovať do Španielskej občianskej vojny proti fašistom, neskôr zažil bombardovanie Londýna, môjmu druhému dedovi spálili fašisti neďaleko Banskej Bystrice oboch rodičov vo vápenke. Moji starí rodičia zažili na vlastné oči, čo sa stane, ak ľudia zanevrú na ľudské práva a základné hodnoty, na ktorých stojí demokratická spoločnosť.
Dnes veľa mladých ľudí volí neonacistov. Nerozumejú tomu, že ak im dajú hlas vo voľbách ľuďom, ktorí si nevážia hodnoty o ktorých sa v ústave píše, uvrhnú tým našu krajinu o 100 rokov späť. Nič im nepomôžu svaly, ak nebudú doma a niekto sa rozhodne pozabíjať im rodinu.
Nechcel som sa dostať až sem, ale jedným z dôvodov prečo som Ilustrovanú ústavu vydal je, aby som aj mladým ľuďom ukázal, že naša krajina stojí na ušľachtilých hodnotách, o ktorých sa píše v ústave. Chcem ľuďom ukázať, že napriek mnohým chybám, ktoré naša spoločnosť má, jediná cesta je pokračovať v našej ceste a budovať demokraciu. Všetci by sme si mali ústavu prečítať, aby sme pochopili, ako na to.
Ako prebiehala tvorba a koľko to celé trvalo?
Tvorba knihy trvala približne rok aj s prestávkami. Najprv som si ústavu prečítal a následne sa stretol s právnikmi a o mojom zámere im povedal. Tým sa nápad páčil, no poradili mi, aby som ďalej na knihe pracoval sám, pretože podľa nich je bolo zaujímavejšie, aby som sa na knihu pozrel ako laik. Tak som si ústavu čítal stále dookola, vyberal som tie časti, ktoré mi prišli dôležité, vtipné alebo poučné a keď som to všetko mal, stretol som sa s ilustrátorom - Andrejom Kolenčíkom a grafickým dizajnérom Borisom Melušom. Spolu sme si všetko prešli, Andrej mi priebežne posielal ilustrácie, ktoré sme spolu dolaďovali a s Borisom som sa priebežne bavil o podobe knihy. Hneď na začiatku som vedel, že knihu chcem vytlačiť len modrou a červenou farbou na bielom papieri. Neskôr po viacerých diskusiách sme dospeli k striebornej obálke a príručnému formátu knihy. Tlač mala na starosti tlačiareň i+i print a boli nám celý čas veľmi nápomocní. Išlo o veľmi príjemnú spoluprácu.
Čo bola presne tvoja úloha?
Moja úloha bola celú knihu vymyslieť, s dôležitými rozhodnutiami mi ale pomáhali aj Andrej s Borisom, preto to šlo o moc ľahšie. Spolu sme sa dohodli na tom, že do textu ústavy nebudeme zasahovať vlastným alebo cudzím textom, jediné, čo sme pridali, boli ilustrácie a citáty. Mojou úlohou bolo knihu veľakrát prečítať a vybrať zaujímavé časti pre ilustrácie. Popri tom som paralelne pracoval na PR a marketingu, pretože mi záležalo na tom, aby sa o knihe každý dozvedel. A celý projekt som koordinoval po technickej stránke.
Čo bolo najťažšie?
Najťažšie bolo dodržať dedlajny. Všetkým nám na knihe záležalo a nechceli sme spraviť niečo len polovične dobré, kde by sme neskôr ľutovali, že sme to odflákli. Preto sme viaceré dedlajny pár krát posunuli, čo nemám rád, no aj vďaka tomu máme v rukách parádnu knihu, z ktorej máme všetci radosť.
K dnešnému dňu si splnil na 114 % cieľ stanovený na startlab. Potreboval si 3500 €, získal si už 3997€. Vedel si, že to ľudia podporia? Nechcel si získať finančnú podporu inak?
Vznik knihy finančne podporil Fond na podporu umenia, no tento príspevok pokryl približne 50% reálnych nákladov na výrobu knihy. Zvyšok musíme zarobiť predajom, k čomu nám veľmi na začiatku pomohol startlab. Sumu, ktorú sme si stanovili, sme stanovili nižšiu, nechceli sme mať veľké oči, predsa len sme to robili prvýkrát a nevedeli sme, čo môžeme čakať. Raketový úspech nás veľmi príjemne prekvapil. K dnešnému dňu sa nám podarilo vyzbierať už viac ako 200% požadovanej sumy, čo nás veľmi teší. Našim cieľom však je, aby sa naša Ilustrovaná ústava dostala do každej domácnosti, takže máme ešte na čom pracovať. :-)
Čo ty a tvorba dizajnu? Nemal si chuť si knihu nadizajnovať, resp. nailustrovať sám?
To nie. Kreslím rád, ale chcel som, aby na knihe pracovali najlepší profesionáli vo svojom obore. Niekedy som Andrejovi kreslil moje predstavy jednotlivých ilustrácií a myslím, že nám to pomáhalo rýchlejšie sa posúvať vpred, ale Andrej mal moju plnú dôveru, poznám jeho štýl a viem, prečo som si ho pre projekt vybral. A čo sa dizajnu týka, platí to isté. Borisa poznám osobne a som veľmi rád, že napriek množstvu povinností si na knihu našiel čas. Je majstrom v práci s typografiou a to som od neho potreboval. Robí elegantné no zároveň graficky úderné knihy a to som chcel dosiahnuť. Kašle na ozdoby a venuje sa tomu podstatnému. V našom prípade sme potrebovali spraviť knihu, ktorá sa dobre číta a ľahko sa v nej dá orientovať. A to sa nám aj podarilo.
Ilustrácie od Andreja sú na prvý pohľad originálne - na čo ste stavili na tomto “fronte”?
Andrejove ilustrácie pôsobia jednoducho, no v jednoduchosti je niekedy krása. Andrej má ten správny zmysel pre humor a dokáže ho naznačiť pár čiarkami. Chceli sme vytvoriť ilustrácie, ktoré nebudú príliš komplikované, potrebovali sme, aby z nich bolo na prvý pohľad ľahké odčítať informáciu. Tú už ďalej môže čitateľ spracovávať po svojom. Zároveň bolo dôležité aby sme si všetci traja osobnostne a názorovo sadli a to sa nám myslím podarilo.
Sú v texte akékoľvek úpravy, alebo sa stopercentne zhoduje s “neilustrovanou ústavou”?
Text knihy obsahujú kompletné znenie Ústavy Slovenskej republiky vrátane poslednej novely zo začiatku leta. Obsahuje všetko, čo má ústava obsahovať. K tomu sme však pridali ilustrácie a zopár vybraných citátov z jej textu, ktoré čitateľom približujú, o čom sa v jednotlivých hlavách píše. Ilustrovaná ústava okrem toho obsahuje prehľadný obsah, môj úvod s venovaním môjmu pradedovi a záverečnú kapitolu s názvom Pamätaj, ktorá nám pripomína najdôležitejšie myšlienky z ústavy.
Zloženie - 9 hláv a preambula. Ktorá z častí knihy je tvoja najobľúbenejšia?
Klamal by som, ak by som nepovedal, že druhá hlava, pretože tá hovorí o ľudských právach a tie je veľmi praktické poznať. Slúžia nám na našu ochranu a to je veľmi dôležité. Žiaľ, ukazujú nám aj to, ako často mnohí ľudia v našej krajine po ľudských právach šliapu, preto si myslím, že ak žiadnu inú, druhú hlavu by si mal každý prečítať. Prvá však tiež nie je zlá, pretože hovorí aj o prírodných zdrojoch, ktoré budú mať stále väčšiu hodnotu..
Na záver by si mohol ešte povedať, čo sa musí stať, aby si tvrdil, že celý projekt ilustrovanej ústavy bol úspešný. :)
Ako som už povedal, Ilustrovaná ústava je kniha do každej domácnosti, projekt však budem považovať za úspešný, ak si najmä mladí ľudia ústavu prečítajú a uvedomia si, na akých hodnotách stojí naša krajina. Pretože byť hrdým Slovákom znamená vážiť si slobodu a demokraciu, ktorú naši dedovia a pradedovia pre nás vybojovali.
