Podarilo sa nám vyspovedať mladú Slovenku, ktorej život pripomína rozprávkovú cestu okolo sveta.
Rozhovory sú súčasťou nášho webu od samého začiatku, a to či už s elitou hudobnej scény, športovcami, umelcami, modelkami, návrhármi alebo mladými Slovákmi, ktorí našli odhodlanie a vycestovali do zahraničia. Do danej skupiny našincov patrí taktiež sympatická milovníčka adrenalínových športov menom Dominika Horníková, ktorá si počas spoznávania Pyrenejského polostrova na nás našla chvíľku času a odpovedala na sériu zvedavých otázok zameraných na množstvo odlišných tém. Výsledok si môžete prečítať nižšie.
Ahoj Dominika, môžeme prosím ťa úvod nášho rozhovoru odštartovať zľahka tým, že sa nám trochu bližšie predstavíš a taktiež prezradíš, ako doposiaľ tráviš tohtoročné leto?
Ahojte, ako už je uvedené vyššie, volám sa Dominika Horníková, mám dvadsaťšesť rokov a pochádzam z Košíc, pričom posledných pár rokov žijem viac-menej v kufri.
Leto 2017 pre mňa začínalo dokončovaním diplomovej práce a následne prišlo na rad balenie spojené s odletom na Malorku, kde som pobudla týždeň. Odtiaľ som sa presunula do Lisabonu, kde som sa stretla s tromi kamarátkami, čím sa odštartoval náš výlet smerom na sever. Podarilo sa nám okúsiť pobrežie Portugalska a vrch Španielska. Každý deň sme kempovali, respektíve surfovali na rôznych miestach a spávali všetky štyri v našej dodávke skoro dva týždne.
Vo francúzskom Biarritz som "prestúpila" na druhý autobus, a to doslovne, keďže môj hippie kamarát prerobil vozidlo na obytný dom. Po týždni surfovania v krajine galského kohúta som sa opätovne presunula do Asturias na severo-západe Španielska, kde som doteraz.
Len z opisu posledných týždňov tvojho života nám vychádza, že miluješ cestovanie a adrenalínové športy. Kedy prišiel ten prvotný impulz a túžba po spoznávaní sveta?
Celé sa to začalo v období, keď som mala pätnásť rokov a náhodne som sa pustila do reči s neznámym dievčaťom vo vlaku, ktorému vôbec neprekážalo ísť nezávisle niekam len tak, sama. Čo ma prekvapilo.
Impulzom bola taktiež známa, ktorá sa zúčastnila programu Work & Travel v Spojených štátoch a trochu mi o tom porozprávala. V rovnakom čase som začínala so snowboardingom, a preto ma lákali najmä destinácie, kde môžem jazdiť alebo vykonávať iné adrenalínové aktivity.
... a ako to prosím ťa pokračovalo? Prišli na rad prvé odvážnejšie výlety a s nimi spojené množstvo zážitkov? Pri prvej ceste do zahraničia si presne vedela do čoho ideš alebo to bola jazda do neznáma?
Prvý väčší výlet prišiel v mojich devätnástich rokoch a išlo o prácu animátorky na štyri mesiace v Egypte. Absolútne som netušila, do čoho idem, aj keď samozrejme mamku som ubezpečila, že áno :) Odlet som mala z Viedne do Káhiry, kde som mala dvadsať minút na prestup, z ktorých sa vďaka nepresnej navigácii od pracovníkov letiska stalo len päť, a tak sme s jedným z Mohammedov prebehli cez celé letisko. Celý čas pritom do vysielačky vykrikoval po arabsky, nech zadržia lietadlo, teda aspoň si to myslím...
Na letisku v Sharm El Sheikh ma už čakal môj taliansky šéf a dané leto bolo jednou z mojich najlepších skúseností, akú som doteraz zažila.
Z vlastných skúsenosti vieš, že cestovanie na vlastnú päsť nie je vždy jednoduché. Mali tvoji rodičia pochopenie pre danú zábavu už od začiatku alebo si ich musela presvedčiať dlhší čas?
Vyrastala som s mamkou, ktorá má našťastie pochopenie pre moju večnú tvrdohlavosť a zvykla si na fakt, že na určité veci si nepýtam žiadne povolenie a priamo jej ich oznámim. Vážim si, ako to zvláda a hlavne, že mi dôveruje.
Ako si už načrtla, tak miluješ adrenalínové aktivity. Sú tomu prispôsobené aj tvoje možnosti v rámci spoznávania nových kútov sveta?
Všetko záleží na tom, kde sa práve nachádzam a aké sú na danom mieste možnosti. Milujem tanec, surfing a snowboarding, čiže posledné roky vyhľadávam miesta, kde sa nachádzajú vlny alebo hory.
Veľmi rada objavujem nové surfové spoty, pričom najradšej mám nepreľudnené pláže s lesmi či džungľou v pozadí. Ak náhodou bývam pri väčších mestách, tak skúmam podmienky pre tanec a v horských strediskách ma lákajú najmä kvalitné parky pre snowboarding.
Aké mestá či krajiny sa ti do dnešného dňa podarilo navštíviť a kde si si to zamilovala natoľko, že by si sa tam s radosťou presťahovala aj na dlhšie obdobie?
Môžem začať s menovaním? :) Egypt, Maroko, Azory, Fuerteventura, Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Írsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Belgicko, Nemecko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Island, Švajčiarsko, Lichtenštajsko, Rakúsko, Taliansko, Chorvátsko, Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Mexiko, Spojené štáty (Kalifornia, Oregon, Washington, New York...) a Kanada.
Je ešte veľa krajín, ktoré chcem navštíviť a kde chcem pobudnúť istú časť života, ale zatiaľ medzi moje obľúbené časti patrí Island, Portugalsko či Kalifornia, pričom v San Diegu a v Lisabone som nejakú dobu už žila.
Zmapované to máš už veľmi pekne, avšak, nedá sa nám neopýtať Dominika, ako si na tom, čo sa týka spoznávania Slovenska? Máme tu miesta, ktoré by si nám odporúčila navštíviť?
Osobne si myslím, že naša krajina je skrytý poklad a máme tu množstvo krásnych miest. Mne sa azda najviac páči Štrbské Pleso, Jasná či Donovaly v priebehu zimy a Domaša so Šíravou počas letných mesiacov.
Ak by si mala vybrať len jeden zážitok, ktorý počas tvojich ciest v tebe vyvolal najsilnejšiu emóciu, ktorý by to bol a z akého dôvodu?
Takých zážitkov bolo viac, ktorý mi momentálne napadá je to, ako sme boli s najlepšou kamarátkou na výlete zo San Diega až do Kanady a po ceste sme sa zastavili v Long Beach, kde sa konal veľký festival. Hlavným dôvodom nebol masívny line-up, chceli sme sa opäť spojiť so Skrillexom, s ktorým sme sa spriatelili pred dvoma rokmi v rakúskych Alpách, kde sme spolu jazdili v snowparku a čerstvé prašany. Podarilo sa nám vďaka nemu na festival dostať, stretli sme sa, vyobjímali, predstavil nás jeho známym ako baby, s ktorými mal the best time of his life, po jeho show sme všetci išli do Skrillexovho domu v LA, kde sa konala afterpárty, na druhý deň sme spolu skejtovali po uliciach v Los Angeles, pozval nás na obed a rozlúčili sme sa. To bolo super.
V spomínanom San Diegu si vyučovala surfing. Ako sa mladé dievča z Európy dostane k obdobnej práci, ktorá ju baví?
K práci surfovej inštruktorky som sa v podstate dostala úplnou náhodou. Nedostatok financií a dočasné ubytovanie na gauči u známeho boli dostatočne silným impulzom, že vlastne nemám čo stratiť a jediné čo mi ostalo, bola odvaha :)
Rozhodla som sa teda navštíviť miesta, ktoré mi boli sympatické a opýtať sa na možnosti práce. V jednom surfovom obchode mi ponúkli pozíciu inštruktorky, lebo síce mali ďalších šestnásť, ale medzi nimi nebola ani jedna žena. Predtým som síce učila surfovať známych, nikdy však nie profesionálne a práve preto ma daná ponuka nadchla a zároveň bola výzvou. Samozrejme, musela som si dodatočne urobiť certifikát potrebný k výučbe.
Keďže si už mierne načala tému financií, tak by nás zaujímalo, akým spôsobom sa ti darí pokrývať všetky náklady spojené s množstvo dobrodružstiev, ktoré zažívaš? Samozrejme, ak ti to neprekáža :)
Vôbec mi to neprekáža. Na všetky moje úlety a výlety si zarobím a sponzorujem si ich sama. Kdekoľvek idem na dlhšiu dobu, nájdem si prácu rovno na mieste. Je to celkom riskantné, ale vždy sa niečo nájde, ak človek veľmi chce a niečo pre to aj urobí. Naučila som sa hlavne nemíňať na hlúposti a radšej si peniaze odložiť na letenky. Veci po čase vyhodíte, ale zážitky ostanú navždy.
Ešte čo sa týka surfingu, chcela by si sa mu venovať až na profesionálnej úrovni alebo sú tvoje plány do budúcna v úplne odlišných sférach?
Nevidím dôvod v budúcnosti pracovať v odlišných sférach. Myslím si, že doba sa mení a je možné transformovať záľuby do profesie, čo však neznamená, že musím byť nevyhnutne profesionálna surférka do konca života. Laťka je totiž nasadená poriadne vysoko a ako babka by som súťažiť nechcela :)
Viem, že svoju vášeň pre surfing môžem prepojiť s prácou aj v inej forme. Študovala som, aby som vedomosti neskôr využila v praxi, takže sa zameriavam na cestovný ruch v spojení so spomínaným surfingom a snowboardingom. Plánujem cestovať ešte aspoň štyri roky, spoznávať odlišné kultúry, získavať kontakty a ďalej sa uvidí...
V budúcnosti sa možno zúčastním surfovej súťaže, len tak, zo srandy. Plánujem žiť rok v Austrálii a tak uvidíme, čo zo mňa bude. :)
Apropo, ako si zvládala skĺbiť vášeň pre cestovanie s náročným štúdiom? Respektíve, na akú pozíciu v rámci sveta by si zaradila náš aktuálny školský systém?
Študovala som v Portugalsku a doma na Slovensku. Popri mojich záľubách som mala program celkom nabitý, obzvlášť počas skúškového obdobia. Paradoxne, čím menej času som mala, tým viac som toho postíhala, nejako som si to vždy vedela zorganizovať.
Zaujímala som sa taktiež o školský systém v Kalifornii, pretože moji spolubývajúci tam študovali a rovnako tak v Dánsku, kde odcestovalo viacero známych kvôli škole. Mrzí ma, že u nás máme mnoho šikovných mladých mozgov, ktoré chcú tvoriť, ale väčšina našich univerzít bazíruje na memorovaní a tým limituje našu kreativitu.
V zahraničí sa kladie veľký dôraz najmä na tvorbu projektov, vďaka ktorým sa teória automaticky nasáva rýchlejšie. Chápem, že aj u nás sa nachádzajú učitelia, ktorí by aj mali snahu niečo zmeniť, avšak veľakrát to závisí od samotného vedenia. Smutný je ale fakt, že ak nepríde zmena, tak mnohí demotivovaní, ale ambiciózni ľudia jednoducho pôjdu preč.
Nedá nám nesúhlasiť, bohužiaľ. Dominika, tesne pred koncom rozhovoru ani teba neminie naša klasická "Refresher" otázka a to: Aký film, seriál, hudobný album, hru, aplikáciu alebo technickú vychytávku máš najviac v obľube a vrelo by si ju odporúčila našim čitateľom?
Používam hlavne rôzne aplikácie, ako napríklad Shazam, Duolingo, BrainYoga, Capture GoPro či populárny Instagram. Medzi moje top patrí taktiež aplikácia Headspace, ktorá v podstate vysvetľuje, ako fungujú myšlienky a ako sa nenechať zbytočne rozptýliť a sústrediť sa na moment prítomnosti.
Pre teba zrejme len veľmi ťažko zodpovedateľná otázka, ale kde vidíš samu seba o takých povedzme päť až desať rokov?
To zatiaľ ešte neviem, ale určite niekde, kde budú hory aj vlny. Domov sa budem vracať, ale nemyslím si, že na Slovensku budem žiť. Je zopár krajín, kde chcem nejakú dobu zotrvať, ale rozhodnem sa až o pár rokov, kde sa zabývam. Kočovníkom celý život zas tiež nechcem byť.
Dominika, na záver by sme sa ti chceli pekne poďakovať za tvoj čas, popriať ti do budúcna len to najlepšie a zároveň prenechávame priestor tebe, aby si mohla zanechať aspoň stručný odkaz našim čitateľom.
Ďakujem vám za rozhovor. Chcela by som len popriať veľa šťastia na cestách tým, ktorí si idú svojou cestou a zároveň povzbudiť tých, ktorí by cestovať chceli, ale chýba im istá dávka odvahy.
Je síce skvelé byť opatrný, ale vždy je lepšie veriť, že veci dopadnú dobre. Cestovať sa dá aj lacno a nepotrebujete, aby vás niekto sprevádzal, aj keď s priateľmi je vždy väčšia zábava. Ak vaše plány niekto nezdieľa, tak na ceste vždy pribudnú ľudia, ktorí budú. Ak si chcete splniť svoj sen, choďte si za tým akokoľvek dlho to môže trvať, pretože aj keď to nebude podľa predstáv, vždy vás to niekam posunie. Klišé, ale je to tak. :)
