Čo viedlo stále usmiatu ženu pridávať arzén do jedla svojim najbližším?
Navonok pôsobila Nannie Dossová ako starostlivá a milujúca mama, manželka a neskôr aj babička. Susedia ju pokladali za priateľskú a prívetivú ženu od vedľa. Pred zrakmi všetkých však skrývala dych vyrážajúce skutočnosti, ktoré sa podarili odhaliť až v 60. rokoch minulého storočia. Susedia aj blízki boli v šoku. Medzi rokmi 1927 a 1954 mala Nannie Dossová otráviť 11 ľudí. Čo je však z celého prípadu absurdné najviac, je fakt, že Nannie zabíjala členov vlastnej rodiny. Svojim deťom, manželom či sestrám dávala do jedla arzén, ktorým im postupne vysávala život z tela. Noviny ju v čase vrážd začali prezývať Chichotavá Nannie alebo aj Čierna vdova. Prezývky jej zostali už do smrti.
Nannie prišla na svet v roku 1905 v Alabame. Mama Louise Holder a otec James Hazel parili k nižšej vrstve a väčšinu živobytia im zaobstarávala ich farma, na ktorej neskôr pracovali aj ich deti. Nannie mala totiž ďalších štyroch súrodencov, s ktorými na farme vyrastala. So svojou mamou mala spoločné najmä nesympatie voči otcovi. Lepšie povedané, obe ho nenávideli. Otec bol totiž vysoko autoritatívny a akonáhle niečo nebolo podľa jeho predstáv, zavládol v dome teror. Namiesto toho, aby deti navštevovali školu, nútil ich pracovať na farme, čo malo za následok ich nízku vzdelanosť a tým pádom aj neskoršie uplatnenie. V detstve sa rada venovala čítaniu matkiných románov a sama často snívala o svojej budúcnosti plnej romantiky a nežností. Vo veku 7 rokov Nannie utrpela vážny úraz hlavy po tom, čo ju do tváre zasiahla kovová tyč, keď cestovali za príbuznými do južnej Alabamy. Tento úraz sa na jej zdraví značne podpísal. Ďalších niekoľko rokov trpela bolesťami hlavy, výpadkami pamäti a neskôr aj depresiami. Svoju duševnú labilitu pripisovala najmä spomínanej nehode. Ku všetkému jej aj jej sestrám otec v čase dospievania zakazoval používať líčidlá a nosiť typicky ženské oblečenie, aby ich chránil pred pohľadmi mužov. Spoločenské udalosti a „diskotéky“ boli taktiež tabu.
Zakrátko na to sa však Nannie po prvýkrát vydala. Mala vtedy iba 16 rokov, keď si za manžela zobrala Charlesa Braggsa, kolegu z továrne na bielizeň. V čase svadby sa mladomanželia poznali iba zopár mesiacov, no na otcove želanie Nannie s vydajom súhlasila. Charles bol jedináčik a celý život vyrastal len po boku svojej opustenej matky. Tá navyše trvala na tom, že so svojím synom zostane bývať aj po svadbe, čo je určite sen každej manželky. Netrvalo dlho, keď začala byť jej prítomnosť v domácnosti viac než nežiadúca. Na svojom správaní nevidela nič zlé, no Nannie tým veľmi ubližovala. Všetku Charlesovu pozornosť si totiž vynucovala aj dávno po svadbe. Nannie tak zostávala odstrčená na vedľajšiu koľaj. Aj napriek tomu sa však podarilo manželom medzi rokmi 1923 a 1927 splodiť štyri dcéry. V roku 1927 sa pritom malo jej vražedné besnenie začať. Za prvé obete padli jej dve prostredné dcéry, ktorým bola zistená neznáma otrava jedlom. I keď už vtedy padali všetky podozrenia na Nannie, nebolo jej nič dokázané. Manžel ju však aj napriek tomu s najstaršou dcérou opustil. V tomto čase zomrela aj za bližšie neobjasnených príčin Charlesova mama. Chvíľu na to ale začala Nannie holdovať alkoholu a cigaretám. Vyčerpávajúce domáce prostredie tak topila v litroch pálenky a zahmlievala cigaretovým dymom. Už po pár mesiacoch sa u nej začala prejavovať ťažká závislosť.
Nannie tak zostala najmladšiu dcéru vychovávať sama. V roku 1928 sa Charles aj s ich najstaršou dcérou vrátili späť, no vzťah to už i tak nezachránilo. Čoskoro po ich príchode sa dvojica rozviedla. Nannie však osamelá dlho nezostala. Už o rok neskôr si začala vymieňať korešpondenciu s istým Robertom Harrelsonom. Za 23-ročného robotníka z Floridy sa vydala o pár mesiacov neskôr. Ten sa ešte staral o dve dcéry z predošlého manželstva. Po chvíli spolužitia však Nannie prišla na to, že Robert je alkoholik a navyše má aj trestný záznam za napadnutie. I tak ale manželstvo vydržalo dlhých šestnásť rokov. Nasledujúce roky sa vyznačovali v znamení pokoja, až pokým neprišiel rok 1943. Toho roku sa mal totiž jej najstaršej dcére narodiť prvý syn. Robert L. Haynes však krátko po narodení zomrel. Ani v tomto prípade ale lekári nevedeli s presnosťou určiť príčinu smrti. Nasledoval rok 1945 a koniec 2. svetovej vojny, ktorý mnohí značne oslavovali. A patril k nim aj manžel Robert. Značne posilnený alkoholom napokon v noci znásilnil Nannie, čo sa mu o pár hodín neskôr veľmi kruto vypomstilo. Akonáhle totiž Robert zaspal alebo skôr upadol do bezvedomia, Nannie mu do pohára od whisky naliala jed na potkany, ktorý následne vypil. Nasledujúci deň umieral v silných bolestiach.
Svojho tretieho manžela Nannie spoznala podobne ako toho predchádzajúceho v inzeráte v novinách. Aby sa stretli, musela sa vydať až do Severnej Karolíny, kde na ňu už Arlie Lanning netrpezlivo čakal. V mnohých ohľadoch bol veľmi podobný Robertovi. Taktiež bol alkoholik a vyhlásený sukničkár. Po pár dňoch známosti sa však dvojica vzala. Paradoxne to bola skôr Nannie, kto nebol večne doma. Ani toto manželstvo ale nedopadlo najlepšie. Arlie čoskoro po svadbe zomrel na srdcové zlyhanie. Pár dní po pohrebe zachvátil ich dom požiar, pri ktorom zhorel do tla. Ešte predtým, než Nannie opustila Severnú Karolínu, zomrela za presne nezistených príčin aj Arlieho matka. Nannie sa napokon objavila na prahu dverí svojej sestry Dovie, ktorá však taktiež krátko po jej príjazde zomrela. Nannie tak za sebou zanechávala hotovú spúšť. V poradí už štvrtého manžela objavila Nannie v klube Diamond Circle v Kansase. Išlo o Richarda L. Mortona, ktorého smrť nabrala už veľmi rýchli spád. Ešte predtým, než zavraždila Richarda, sa však musela zbaviť aj jeho matky Louise, ktorú taktiež otrávila. Bol rok 1953, keď sa smrťou skončilo aj štvrté manželstvo.
Nannie však bola nezastaviteľná. Toho istého roku už lovila piateho manžela. Nakoniec sa v júni roku 1953 vydala za istého Samuela Dossa z Oklahomy. Už po dvoch mesiacoch od svadby bol však prijatý v nemocnici s príznakmi podobnými chrípke. Lekári čoskoro diagnostikovali závažnú infekciu tráviaceho traktu. Začiatkom októbra bol Samuel prepustený, no akonáhle dorazil domov, Nannie ho vo večerných hodinách otrávila. Náhla smrť sa nepozdávala jeho lekárovi, ktorý nariadil pitvu. Pri nej bolo v tele zistené obrovské množstvo arzénu, z čoho boli všetci šokovaní. Okamžite tak bola zalarmovaná polícia, ktorá už viedla v putách podozrivú osobu číslo jeden. Nannie sa napokon priznala k zabitiu štyroch manželov, matky, sestry Dovie, vnuka Roberta a svojej svokry, za čo jej súd v Oklahome v roku 1955 udelil doživotie. O 10 rokov neskôr Nannie zomrela na nemocničnom lôžku na zákernú leukémiu.
