14 mocných bohov z japonského panteónu.
"Slnko skláňajúce sa k večeru nad nežnými kvetmi stromov Sakury hľadí na rýchlo meniace sa Japonsko i ľudí obývajúcich jeho krajinu. Nie vždy vyzeralo takto. Kedysi v dávnych dobách, o ktorých hovoria kroniky „Kodžiki“ a „Nihonšoki“ ,sa na zem ako neopracovaný diamant dívali prví bohovia."
V chaose, ktorý predchádzal vytvoreniu neba i zeme, sa zrodili prví traja japonskí bohovia. Prvý z nich bol Ame no minakanuši – boh sídliaci v strede Nebeského sveta spoločne s dvomi spoločníkmi Takamimusubim a Kammimusubim. Po nebesách sa pohybovali ako neviditeľné bytosti, no nemali žiadne družky a ani zem, ktorú by obývali. Rozhodli sa ju preto stvoriť, počas toho, keď zem nadobúdala svoj prvotný tvar a morské vody čerili jej brehy, sa zrodilo ďalších sedem generácií bohov. Legendy hovoria najmä o bohovi menom Izanagi a bohyni Izanami. Od bohov dostali oštep vykladaný drahými kameňmi, aby ním splnili rozkaz dokončiť rodiacu sa zem. Týmto oštepom vytvorili ostrov Onokoro, v jeho strede následne vystavali veľký palác, kde sa rozhodli splynúť. Iazanagi sa vtedy spýtal svojej milovanej ženy: “Aký tvar má tvoje telo?" a ona mu odpovedala: „Má dobrý tvar, ale na jednom mieste mu niečo chýba“. Nato Izanagi zašepkal: “Aj moje telo má dobrý tvar, ale na jednom mieste mám niečoho nadbytok. Mali by sme sa spojiť a splodiť potomstvo.“
Izanami a Izanagi tak stvorili osem ostrovov a narodilo sa im aj niekoľko bohov – boh morí, boh hôr, boh stromov a ďalší. Všetko sa však skomplikovalo pri pôrode posledného 35. boha – boha ohňa, kedy sa Izanami nešťastne popálila a zomrela. Izanagi zo žiaľu za milovanou odťal synovi hlavu a nezmierený s jej smrťou sa ju vydal hľadať do podsvetia. Po strastiplnej ceste sa mu ju nakoniec podarilo nájsť, pričom si aj u bohov vyprosil jej návrat. Tí mali ale jednu podmienku, počas cesty do sveta živých sa Izanagi nesmel pozrieť na svoju družku. Potomok bohov však neodolal a keď uvidel telo plné červov, zľakol sa a utekal preč. Izanami, potupená a nahnevaná preklínala ich spoločnú snahu: „Každý deň pripravím o život tisíc ľudí z tvojej zeme a zoberiem si ich ku sebe!“ Izanagi odpovedal: „Ak naozaj urobíš niečo tak strašné, ja sa postarám o to, aby sa každý deň narodilo tisícpäťsto detí.“ Hneď ako prišiel hore na zem, zmyl zo seba nečistotu a pri očistnom obrade zrodil 26 ďalších bohov. Statusom vznešených detí sa však mohlo pochváliť iba niekoľko z nich. Prvá Amaterasu, bohyňa zrodená z ľavého oka, Cukujom, boh zrodený z pravého oka a Susanoo zrodený pri umývaní nosa. Amaterasu, nádherná bohyňa, sa stala bohyňou Slnka a vysokej nebeskej pláne. Cukujomi, boh mesiaca, si vzal pod krídla záhrobnú ríšu a Susanoo, boh búrky, získal moria a panovanie nad nimi. Raz však došlo medzi Amaterasu a Susanoom ku konfliktu, pri ktorom sa bohyňa slnka ukryla do jaskyne. Nad zemou tak zavládla tma a chlad. Našťastie sa samoľúbu bohyňu podarilo vylákať von vďaka zrkadlu, čím sa v Japonsku malo spečatiť nekonečné obdobie hojnosti, mieru a lásky.
Mýtus o stvorení sveta a bohov patrí k tradícii Japonska a je s ním spojený tak úzko ako s kvetmi sakury. Bohatá história a legendy voňajúce exotickosťou a mystikou doteraz napĺňajú ľudí úžasom a tajomnom. Dodnes pretrvalo veľa mien bohov a my si uvedieme tie najznámejšie z nich.
Aji-Suki-Taka-Hi-Kone: Hrom
V japonskej mytológii je synom Takiri-bime a Okuninushi a tiež bratom Taka-hime, Takemikazuchi a Kaminari. Keď bol ešte malým dieťaťom v dojčenskom veku, plakal a kričal tak hlasne, že ho dali do člnu a poslali plávať okolo Japonska, kým sa neutíšil. Od vtedy bol však tak tichý a pokojný, že si ho mnohokrát splietli s mŕtvolou. Pri jednom takom nedorozumení, keď ho zahrabávali do hrobu, začal Aji-Suki dupať nohami tak silno, až vytvoril pohorie Moyama (dnešná provincia Mino). V dospelosti sa stal otcom Takitsuhiko, boha dažďa.
Amatsu Mikaboshi: Zlo
Boh zla pôvodne v šintoizme zastával božstvo polárky a prvotného chaosu. Je tiež spomenutý ako protivník Takemikazuchi-no-kamiho, patróna mečov, ktorý sa pokúšal podmaniť si božiu hviezdu (centrum bohov). Jeho meno sa tiež našlo v spojení s dobytím krajiny Izumo. Postavu tohto boha niektorí stotožňujú aj s postavou Takeminakata, hlavného božstva v prefektúre Nagano a osobného bojovníka bohyne Amaterasu.
Bishamon: Šťastie a vojna
Paradox, i keď napriek tomu, že je v japonskom folklóre oblečený v plnej zbroji, drží nebeskú kopiju a v prípade nebezpečenstva je schopný veliť légií nadprirodzených bytostí, patrí aj do skupiny siedmich bohov šťastia. Údajne ochraňuje spravodlivých a bezbranných, no je patrónom aj statočných bojovníkov či múdrych vojvodcov. Ľud mu za jeho služby venoval chrám v meste Shiga v blízkosti Oji. Často je považovaný za symbol Japonského budhizmu.
Chimata-No-Kami: Ochrana
Japonský boh ochraňujúci ľudí voči katastrofám a škodlivým liehovinám. Ochraňuje aj hranice, chodníky či potulných mníchov. Taktiež prispieva k tomu, aby sa v meste či na dedine nenachádzali zlí duchovia, ich škodlivý vplyv vstrebáva do tela a následne vydychuje v podobe pary. Aj napriek jeho nadprirodzeným schopnostiam sa Chimata nemôže pýšiť statusom vznešeného dieťaťa, nakoľko sa narodil ešte pred vyššie spomínaním očistným obradom a to vo chvíli keď si Izangi odložil po návrate z podsvetia fundoshi (spodná bielizeň). Jeho meno sa dá preložiť ako tabu alebo posvätný priestor.
Hiruko: Rybári
Okrem toho, že je Hiruko ochrancom rybárov, je tiež jedným z bohov šťastia a slnka. Jeho zvláštnosťou je to, že ako jediný pochádza výhradne z Japonska a nebadať na ňom žiadne hinduistické ani čínske vplyvy. Často vyobrazovaný s tradičnou ceremoniálnou pokrývkou hlavy (Kazaori Eboshi), udicou a veľkým červeným ostriežom v ruke. Ako dieťa prekonal mnoho zdravotných ťažkosti, trpel bolesťami, mal zmrzačenú tvár, nevyvinuté kosti či poruchu sluchu. Aj napriek krivdám však dokázal bojovať s osudom, za čo mu bohovia darovali do vienka nadprirodzené sily, ktorými mal chrániť svojich súkmeňovcov – rybárov.
Inari: Ryža
Šintoistický boh ryže je spojený s božstvami potravín. Býva najčastejšie zobrazovaný buď v mužskej alebo ženskej podobe, vo vypätých situáciách však nadobúda vzhľad líšky, hada či draka. Chráni nielen úrodu ryže, ale je tiež patrónom prosperity poľnohospodárov a obchodníkov, ktorí majú niečo dočinenia s ryžou či rybolovom. Okrem kosáku je jej zbraňou i bič, ktorý používa na vypálenie ryže z polí. Uctievanie Inari sa stalo populárnym najme v období Edo, kedy sa vo viac ako tretine (32 000) šintoistických a budhistických svätýň stala patrónkou.
Kawa-no-Kami: Rieky
Riečny boh alebo duch sa objavil aj v známom japonskom animovanom filme Cesta do fantázie. V príbehoch je zobrazovaný ako špinavý a zamorený starec, neskôr však vysvitne že je veľmi bohatý, mocný, energický a duchovne založený. Rozhnevať ho dokážu len bezohľadní pytliaci či ľudia špiniaci odpadom korytá riek.
Kura-Okami-no-kami: Dážď
Tento boh je legendárnym japonským drakom a tiež bohom snehu. Japonská mytológia hovorí, že bol porodený na ostrovoch bohyňou Izanami. Zrodil sa však z krvi alebo orgánu 35. boha ohňa, tak ako aj jeho niekoľko ďalších súrodencov. Vyvoleným sa zjavuje v podobe hada či veľryby a pomáha im v nepríjemných situáciach.
Shina-Tsu-Hiko: Vietor
Je japonský mytologický boh/bohyňa vetra. Býva nazývaný aj Shinatobe, pôvodne spájaný s pohybmi vzduchu a so symbolmi vetra a plachetnice. Podľa legiend dáva pozor na to, aby sa rušivé vetry a zlo držali čo najďalej od ľudí a ich obydlí. Priamy potomok nebeských bytostí sa narodil z Izanagiho dychu, pričom ihneď po narodení spôsobil pobrežné búrky, ktorým sa stal následne patrónom.
O-Kuni-Nushi: Mágia a medicína
Toto božstvo je populárne hlavne v japonskom šintoizme. Prežíva v neviditeľnom svete duchov a kúziel. Je hlavným bohom budovania národa, poľnohospodárstva a tiež obchodu a medicíny. V modernej japonskej ľudovej viere je tiež bohom, ktorý lieči a robí manželstvo šťastným. Ōkuninushi vystupuje aj v známom príbehu Hare z Inaba, kde bojuje proti svojim 80 bratom o ruku milovanej ženy, táto legenda má byť symbolom konfliktu medzi prvou civilizáciou a barbarskými kmeňmi v novo vznikajúcom japonskom štáte.
Benzaiten: Láska
Benzaiten je japonská budhistická bohyňa pôvodne pochádzajúca z hinduizmu a stotožňovaná s bohyňou Saraswati. Je zobrazovaná s tradičnou japonskou lutnou - táto bohyňa má tak budhistické i šintoistické prvky. Nakoľko sa v krajine vychádzajúceho slnka objavuje už v priebehu 6. storočia, má Benzaiten svätyňu v každom veľkom meste Japonska, nachádza sa zvyčajne neďaleko vody, mora, jazera, rybníka alebo rieky. Patrí k jednému z najuctievanejších božstiev, pričom je patrónkou „všetkého, čo tečie“, t.j. vody, času, slova, reči, výrečnosti, hudby i znalostí.
Uke-Mochi-No-Kami: Jedlo
Táto bohyňa patrí do skupiny šintoistickej mytológie a je bohyňou jedla a potravín. Býva spájaná najmä s Toyuke Okami – bohom jedla, oblečenia a bývania. Jedna z kroník hovorí o mýte, keď boh mesiaca poslaný sestrou Amaterasu (bohyňa slnka) navštívil Uke Mochi. Tá boha mesiaca uvítala čelom k zemi, posadila ho z výhľadom na oceán a z úst chrlila varenú ryžu s rybami. Hostina, ktorú pripravila, sa mu však nepáčila a bohyňu zmrzačil. Keď sa to sestra dozvedela, veľmi sa na brata nahnevala, odcudzili sa a už nikdy neboli pospolu – tak ako slnko a mesiac.
Wakahiru-Me: Úsvit slnka
Nádherná bohyňa vychádzajúceho slnka a tkania je mladšou sestrou Amaterasu a zároveň dcérou Izanami a Izanagu. Bohyňa vraj tká odevy pre všetkých bohov v panteóne. V 3. storočí n. l. cisárovná Jingu založila na počesť tejto bohyne svätyňu Ikuta, ktorá patrí medzi najstaršie pútnické miesta v Japonsku.
Sengen-Sama: Posvätná hora Fujiyama
Sengen-Sama je japonskou bohyňou hory Fuji a bohyňou čerešnových kvetov. Vydala sa za patróna ryže, teda vnuka bohyne Amaterasu. Mýtus hovorí, že Sengen-Sama otehotnela tak skoro, že si boh ryže myslel, že dieťa nie je jeho. Zatvoril ju teda do chatrče bez dvier a povedal, že keď porodí a dieťa nebude jeho, zapáli dom a oni zhoria v plameňoch. Narodili sa však dvojičky, boh preto upustil od svojho plánu a omilostil ich. Táto bohyňa má svoju svätyňu na vrchole hory Fuji, kde môžu jej ctitelia pozdraviť vychádzajúce slnko.
Japonská kultúra nesie v sebe veľa znakov šintoizmu. Shinto doslovne znamená cesta bohov, pričom ide o náboženstvo, kde sa kladie dôraz hlavne na úzke prepojenie človeka s prírodou a učí tiež človeka úcte voči predkom. Tí, ktorí vyznávajú šintoizmus, veria, že všetko, čo je na svete, je bohmi stvorené i spravované.
